URBANITA 1-2/2016

Editoriál

Mestá sa rozvíjajú, prekvitajú, stagnujú alebo upadajú, často akoby nezávisle od našej vôle. Mestský rozvoj je poháňaný a ovplyvňovaný širokou paletou vplyvov: ekonomických, sociálnych, prírodných. Mestský rozvoj je téma večná, ale číslo, ktoré dostávate do rúk, má veľmi aktuálne načasovanie. Rok 2015 bol rokom prijatia významných medzinárodných dokumentov – novej globálnej klimatickej dohody na COP 21 v Paríži, ale aj cieľov udržateľného rozvoja – SDGs v Agende 2030 pre udržateľný rozvoj OSN. To všetko zaväzuje aj Slovensko k určitému smerovaniu.

Rok 2016 zas bude rokom historicky prvého predsedníctva Slovenska v Rade EÚ, ktoré bude mať aj svoj urbánny rozmer. Bude však aj rokom konania významnej svetovej konferencie o bývaní a mestskom rozvoji HABITAT III, ktorá sa uskutočňuje iba raz za dvadsať rokov. Bude to prvá celosvetová konferencia po prijatí cieľov udržateľného rozvoja na pôde OSN. Od nej očakáva svetová verejnosť Novú mestskú agendu, ktorá by mala naznačiť smerovanie urbánneho rozvoja na najbližšie dve desaťročia. V máji zasa počas holandského predsedníctva očakávame prijatie Amsterdamského paktu, ktorý má formálne uviesť do európskeho priestoru a do života mestskú agendu EÚ. Zároveň by tento rok vláda SR mala prerokovať a prijať aj Koncepciu mestského rozvoja, prvú svojho druhu v novodobých dejinách Slovenska. Takže nás čaká skutočne urbánny rok.

Vnímanie problematiky rozvoja miest sa za posledné dekády výrazne posunulo. Od pomerne úzkeho technického pohľadu, v ktorom hralo dominantnú rolu územné a priestorové plánovanie, k podstatne širšiemu vnímaniu procesov v pozadí vývoja. Omnoho väčší dôraz sa začal klásť na aspekty sociálne a ekonomické. Pochopiteľne, že s dlhodobým trendom ekologizácie nášho rozmýšľania o rozvoji sa aj tento rozmer premieta do úvah o mestách a ich živote. Prioritu dostáva strategické plánovanie, ktoré okrem územných aspektov rozvoja dáva dôraz na procesy a aktérov. Čoraz viac sa v súvislosti s úvahami o mestskom rozvoji objavujú pojmy partnerstvo, spolupráca a dobré spravovanie. A od prijatia Lipskej charty sa pojem integrovaný prístup stal niekedy až zneužívanou mantrou.

Preto považujeme toto číslo Urbanity za šťastne načasované. Je to náš prvý celistvý príspevok k téme mestského rozvoja. Pokúsili sme sa v ňom načrtnúť širšie medzinárodné i myšlienkové súvislosti, ktoré sa mestského rozvoja týkajú, priniesť informácie o najaktuálnejšom dianí v tejto oblasti. Najmä sme však chceli ponúknuť mozaiku príspevkov, ktoré sa týkajú slovenskej reality. Sledovali sme pri tom logiku troch pilierov udržateľného rozvoja. Prinášame preto pohľad odborníkov na demografický vývoj slovenských miest, na ich ekonomickú robustnosť či slabiny, na dosahy a možné prispôsobovanie sa klimatickým zmenám. Pozornosť venujeme dnes takému populárnemu konceptu Smart City, ale aj informáciám o prvých praktických skúsenostiach s programom URBACT na Slovensku. Prajeme všetkým v tomto urbánnom roku inšpirujúce čítanie.

Ing. arch. Elena Szolgayová, PhD.
Ing. arch. Erika Horanská

URBANITU 1-2/2016 nájdete na tomto odkaze, alebo vo formáte PDF v prílohe nižšie: