Žofia Dubová - Aspect/Prospect

Žofia Dubová predstaví viaceré veľkoformátové obrazy zo série Hra:na (2016), ktoré na prvý pohľad zobrazujú súkromné a citlivé výseky krajiny, ako napríklad hory, lesné cesty či západ slnka. Autorka sa tu ale zameriava najmä na hranu obrazu (ktorá je zvyčajne na okraji záujmu) a pracuje s ňou ako s nepreskúmanou plochou, ktorá jej ponúka neobmedzené možnosti, oveľa väčšiu voľnosť, keďže má iné vnútorné nastavenie ako tradičný „stred“ diela. Po namaľovaní „hlavného“ výseku Dubová plátno roztvára a následne dotvára, dáva nám do pozornosti okraje, ktoré by sme inak nevšimli. Ďalšími zásahmi nám odhaľuje nové, možno až prekvapujúce, neznáme oblasti. Naviac, na niektorých obrazoch po bližšom preskúmaní zbadáme krátke texty, niekoľko viet od autorky, ktoré nám môžu doplniť či dokresliť vnímanie jednotlivých malieb.

Názov samostatnej výstavy mladej umelkyne Žofie Dubovej je odvodený od známej teórie o pozorovaní objektov a umeleckých diel, ktorú vytvoril francúzsky maliar 17. storočia Nicolas Poussin. Rozlišuje v nej dva základné typy videnia – na jednej strane jednoduché a ľudskému oku prirodzené vnímanie vonkajších tvarov a foriem, ktoré nazýva „aspect“, na strane druhej zas kontemplatívne a reflexívne sledovanie, akt rozumu, tzv. „prospect“. Pri pozorovaní umeleckého diela nám tento druhý spôsob umožňuje získať určitý odstup alebo vidieť ho do detailov, a tým ho lepšie pochopiť či kriticky zhodnotiť.

Poussinova teória sa dá dobre aplikovať aj na prezentované veľkoformátové maľby Žofie Dubovej zo série Hra:na (2016). Na prvý pohľad pôsobia ako veľmi citlivé zobrazenia fragmentov krajiny - vidíme hory, lesné cesty, vlny či západ slnka. No ak nahliadneme na jej diela pozornejšie, „s odstupom“, zrazu sa nám otvoria oveľa väčšie a širšie priestory. Všimneme si, že zobrazený výsek krajiny je len jednou časťou výjavu a jeho okraje sa prelievajú ďalej na plátno, jeho línie pokračujú aj za zdanlivými hranicami. Dubová tu pracuje s hranou obrazu (ktorá je zvyčajne na okraji záujmu) ako s nepreskúmanou plochou, ktorá ponúka neobmedzené možnosti, oveľa väčšiu voľnosť, keďže má iné vnútorné nastavenie ako tradičný „stred“ diela. Po namaľovaní „hlavného“ výseku autorka plátno roztvára a následne dotvára, dáva nám do pozornosti okraje, ktoré by sme inak nevšimli. Ďalšími zásahmi nám odhaľuje nové, možno až prekvapujúce, neznáme oblasti. Naviac, na niektorých obrazoch po bližšom preskúmaní zbadáme krátke texty, niekoľko viet od autorky, ktoré nám môžu doplniť či dokresliť vnímanie jednotlivých malieb.
Aj samotný priestor Synagógy určitým spôsobom pozýva diváka ku kontemplácii nad umeleckými dielami. Pôvodne sakrálne miesto si ešte zachovalo niečo zo svojej tichosti, pokoja, no zároveň veľkoleposti, čo môže na návštevníka vplývať ukľudňujúco, zastaviť ho, aby si našiel čas na prezretie každého diela a spozoroval niečo viac, niečo, čo je skryté oku, ktoré sa zvyčajne s obrazom vysporiada v priebehu niekoľkých sekúnd a ktoré len kĺže po povrchu foriem.

Žofia Dubová (*1991, Bratislava) minulý rok ukončila štúdium maľby v ateliéri Daniela Fischera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, počas ktorého tiež absolvovala stáž v ateliéri skla a zahraničné pobyty (USA, Portugalsko). Svoje diela prezentovala na viacerých skupinových, ale aj samostatných výstavách nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike, Poľsku, Nemecku, Rusku, USA. V roku 2016 získala Cenu rektora VŠVU a Cenu Slovenskej výtvarnej únie.

Barbora Komarová