Večnosť a chvíľa. 1918-1939 Architektúra – sila Poľska

Výstava vznikla v rámci osláv 100.výročia znovuzískania nezávislosti Poľska a dokazuje, že v medzivojnovom Poľsku bola práve architektúra jeho silou.

Výber objektov prezentovaných na výstave odhaľuje spôsoby, akými krajinu po 123 rokoch neexistencie na svetovej mape reprezentovala modernistická architektúra, ktorá taktiež bola nástrojom tvorenia novej poľskej štátnosti. Príkladom je budova Ministerstva zahraničných vecí voVaršave alebo zimného prezidentského sídla vo Visle.

Sila poľskej architektúry sa v tom čase odrážala v modernizme, ako aj v národnom štýle inšpirovanom šľachtickou architektúrou. Znovuzískanie prístupu k moru umožnilo fenomenálny rozvoj Gdyne (z malej rybárskej osady k jednému z najmodernejších európskych prístavov) a s ním aj rozvoj druhu modernizmu nazývaného streamline. Ustanovenie Katovíc vojvodským mestom si vyžiadalo vytvorenie reprezentačnej infraštruktúry. Práve v tomto meste boli realizované prvé mrakodrapy z oceľovej konštrukcie, vďaka ktorým boli Katovice často porovnávané s americkými aglomeráciami. Osobitnú kapitolu tvorila tzv. výstavná architektúra, ktorej dokonalým príkladom v roku 1929 v Poznani bola otvorená Poľská národná výstava (jedná z jej budov je prezentovaná na výstave v podobe makety zo zbierky Múzea architektúry vo Vroclavi). Jej cieľom bolo prezentovať poľským občanom výsledky prvého desaťročia nezávislosti Poľska na základe efektov dynamického hospodárskeho rozvoja, či technologického a vedeckého pokroku. Na národné výstavy nadväzovala aj účasť Poľska na medzinárodných výstavách ako napr. v Paríži v roku 1937. Hľadaniu najlepších formálnych riešení v tom čase udával rytmus stoviek architektonických súťaží. Jednou z nich bola aj súťaž na projekt Chrámu božej prozreteľnosti v 1929 r. Maketa jedného z troch víťazných projektov chrámu autorstva Jana Koszczyc-Witkiewicza, zo zbierky Múzea architektúry vo Vroclavi, je prezentovaná na výstave.

Názov výstavy – Večnosť a chvíľa – bol prevzatý od významného poľského architekta Lecha Niemojewského (1894–1952). Jeho slová vystihujú potenciál a stabilitu II. Poľskej republiky, a zároveň aj krátky časový úsek, v rámci ktorého možno hovoriť o ambicióznom, dynamicky sa rozvíjajúcom štáte. Pozíciu poľskej architektúry v rokoch 1918 – 1939 podporoval inovatívny a technologicky rozvinutý stavebný priemysel, štátne ako aj súkromné investície, ale tiež unikátna propagačná stratégia.

Výstava je súčasťou viacročného programu Nezávislé Poľsko/NIEPODLEGŁA na roky 2017 - 2021.