(Ne)pomníky nezúčastneným - Olja Triaška Stefanović

Tlačová správa

„Hnutie nezúčastnených krajín (NAM) fungovalo ako sociálne hnutie v medzinárodnom systéme, ako tretia cesta medzi dvoma blokmi, s cieľom zmeniť existujúce globálne štruktúry a vytvoriť spravodlivejší, rovnocennejší a mierovejší svetový poriadok. Vo svojej podstate to bolo anti-imperialistické, anti-koloniálne a anti-rasistické hnutie.“ (Singham & Hune, Non-Alignment in an Age of Alignments, 1986)

Vizuálna umelkyňa a fotografka Olja Triaška Stefanović počas svojej nedávnej Fulbrightovej vedeckej rezidencie v New Yorku skúmala vizualitu a architektúru studenej vojny. Bolo to pokračovanie jej záujmu o štúdium pamäti v kontexte studenej vojny, ako aj o to, aké stopy z tejto éry stále môžeme nájsť a ako to formovalo našu spoločnú budúcnosť.

Návšteva v sídle Organizácie Spojených národov podnietila reflexiu jej rodinnej histórie a ich skúseností ako Juhoslovanov v kontexte studenej vojny. Triaška Stefanović sa narodila a vyrástla v bývalej Juhoslávii, v krajine, ktorá bola geograficky na „Východe“, psychologicky na „Západe“, ale geopoliticky nezúčastnená. V tejto atmosfére a prostredí vyrastala generácia jej rodičov v blízkosti železnej opony, v „trhovo socialistickej“ ekonomike, ktorá je však kultúrne orientovaná na európske a americké populárne formy.

Hnutie nezúčastnených krajín (NAM) malo za cieľ tvorivo prispieť k alternatíve k existujúcemu svetovému poriadku a predstavovalo prvé veľké narušenie mapy „studeného“ sveta. Stelesňovala hľadanie alternatívnych politických aliancií, „alternatívnu mondializáciu“. Ako nadnárodný politický projekt to bola koalícia malých a stredne veľkých štátov, väčšinou bývalých kolónií a rozvojových krajín z globálneho juhu, ktorá sa zasadzovala za mierové spolužitie, odzbrojenie, územnú celistvosť a podporu proti-koloniálnych bojov. Medzi nezúčastnenými krajinami boli nadviazané rôzne spolupráce a výmeny v oblasti ekonomiky, obchodu, vzdelávania a kultúry. Juhoslávia ako jeden zo zakladateľov NAM sa na týchto procesoch podieľala a výrazne prispela k jej politikám a aktivitám.

Táto výstava je kulisou hľadania (ne)pamätníkov nezúčastnených, ktoré inšpiroval geopolitický projekt Josipa Broza Tita, prezidenta bývalej Juhoslávie. Prostredníctvom archívnych snímok, dokumentov a fotografickej eseje s obrázkami z New Yorku, San Francisca, Belehradu, Berlína táto výstava skúma napätie medzi reálpolitikou studenej vojny, jej pozostatkami a stopami v zastavanom prostredí, obrazmi atď., a medzi tou z toho utopického a ambiciózneho projektu, ktorý je však od jeho rozkvetu v 60. rokoch minulého storočia oveľa menej rozpoznateľný.

Galéria FOG predstavuje úvod väčšieho vizuálneho výskumu ako otvorený vizuálny dialóg naprieč týmito obdobiami, momentmi, priestormi a miestami prostredníctvom experimentálneho postavenia a montáže historických a archívnych materiálov a použitia súčasných dokumentárnych foriem, ktoré miešajú architektonické, politické a autobiografické. Tento projekt bude neskôr prezentovaný vo forme knihy a nasledujúcich výstav.