Mesto ako politikum: Právo na bývanie

Privatizácia bytového fondu bola jednou z určujúcich charakteristík ponovembrového spoločenského vývoja. Aj mestá sa vo veľkom zbavovali bytov, ku ktorým sa bolo možné dostať počas prvých vĺn, z dnešného hľadiska, za doslova nepatrné sumy. Vlastníctvo bytu sa stalo výdobytkom aj symbolom novej doby. Postupom času sa však bývanie stalo predovšetkým komoditou, ktorá ani zďaleka nie je dostupná každému. Rozvoj bytového fondu v mestách je až na zanedbateľné výnimky v rukách súkromného kapitálu a jeho ceny diktuje trh s realitami. Verejný nájomný sektor prakticky neexistuje, systém sociálneho bývania nedokáže uspokojiť všetkých odkázaných.

Jedným z alarmujúcich faktov je, že v Bratislave žije podľa odborných odhadov približne 4-5 tisíc ľudí bez prístrešia. Zlá dostupnosť bývania však čoraz naliehavejšie ohrozuje i ďalšie sociálne skupiny, napríklad mladých ľudí, nižšie príjmové skupiny, nezamestnaných a podobne.

Ako v tomto kontexte Slovenská republika napĺňa čl. 31. Európskej sociálnej charty – Právo na bývanie? Prečo nie je bývanie samozrejmosťou? Aké sú sociálne a spoločenské dôsledky nedostatočného prístupu k bývaniu? Aké stratégie má Bratislava vo vzťahu k sociánemu bývaniu a bývaniu vôbec? A aké stratégie v oblasti sociálneho bývania sa začali nedávno realizovať v meste Brno?

O týchto a ďalších otázkach bude Bohdan Smieška diskutovať so sociologičkou Zuzanou Kusou zo Sociologického ústavu SAV a Slovenskej siete proti chudobe a sociológom Štěpánom Ripkom z Platformy pro sociální bydlení z Brna.

Zuzana Kusá vyštudovala sociológiu (1980) a od obhájenia dizertačnej práce (1991) pracuje na Sociologickom ústave SAV. Viedla a spolupracovala na takmer dvoch desiatkach domácich a medzinárodných projektov. Záujem o prežívanie historických zmien „zdola“ rozšírila o skúmanie spoločenského diskurzu, spoločenskej dôvery a spoločenskej súdržnosti. V poslednom desaťročí sa intenzívne venuje skúmaniu verejných politík, ktoré ovplyvňujú procesy sociálnej inklúzie. Toto zameranie ovplyvnilo jej pôsobenie ako nezávislej expertky Európskej komisie pre sociálnu inklúziu (2004 – 2014) a tiež angažovanie sa v Slovenskej sieti proti chudobe, ktorú niekoľko rokov viedla. Okrem akademického publikovania, pedagogického pôsobenia a organizovania vedeckého života sa venuje aj občianskej publicistike, v ktorej zdôrazňuje pohľad na chudobu ako ohrozenie ľudskej dôstojnosti. Jej pravidelné utorkové komentáre zamerané primárne na sociálne témy publikuje už piaty rok denník Pravda.

Štěpán Ripka je predsedom Platformy pro sociální bydlení. Platforma je združením neziskových organizácií (predovšetkým poskytovateľov sociálního bývania a sociálnych služieb) a jednotlivcov, ktorí spoločne presadzujú kvalitné, dôstojné a nesegregované bývanie s garanciou podpory pre všetkých, ktorí si bývanie nedokážu zabezpečiť sami. Profesiou sociológ a etnograf so záujmom o politiky a prax sociálneho vylučovania / začleňovania, sociálne bývanie, marginalitu a náboženstvo. Viedol množstvo aplikovaných výskumov s Rómami v ČR zameraných na témy integračných politík, bytových politík obcí, vysťahovávania, bezdomovectva, inštitucionalizácie rómských detí a v poslednej dobe na tému využitia Europských štrukturálnych fondov pre bývanie marginalizovaných komunít.

Realizuje: občianske združenie Local Act
Koncept: Bohdan Smieška, Zuzana Ivašková
Vizuál: Peter Liška

Partnerom podujatia je A4 – asociácia združení pre súčasnú kultúru / A4 - priestor súčasnej kultúry.
Projekt finančne podporil Bratislavský samosprávny kraj.