Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

Saint-Gobain Construction Products, s.r.o., Divízia Rigips

Vlárska 22
Trnava

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
24. október 2017
0
74

Nora-Swantje Almes a Elena Strempek: Shores of Crucial Activity

Zhlboka sa nadýchnite. Všimnite si, ako váš dych prichádza vo vlnách. Brucho sa vám roztiahne a zasa stiahne. A znova. Nechajte sa vyplaviť na pobrežie. Poddajte sa kúzlu zásadných aktivít. Počkať, čože?
Začiatok27.10.2017
18:00
Koniec24.11.2017
18:00
MiestoGaléria Plusmínusnula
AdresaJ. M. Hurbana 220/11,
Žilina,
Slovensko
Druh podujatiaVýstava
KontaktGaléria Plusmínusnula
+421 905 365 149
plusminusnula@gmail.com

Vernisáž v piatok 27. 10. 2017 o 18.00, výstava potrvá do ± 24. 11. 2017.

Vo svojej knihe The Human Condition sa nemecká filozofka Hannah Arendt zaoberá otázkou „čo robíme“, a v nej rozlišuje medzi troma rôznymi kategóriami aktívneho života: „prácou“, tým, čo pokrýva naše základné potreby a vytvára produkty na spotrebu; „zhotovovaním“, ktorá na svet privádza umelé, človekom vytvorené veci a „nemateriálnou interakciou s množstvom ľudí, ktorí žijú na našej planéte“. Arendt je presvedčená, že v modernej dobe došlo ku glorifikácii práce, ktorá je dnes zásadnou činnosťou, ktorá stojí v strede záujmu spoločnosti. V nemeckej verzii knihy z roku 1958 Arendt tvrdí, že básnici a myslitelia sú jedinou skupinou ľudí, ktorí sa naďalej venujú filozofickým a duchovným činnostiam bez toho, aby ich nazývali svojou prácou tak, ako to robia politici a duševní pracovníci. Ako to však môžeme vztiahnuť na dnešnú dobu, kedy sú umelci profesionálmi ľudského ja, značná časť práce, ktorú vykonávame, je nemateriálna a každé kreatívne gesto si okamžite prisvojí kapitál?

Aká je potom, pýtame sa, naša motivácia venovať svoj život umeniu? Je to možnosť kritickej aktivity, ktorá nám pomáha vyrovnať sa s chaosom okolitého sveta, premeniť ho na niečo, čo má zmysel, možno len pre nás, možno len na sekundu? Alebo je to životný štýl? Celkom iný súbor hodnôt, lákavý sľub, že jedného dňa môžeme stáť v popredí kapitalistickej spoločnosti, pričom neustále pretvárame samých seba, sme extrémne flexibilní a kreatívni, stále meníme vlastnú podobu – to, čo je v móde dnes, nemusí byť v móde zajtra. A kto napokon vlastne sme „my“?

Prebúdzanie sa na Ódu na radosť

A – Čo je slovo?
B – Slovo je to, čo je nevypovedané.
A – A ty?
B – Ja?
A – Obe strany jedna proti druhej.
B – Ja?
A – Nie, ty, ktoré sa snaží skrotiť to nezabudnuteľné, čo by nás mohlo prekvapiť.
B – Moje ja teraz?
A – Ty tvojich výhovoriek a odmietnutí.
B – A my teraz?
A a B – Sme diskurz iných.

Hrá Godardova hudba (- z Godardovho filmu La Chinoise, 1967)

Arendtová kategorizuje umeleckú tvorbu ako “kreatívnu prácu”, niečo umelé, privedené na svet bez toho, aby to bolo primárne určené na spotrebu. “Kreatívna práca” je aktivita, ktorá (v ideálnom prípade) spôsobuje, že sa človek na svete cíti ako doma. Čo znamená cítiť sa na svete ako doma? Usadiť sa? Pokračovať v pohybe? Zmieriť sa s realitou? Pochopiť? Rakúsky sochár Franz West pre výstavu „Austria im Rosennetz“/„wunderkammer österreich“ v roku 1996 v múzeu MAK vo Viedni skonštruoval gauče s železnými konštrukciami a penovými matracmi voľne pokrytými orientálnymi či africkými látkami. Kritikom tieto objekty pripadali “ontologicky voľné, novátorské” a ako pozvánka pre diváka, aby vošiel do kontaktu s objektom a stal sa aktívnou súčasťou inštalácie. My sa teraz môžeme pýtať, prečo bolo potrebné to iné, to pestré z diaľok, aby sa mohli v bielej galérii cítiť ako doma. Po predaji na trhu s umením sa tieto gauče stali drahými povinnými objektami túžby, ktoré nájdete v štýlových bytoch, galériách alebo ateliéroch bohatej západnej intelektuálnej triedy. A umenie znova slúži ako životný štýl.

V galérii Plusmínusnula Nora-Swantje Almes a Elena Strempek spojili variáciu na gauče Franza Westa a audio inštaláciu, ktorá skúma otázky súčasnej práce, umeleckej tvorby a áno, lásky. „Zásadná aktivita“ otvára dialóg, ktorý nie je len rozhovorom dvoch ľudí, ale skôr v gréckom zmysle slova  διάλογος, diá-logos, tokom slov.

Mapa podujatia

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím