Karfík Vladimír

architektúra, urbanizmus, krajinná architektúra, pedagogická činnosť, veda,

Je jedným z kľúčových osobností československej modernej architektúry. Karfíkove stavby sa vyznačujú čistou dispozíciou, precíznym konštrukčným riešením a výtvarnou kultivovanosťou. Venoval sa navrhovaniu viacerých druhov stavieb, osobitne priemyselných, dopravných, administratívnych a distribučných.

Narodil sa 26. októbra 1901 v Idriji, v dnešnom Slovinsku, v rodine českého závodného lekára Františka Karfíka a jeho manželky Hermíny. Bol najstarší z troch súrodencov. Mal brata Václava a sestru Jarmilu.
V roku 1904 sa celá rodina presťahovala do Prahy.

Po vyštudovaní Fakulty architektúry na Českom vysokom učení technickom v Prahe odišiel v rokoch 1925-1930 získavať skúsenosti do Francúzka a USA. Okrem iného absolvoval prax aj v ateliéroch Le Corbusiera a Franka Lloyda Wrighta. Zoznámil so základnými princípmi, ktoré postupne ovládli modernú architektúru i urbanizmus.
V roku 1930 sa oženil s Jaroslavou Žižkovou.

V roku 1930 sa vrátil do Československa. Stal sa vedúcim projektového oddelenia Baťových závodov v Zlíne, kde pôsobil až do roku 1946. Položil tu základ zlínskej modernej architektúry, ktorá je v rámci funkcionalizmu ojedinelým fenoménom. Karfíková tvorba sa vyznačovala moderným funkčným a konštrukčným poňatím a metódami štandardizácie a typizácie. Vďaka jednotnému Karfíkovmu štýlu získalo mesto Zlín jedinečný architektonický výraz a Jan Antonín Baťa výrazný firemný imidž. Ako rástlo Baťova impérium, vysielal Baťa Karfíka aj do zahraničia, aby tu navrhoval a realizoval kompletnú podobu jeho pobočiek.

V období 1931-1956 je členom medzinárodného združenia CIAM.

po 2. svetovej vojne skončila a Vladimír Karfík odchádza na pozvanie prof. Emila Belluša do Bratislavy, kde bol na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) od roku 1946 vymenovaný profesorom pre priemyselné, dopravné, administratívne a distribučné stavby. V rokoch 1955 -1957 bol dekanom fakulty. Súčasne projektoval a realizoval stavby. V tomto období navrhol množstvo vysokých škôl, priemyselných stavieb a závodov, administratívnych budov a bytových sídlisk po celom Slovensku.

V roku 1971 sa stáva vedeckým pracovníkom URBIONu v Bratislave a venuje sa prednáškovej a konzultačnej činnosti.

K jeho najvýznamnejším dielam patria (zdroj Wikipedia):
1930 Spoločenský dom Zlíně
1931-1934 Dom obuvi Baťa v Brne, v Bratislave, v Liberci
1931-1934 Školy a učňovské domovy v Zlíně
1934 Obchodný dom Baťa v Amsterdame
1933 Návrhy závodov Baťa v Tilbury v Anglicku
1936 Spoločenský dom a internát v Otrokovicích
1936 Administratívna budova Baťových závodov v Zlíně
1939 Kúpalisko v Otrokoviciach a v Zlíne
1947 Závod a sídlisko Závodu mieru v Bratislave
1947 Chemicko-technologická fakulta SVŠT v Bratislave
1952 Prvé experimentálne veľkopanelové domy v ČSR Kmeťovom nám. v Bratislave
1953 Vysoká škola ekonomická a farmaceutická fakulta v Bratislave
1969 Administratívna budova Martimexu v Martine
1971 Ústav aplikovanej kybernetiky SAV v Bratislave
1974 Rada obytných domov a víl v Bratislave a Zlíně
1977 Prístavba Univerzity Komenského v Bratislave

Bibliografia:
Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. stor. STU, Bratislava 2002, str. 25.
Dulla, M. – Moravčíková, H.: Kto je kto v architektúre na Slovensku. Informačné stredisko architektúry Spolku architektov Slovenska, Bratislava 1995, str. 72.
Dulla, M. – Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Slovart, Bratislava 2002, str. 116, 117, 119, 120, 121, 185, 359, 384, 401, 407, 410, 413, 417, 420.
Dulla, M. a kol.: Majstri architektúry. Perfekt 2005, Bratislava, str. 62, 63.
Fakulta architektúry a Spolok architektov Slovenska: Vladimír Karfík 1901-2001 /zborník príspevkov z vedeckej konferencie/. Fakulta architektúry STU, Bratislava 2001.
Karfík, V.: Architekt si spomína. Spolok architektov Slovenska, Bratislava 1993.
Nový, O.: Vladimír Karfík - architekt 20. století. Architektúra a urbanizmus č. 4, 199