Sumarizácia najdôležitejších inovácií, ktoré redefinujúcich využitie tohto energetického zdroja.
AMPHIBIA 3000 GRIP 1.3 od spoločnosti ATRO predstavuje modernú hydroizolačnú technológiu, ktorá spája vysokú odolnosť,...
Ambiciózne plány EK narazili na ekonomické možnosti domácností v jednotlivých členských štátoch –...
IDEA DOOR od spoločnosti JAP prináša do interiéru čistý minimalistický vzhľad vďaka bezrámovému riešeniu a precíznej...
Nástenné nadomietkové armatúry Vitus sú mimoriadne vhodné pre rýchlu a efektívnu...
Okenné profily z kompozitného materiálu RAU-FIPRO X od spoločnosti Rehau sú v porovnaní s tradičnými plastovými profilmi mnohonásobne...
Najnovší sortiment stolov pre zariadenie interiérov...
Spojenie moderného dizajnu, funkčnosti a svetla do harmonického architektonického prvku.
Kancelárska budova Baumit v slovinskom Trzine prešla premenou na moderné a udržateľné pracovisko. Architekti kládli dôraz...
Mottom šiesteho ročníku on-line konferencie odborníkov Xella Dialóg je Efektívny návrh budov 2025+: zmeny a riešenia
Robot WLTR predstavuje moderný prístup k murovaným konštrukciám. Vďaka automatizácii dokáže rýchlo, presne a bezpečne realizovať...
Okrem bezpečnosti majú okná aj elegantný vzhľad, pretože nie sú viditeľné žiadne uzamykacie časti kovania.
Dvere MASTER v skrytej zárubni AKTIVE je možné vyrobiť až do výšky 3 700 mm
Internorm stavia na energetickú efektívnosť a inteligentné tieniace riešenia.
Slovensko vo výbere zastupuje šesť realizácií.
| Začiatok | 29.11.2017 18:00 |
| Koniec | 27.1.2018 18:00 |
| Miesto | tranzit.sk |
| Adresa | Beskydská 12, Bratislava, Slovensko |
| Druh podujatia | Výstava |
| Kontakt | tranzit.sk office.sk@tranzit.org |
Neviditeľné múzeum
29.11. 2017 – 27. 1. 2018
iniciátor projektu: Oto Hudec, realizovaného s účasťou: Pavla Ďurinová, Marcela Hadová, Oto Hudec, Daniela Krajčová, Emília Rigová
vernisáž: 29.11. 2017 o 18:00
otvorené: streda – piatok, 14:00 – 19:00, sobota: 12:00 – 17:00
adresa: tranzit.sk, Beskydská 12, Bratislava
Skutočnosť, že sa v jednom z centier Slovenska ako Bratislava či Košice nevyskytuje múzeum rómskej kultúry, tak významnej minority v rámci slovenskej spoločnosti s bohatými a živými tradíciami a kultúrou, neodhaľuje len prehliadanie menšiny väčšinovou spoločnosťou a politikmi. Odhaľuje aj obavy z plného uznania a zrovnoprávnenia menšinovej kultúry, z uznania existencie „iného“ vo svojom vnútri. Takéto múzeum by pritom mohlo byť nástrojom kultúrnej a spoločenskej emancipácie Rómov, ale aj majority od jej stereotypného uvažovania o rómskej menšine. Mohlo by byť prostriedkom pre uvedomenie, že Rómovia a rómska kultúra tvoria významnú súčasť histórie a súčasnej kultúry Slovenska.
Neviditeľné múzeum, výstava v tranzit.sk iniciovaná Otom Hudecom, je návrhom na založenie múzea rómskej kultúry, zároveň prezentuje práce viacerých autoriek a autorov, ktoré reflektujú rómsku históriu a kultúrnu produkciu a často aj problematizujú zažité stereotypy. Hoci len parciálne, tieto práce v zhutnenej forme rozširujú pohľad na históriu, kultúru a súčasné umenie Rómov.
Emíla Rigová vo videu Constant Metamorphosis reflektuje svoju vlastnú tvorbu, v ktorej skúma, popri iných témach, stereotypizáciu rómskej ženy. Pracuje pritom so svojimi staršími prácami, vlastnými autoportrétmi štylizovanými do romantizovaných no normatívnych predstáv o ideálnej tradičnej rómskej žene. Maliarka Marcela Hadová vedie v Rankovciach klub rómskych žien Marka romňakero gendalos, venujúci sa maľbe závesných obrazov i nástennej maľbe, pričom jeho zmyslom je spájať ženy z rómskej komunity a aktivizovať ich v sebestačnosti. Vo svojej obci, ale aj v susedných Kecerovciach vytvorila nástenné maľby vo verejnom priestore. Nástenná maľba je aj jej príspevkom do tejto výstavy. Paula Ďurinová, dokumentaristka a fotografka, sa okrem iných tém venuje málo známej problematike rómskeho, takzvane neviditeľného holokaustu. Jej dokumentárny film Baro mariben sprostredkúva výskum historikov, etnografov a iných odborníkov, ako aj výpovede pamätníkov a ich potomokov, čím tiež sprostredkúva proces uchovávania a odovzdávania pamäte. Ďalšou vrstvou výstavy je komunitný projekt Karavan. Realizovaný spoločne Danielou Krajčovou a Otom Hudecom od roku 2013, funguje ako mobilná dielňa, s ktorou autori navštevujú vylúčené komunity v rôznych regiónov Slovenska a realizujú multidisciplinárne workshopy pre deti a mladých ľudí z minoritnej i majoritnej spoločnosti. Kreatívnou praxou sa snažia podnietiť ich vzájomnú komunikáciu a spoznávanie sa, kolektívna kreativita a prezentovanie vlastného príbehu a skúsenosti tu funguje ako prostriedok emancipácie.
Neviditeľné múzeum, rovnomenná inštalácia Ota Hudeca, je otvorenou víziou alternatívneho múzea, ktoré by svoj pohľad upieralo nielen na minulosť, ale aj na súčasnosť. Spoločne s ďalšími umelcami, komunitnými pracovníkmi a predovšetkým samotnými Rómami v ňom uvažujú o špecifikách rómskej kultúry a nazerania na život a o tom, ako by takéto múzeum mohlo vyzerať. Uvažujú o múzeu, ktoré by sa okrem tradičného etnografického pohľadu zameralo na kultúru Rómov, na ich dnešnú spoločenskú a politickú situáciu rovnako, ako na ich históriu. Prostredníctvom úvah, rozhovorov a náčrtov predstavuje otvorenú víziu fluidnej inštitúcie venujúcej sa zbieraniu diel a archívnych dokumentov, terénnemu výskumu, prepájaniu akademického sveta so svetom Rómov v regiónoch a šíreniu svojich výsledkov prostredníctvom komunitných aktivít.
Neviditeľné múzeum má podobu nedokončeného plánu, je kolážou rozpracovaných úvah ponúknutých na ďalšie prepracovanie a diskusiu. Pritom rámcovanie takéhoto projektu múzea umením umožňuje vytvárať imaginárne situácie, ktoré by v súčasnej politickej a ekonomickej situácii boli len ťažko realizovateľné.
Výstava je súčasťou projektu Collecting, curating and presenting Roma culturerealizovaného v spolupráci s Goethe Institut Bratislava a kolektívom Spolka. Rovnomenné sympózium sa bude konať 30. novembra 2017 v Goethe Institut Bratislava, svoje príspevky tu odprezentujú Adriana Daneková, Erika Godlová, Agnes Horváthová, Tímea Junghaus, Emília Rigová, Kateřina Sidiropulu Janků, diskusie budú moderované Zuzanou Révészovou.
Projekt vznikol v spolupráci tranzit.sk, Goethe Institut Bratislava a kolektívu Spolka.
Nadácia ERSTE je hlavným partnerom iniciatívy tranzit.
Za podporu a spoluprácu ďakujeme galérii Futura, International Visegrad Fund, Združeniu PRE LEPŠÍ ŽIVOT Kecerovce – Rankovce, Múzeu kultúry Rómov Na Slovensku v Martine, Dokumentačno-informačnému centru rómskej kultúry v Prešove, Muzeu Romské kultury v Brne a všetkým, ktorí na projekte participovali svojím rozhovorom a radami.