Zuzana Maníková a Mikuláš Maník: 40 rokov architektúry

Zuzana Maníková, rod. Šalingová (1950, Bratislava) a Mikuláš Maník (1949, Závadka pri Prešove) študovali architektúru na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Do zamestnania nastúpili v roku 1974 na Pamiatkovej správe v Rožňave. Od roku 1990 manželia Maníkovci pracujú vo vlastnom ateliéri. Sú autormi desiatok realizácií v oblasti interiérovej a exteriérovej architektúry predovšetkým v Prešove a na východe Slovenska. Súčasná jubilejná výstava prostredníctvom dvojrozmerných prvkov (nákresy, fotografie) i niekoľkých trojrozmerných artefaktov mapuje štyri desaťročia ich tvorivej aktivity. Cieľom výstavy je pripomenúť architektúru ako umenie, ako osobitný umelecký druh so špecifickými estetickými kvalitami.

Prvou a zároveň jednou z najkrajších spoločných realizácií Maníkovcov je Pamätník SNP v Čiernej Lehote na Gemeri (1974), pre ktorý navrhli drevené totetmické štruktúry zakončené symbolickými sklenenými guľami vyrobenými v Poltári (jedna z nich je prezentovaná v expozícii). Pri adaptácii bardejovskej radnice pre potreby muzeálnej expozície (1988) architekti postupovali v súlade s presvedčením, že hlavným exponátom musí byť budova samotná, takže moderné inštalačné prvky nepôsobia rušivo (spodná časť vitrín je prispôsobená materiálu podlahy). Pri práci na nemeckom vojenskom cintoríne v Hunkovciach pri Svidníku (1994) použili symboliku prameňa a tečúcej vody. I vďaka tomu je považovaný za jeden z najkrajších v Európe.

Zväz slovenských architektov a Slovenský fond výtvarných umení udelil Zuzane Maníkovej a Mikulášovi Maníkovi v národnom kole Prehliadky architektonických diel Zväzu slovenských architektov za obdobie 1984/1985 cenu v kategórii realizácie za dielo Krajská hvezdáreň Prešov, interiér.