Ľubo Stacho- Chvála svetlu

V roku 1993 dostal Ľubo Stacho (1953) príležitosť vytvoriť pre festival Severné Anglicko na Severnom Slovensku, organizovaný kurátorkou Luciou Benickou, inštaláciu do jednej z hál budovy Elektrárne v Poprade. V roku 2019 sa Stacho po 26 rokoch do elektrárne TG vracia, aby in situ, pomocou nových digitálnych technológií, prepojil možnosti zobrazenia prelomu 80-tych a 90-tych rokov 20. storočia s dnešnou, rovnako búrlivou dobou zmien.

Už v roku 1993 Stacha priestory elektrárne uchvátili a zdokumentoval ich ešte pred tým, ako boli transformované na galériu. V priebehu prípravy svojej inštalácie podrobné skúmal priestory budovy bývalej elektrárne (postavená v roku 1904) a nasával jej tichú krásu. Zvlášť citlivo reagoval na meniace sa svetlo prechádzajúce cez veľké mriežkované okná, ktoré prostredníctvom plátna zapájal do kontemplatívnych a meditatívnych inštalácií (Tiché svetlo elektrárne, 1993 – 2019). V ďalšej inštalácií autor pracoval s metaforou infúzie (Čierno-biela infúzia, 1993), kde ponechal procesuálne kvapkať vývojku a ustaľovač na fotografickú roľu. Okrem týchto veľkých inštalácií budú na aktuálnej výstave predstavené aj autorove experimenty s citlivou fotografickou vrstvou (Pridajte ruku 1989; Posledná večera, 1996). Podobný objektivizujúci prístup využíva aj vo svojej dokumentárnej tvorbe, kde najčastejšie pracuje s princípom časovej komparácie. Takou je aj videoprojekcia jeho fotografií November 89.

Citujúc Stacha: „Popradskou výstavou chcem pripomenúť krásu fotografického média, ale zároveň sa vrátiť k experimentom, ktoré som kedysi zaznamenal na filmy. Dnes sa tieto moje vízie dajú realizovať v takej podobe, o ktorej som vtedy ani nesníval. Výstavou zároveň prepájam analógovú fotografiu s digitálnou a hľadám nové výrazové možnosti tejto syntézy.“

Multimediálny autorský projekt rekonštruuje časť inštalácie Svetlo a Citlivá vrstva (realizovaná v pôvodných priestoroch elektrárne dnešnej TG v roku 1993), v reakcii na spirituálny charakter, atmosféru budovy a pohyb svetla v nej. Doplnením o nové vrstvy a inštalácie chce autor navodiť atmosféru niečoho, čo sa zdalo už dávno stratené – minulosť, pamäť a stratené pocity.

Kurátorka výstavy: Lucia Fišerová
Vernisáž výstavy: 15. novembra 2019 o 17:00