Ferdinand Milučký

Ferdinand Milučký bol činný nielen v oblasti architektúry, ale venoval sa aj pamiatkovej tvorbe, urbanizmu, interiéru a výstavníctvu.

Medzi jeho najznámejšie projekty patria Krematórium a urnový háj v Bratislave, Dom umenia v Piešťanoch, aj bratislavské sídlisko Trávniky. Autorsky sa podieľal aj na budovách československých (dnes slovenských) veľvyslanectiev v Moskve a v Ríme. Pracoval tiež na návrhoch Strojníckej fakulty STU, aj výstavných pavilónov v areáli PKO na nábreží Dunaja (dnes už zbúraných).

Výber z tvorby (wikipedia):

Občianska vybavenosť a rodinné domy

• 1967 Krematórium a Urnový háj, Bratislava
• 1968 Sídlisko Trávniky, Bratislava (zbúrané centrum)
• 1970 Spoločenský a obytný dom veľvyslanectva Česko-Slovenska (dnes veľvyslanectvo Slovenska), Moskva
• 1971 Veľvyslanectvo Česko-Slovenska (dnes veľvyslanectvo Slovenska) v Ríme
• 1975 Výstavné pavilóny PKO, Bratislava (zbúrané)
• 1978 Park Andreja Hlinku, Ružinov, Bratislava
• 1980 Dom umenia, Piešťany
• 1985 Vlastný rodinný dom, Bratislava
• 1986 Hrad a hradný areál, Bratislava
• 1988 Hlavné námestie, Bratislava
• 1988 Františkánske námestie, Bratislava
• 1989 Hradný vrch, Bratislava

Rekonštrukcie (budovy a interiéry)

• 1964 Vináreň Veľkí františkáni
• 1965 - 1971 Expozícia dejín Slovenska, Bratislavský hrad (2 etapy, zlikvidovaná v marci 1993)
• 1967 Bratislavská reštaurácia Expo ’67, Montreal
• 1988 Klenotnica, Bratislavský hrad
• 1991 Renesančná radnica, Rajec
• 1992 CK Tatratour, Bratislava

Charakter Milučkého tvorby výstižne zhrnul Matúš Dulla: „Diela Ferdinanda Milučkého sú vynikajúcimi ukážkami čistej moderny v jej neskorej, vyzretej forme. Ani u jedného z našich architektov neprenikla očisťujúca výtvarná sila tak hlboko do kompozície, tektoniky alebo detailu stavby. Milučký chápe architektúru ako exkluzívny umelecký čin a výtvarnosť uprednostňuje pred inými, hoci funkcionálnymi architektonickými hľadiskami."

V roku 2005 bol jeho spoločenský prínos ocenený Radom Ľudovíta Štúra II. triedy za architektúru a umenie.