My, ľudia (We, the People)

Autori:

Agnieszka Piksa, Anton Čierny, Howardana Pindel, Ivan Jurica, Jaro Varga & Dorota Kenderová, Joanna Rajkowska, Kama Sokolnicka, Marina Naprushkina, Mateusz Kula, Nura Qureshi, Rupali Patil

Kurátor: Agnieszka Kilian

Pozývame Vás na vernisáž výstavy MY, ĽUDIA (We, the People), ktorá sa uskutoční v utorok 18. septembra 2018 o 17.00 hod. v Pretóriu na Nám. Š. Moysesa 25 v Banskej Bystrici. Kurátorkou výstavy je Agnieszka Kilian. Výstava potrvá do 4. novembra 2018.

Výstavný projekt s medzinárodnou účasťou prezentuje aktuálnu tému: čo robí z indivíduí (ja) komunitu (my, ľudia). Tento posun je analyzovaný z politickej, ako aj právnej a socio-kultúrnej perspektívy. 

My, ľudia

Verejné texty, vlastné telá (z ang. Public Texts, Private Bodies).

“Výkriky jestvovali dávno pred počiatkom človeka, ľudia sú len nástrojmi na ich vytváranie.” (Édouard Louis, “Dejiny násilia”)

“My, ľud” je úvodnou frázou z preambuly ústavy Spojených štátov amerických. Táto fráza, často citovaná v rôznych prejavoch a dokumentoch, sa má odvolávať na existenciu akéhosi nezávislého proto-zdroja: a teda mýtického pôvodu slova “my”, ktorý od toho momentu pretrváva ako univerzálny, nezmenený a radostný. Takéto fantázie a fikcie predstavujú silnú potrebu, no sú aj nebezpečnou hračkou, alebo, ako v prípade preambuly, aj príťažlivým a zároveň klamným nástrojom. Preambula (z latinčiny preambulare) je nástroj, ktorý prináša do popredia hodnoty a presvedčenie, ktoré konfigurujú čítanie textu; v tomto prípade zámeno “my” posilňuje predstavu jediného existujúceho telesa, pričom sa vymazáva heterogenita spoločenských záujmov.

Výstava používa preambulu ako falošné motto, ktoré označuje násilie uplatňované formálnym “my”, pričom to subjektivizuje konkrétne orgány nielen jedinému textu, ale dochádza aj k ich štandardizácii do akejsi citlivosti k “my”. Formálna konštrukcia umožňuje jednoduché posúvanie rozdielov v identifikácii nejednoznačných identít: triedy, rasy alebo národnosti. Vynútená jednotnosť nenecháva priestor pre nuansy zložitých identít a ich vzájomnú úpravu – a čo je pravdepodobne ešte významnejšie – ani pre skutočné dôvody riešenia prijaté pri tvorbe normatívneho “my”, akým je napríklad hospodárska funkcia národnej alebo štátnej identity. Zatiaľ spôsobuje používanie systému takých zvyklostí, akými sú občianstvo, vlastný, zdedený majetok či politika identity zahŕňanie a vylučovanie konkrétnych jednotlivcov z normatívnej oblasti charakterizovanej frázou “My, ľud”.

Takto používajú kulisu domnelého “my” na ospravedlnenie dnešného „geografického prístupu” do oblastí bez ozbrojených konfliktov, chudoby alebo do oblastí doteraz nevidených. V normatívnom mechanizme “my” sa zdá, že samotná osoba je len funkciou dobre fungujúceho organizmu: ak sú to ruky, potom len vtedy, keď je to nevyhnutné, a ak ide o hlas/sťažnosť, potom nech je to len to, čo sme pripravení počuť. Má sa telo človeka naozaj podvoliť verejnému textu a jeho očakávaniam?

Agnieszka Kilian

Názov výstavy: My, ľudia (We, the People)
Usporiadateľ: Stredoslovenská galéria
Vystavujúci autori: Anton Čierny, Ivan Jurica, Mateusz Kula, Marina Naprushkina, Rupali Patil, Agnieszka Piksa, Howardana Pindel, Nura Qureshi, Joanna Rajkowska, Kama Sokolnicka, Jaro Varga & Dorota Kenderová
Kurátorka: Agnieszka Kilian
Miesto: Pretórium, Nám. Š. Moysesa 25, Banská Bystrica
Termín: 19. september – 4. november 2018
Vernisáž: 18. septembra 2018 o 17.00 hod. (utorok) 

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.