Michal Kravec

V roku 1968 som ukončil štúdium architektúry na SVŠT v Bratislave diplomovou prácou v triede prof. Lacka na tému: Kongresová hala v Bratislave na Gottwaldovom námestí.

Od mája do septembra 1968 som pracoval v projektovej organizácii Chempik.
V septembri 1968 som spolu s jedným kolegom z Chempiku emigroval najskôr do Wiedne odkiaľ sme odišli do Švajčiarska, kde som rok pracoval ako architekt u jedného švajčiarskeho architekta v Lugane.

Počas pobytu v Mníchove som sa stretol s priateľmi zo štúdií s ktorými som býval na internáte Bernolák. Po ročnom pobyte vo Švajčiarsku som sa presťahoval do nemeckého Aachenu, kde som sa usadil a založil som si rodinu, našiel prácu a rozvinul svoju tvorbu až na svoj vlastný ateliér.

Aachen je známy svojou vysokou školu s fakultou architektúry na ktorej sa zdokonaľovalo už niekoľko Slovákov v doktorandskom štúdiu.

Na tejto škole vyučovalo niekoľko významných architektov napr. Prof. Gottfried Böhm, Prof. Marg z kancelárie gpm, Hamburg, Prof. Mirko Baum.

Už od mojich štúdií a aj po odchode do emigrácie som bol v stálom kontakte s prof. Štefanom Šľachtom. Môj nebohý priateľ prof. Stefan Šľachta ma zaradil do publikácie „Exilový architekti“ v ktorej je stručný životopis a prierez mojej tvorby.

Intenzívny kontakt mám tiež k architektovi Jankovi Pavúkoví s ktorým som sa zoznámil počas jeho dizertačných štúdií na tunajšej fakulte architektúry a tento kontakt trvá do dnešných dní.

V Aachene som zo začiatku pracoval v jednej architektonickej kancelárii, ktorá navrhovala budovy prevažne v oblasti verejných stavieb ako školy, internáty, domovy sociálnych služieb.

Po desiatych rokoch som si otvoril vlastnú architektonickú kanceláriu. Pracoval som prevažne pre aachenské rímskokatolícke biskupstvo a mesto Aachen. Môj ateliér mal 6 - 10 zamestnancov.

Z môjho 30 ročného pôsobenia v roli samostatného architekta musím konštatovať, že keby som vedel koľko obchodného ducha musí mať samostatný architekt tak by som sa asi nebol osamostatnil, lebo život samostatného architekta bol vyčerpávajúce rizikové podnikanie bez primeraného sociálneho zabezpečenia v porovnaní s architektmi, ktorí sú v roli zamestnancov a majú 30 dni platenej dovolenky.

V posledných rokoch som sa už ako dôchodca s Jankom Pavúkom zúčastňoval na súťažiach - Kežmarská chata, Vyhliadková veža Poprad - Kvetnica.

Podľa môjho názoru majú architekti na Slovensku horšie podmienky pre prácu v porovnaní s Nemeckom, napr. požaduje sa od nich výpis z registra trestov ako keby boli zločinci. To isté sa týka aj odmeňovania. V Nemecku je zákonom upravené, že zmluvy v ktorých sú honoráre nižšie než tabuľky architektonických odmien sú neplatné, čo znižuje riziko nekalej súťaže a rovnoprávnejšie postavenie architekta v súťaži.

Aj tu sa vyjednávajú zľavy, ale sú v primeranej miere.

V Nemecku sa delí honorár pre tieto oblasti:

• budovy
• urbanizmus
• krajinárstvo
• vnútorný interiér - dizajn
• stavebná fyzika - akustika, osvetlenie

Pri projektovaní prestavieb starých stavieb (prestavba na novú funkciu) sa zvyšuje honorár od 20% až do 33%. Bez dohody sa zvyšuje honorár min. o 20%.

Pri prestavbe (bez zmeny funkcie budovy) sa zvyšuje honorár pre stavebný dozor od 25 % až do 50%.

Pred niekoľkými rokmi som bol členom poroty na udelenie Jurkovičovej ceny.

Môj ateliér projektoval prevažne verejné budovy, ako školy, domovy sociálnych služieb, domovy pre seniorov a rôzne prestavby, ktoré si objednával biskupský úrad.

Na verejných súťažiach som sa zúčastňoval len sporadicky a získali sme 2. cenu za katolícke stredisko s kostolom, za návrh detskej škôlky sme získali 3. cenu. Vstupom Nemecka do EÚ ako aj zjednotením Nemecka sa zvýšila konkurencia.

To je asi tak všetko z pohľadu architekta na dôchodku.

Ešte dva linky o mojej tvrobe:
http://www.trnavahora.sk/download_file_f.php?id=258332
https://www.citylife.sk/vystava/architekt-michal-kravec

Michal Kravec
Aachen