Jana Kapelová NYLONOVÉ SÚVISLOSTI

Tvorba Jany Kapelovej je casto zameraná na tému práce, osobného naplnenia a odcudzenia (alienácie), na fungovanie a vztahy v rámci umeleckej scény ako špecifického spolocenstva. Jej práce pritom majú jasne definovaný ciel, prostredníctvom osobnej emancipácie byt príspevkom k pozitívnej spolocenskej zmene.

Aktuálna výstava sa dotýka témy prekarizácie v oblasti kultúry a umenia – skúma stav ekonomickej a spolocenskej neistoty a frustrácie plynúcej z nestabilnej a nedostatocne financne ohodnotenej práce. Jana Kapelová oslovila svoje kolegyne – umelkyne, historicky umenia a kurátorky – s prosbou, aby spísali a podelili sa o svoje pracovné skúsenosti a aktuálnu profesnú situáciu doliehajúcu na ich osobný život. Tieto osobné výpovede, s ich subjektívnostou, niekedy možno skresleným no bezprostredným pohladom na vec, sú motivované nielen potrebou odhalovat a zverejnovat nepohodlnú realitu, ale predovšetkým sprostredkúvajú všeobecný pocit žien pôsobiacich v kultúre.

Na prvý pohlad by sa mohlo zdat, že tu ide o círe ponosovanie sa, neproduktívne stažovanie a pasívne utápanie sa ci už v utržených krivdách alebo vo vlastnom zlyhaní. Formou kolektívnej performancie však vytvára priestor na uvedomenie si spolocne zdielanej situácie, na seba-reflexiu
v porovnaní a v spolupatricnosti s druhými, disponujúcu emancipacným potenciálom stat sa aktívnym subjektom.

Performativita, utváranie vlastného postoja ci identity prostredníctvom jej stelesnenia a verbalizovania je vlastná aj forme Nylonových súvislostí. Vo všeobecnosti je však blízka metóde práce Jany Kapelovej, ktorá na oznacenie svojho prístupu k performancii založenej na prednese textu si privlastnuje pojem malá javisková forma.

Performovanie výpovedí zostavených do podoby fiktívnych dialógov pomenúva súvislosti, ktoré sú síce všeobecne známe, no obchádza sa okolo nich potichu, alebo len s malou mierou kritiky a takmer žiadnou iniciatívou usilujúcou o ich zmenu. Sú typické pre oblast kultúry, ako aj pre dalšie oblasti, kde je práca stotožnovaná viac so životným poslaním než s obživou. Pomenúvajú rodový aspekt problematického fungovania umeleckej prevádzky ako feminizovanej oblasti, s jej marginalizovaním a mzdovou nerovnostou.

Rovnako paradoxnú situáciu, kde usilujeme o zlepšenie spolocnosti, no vlastné neúnosné podmienky, ako málo ci vôbec platená práca, fungovanie na základe krátkodobých projektov a neistých grantov sú prijímané ako prirodzená a trvalá súcast systému. Systému, ktorý idealizuje a presadzuje
individualizmus a sútaživost nad pozitívnym konsenzom v spolocnosti.

Umelecká prax Jany Kapelovej (1982) je vo vela ohladoch cestou ku slobode motivovanou túžbou ucinit podmienky osobného života, ale taktiež umeleckej prevádzky prijatelnejšími. Z hladiska teórie súcasného umenia by sme mohli jej tvorbu zaradit do kategórie sociálneho výskumu (artistic based research). Jeho castými nástrojmi sú práve dialóg, rôzne typy analýz a rekonštrukcií sociálnych situácií. Výrazne sa v nej uplatnuje taktiež rola umelca ako starostlivého pozorovatela situácií a narušitela stereotypov. Jednou z cenných devíz tohoto typu umenia je pritom schopnost komunikovat tvorbu nielen vo vnútri výtvarnej scény, ale taktiež mimo nej.

Výstava je prvým podujatím Centra Ciachovna Arzenal, novej iniciatívy pre súcasné umenie v Žiline. Jeho ambíciou je prostredníctvom prezentácie a podpory súcasného vizuálneho umenia reprezentovat silné názorové platformy, prinášat konštruktívnu reflexiu kultúrneho a spolocenského prostredia, podporovat spoluprácu a dialóg a pôsobit v širšom nadregionálnom priestore. CCA bude vyvíjat svoje aktivity v industriálnom priestore pôvodnej parnej elektrárne v Žiline, ktorý jej na tieto úcely poskytla Považská galéria umenia v Žiline. Iniciátormi CCA sú Anton Cierny a Pavlína Fichta Cierna.