Vo vyzvanej architektonickej súťaži na budúcu podobu Vodnej veže zvíťazil bratislavský Superatelier

Víťazný návrh podľa poroty najlepšie prepája vzácnu pamiatku s jej bezprostredným okolím aj s plánovanou novou zástavbou projektu Vydrica. Vyhlásenie architektonickej súťaže bolo požiadavkou magistrátu zakotvenou v Memorande o spolupráci s developerom Vydrice. Magistrát je zároveň vlastníkom samotnej historickej pamiatky a pozemkov. 

Architektonická súťaž na budúcu podobu areálu jednej z najstarších historických pamiatok v majetku magistrátu a kľúčového dokladu histórie mesta Bratislavy – Vodnej veže, pozná svojho víťaza. Po posúdení  prezentácií od 7 slovenských a českých ateliérov, odborná porota označila za najlepší návrh od slovenského štúdia Superatelier. Podľa vyjadrenia porotcov, ktorí sa na víťazovi zhodli jednomyseľne, víťazný návrh najlepšie prepája objekty historickej pamiatky s jej bezprostredným okolím, ale aj s projektovanou ďalšou zástavbou nového podhradia. Všetky návrhy na budúcu podobu Vodnej veže si verejnosť bude môcť pozrieť na výstave, ktorá bude prebiehať na Rudnayovom námestí od 23. mája do 19. júna 2022.  

Národná kultúrna pamiatka Vodná veža je jednou z najstarších historických pamiatok Bratislavy – jej najstaršie časti sa datujú do 2.-11. storočia nášho letopočtu. Hlavnou ideou revitalizácie je vznik verejného priestoru, ktorý bude dejiskom kultúrnych podujatí, s čím sa spája predpokladaný vznik nového pavilónu s funkciou kultúrneho a spoločenského centra.

Cieľom súťaže bolo zmysluplné začlenenie areálu národnej kultúrnej pamiatky Vodná veža do novej mestskej štruktúry a vytvorenie atraktívneho miesta so spoločensko-kultúrnou funkciou, ktorého súčasťou bude sprístupnené archeologické nálezisko. 

Hlavným elementom víťazného návrhu od štúdia Superatelier je kruh, ktorý prepája pamiatku s verejnými priestormi v okolí. Kruhové vymedzenie s lávkou umožňuje vnímanie areálu z viacerých uhlov pohľadu. Z hľadiska prezentácie archeologického areálu je pozitívom návrhu otvorenosť voči okolitému prostrediu, prirodzené smerovanie pohybu aj v zásade neutrálny architektonický výraz pavilónu. Pamiatka je integrovaná do mesta a stáva sa funkčným a plnohodnotným mestským priestorom.

Pri samotnom objekte Vodnej veže autori zvolili riešenie v podobe zváraných oceľových sietí, ktoré náznakovo dotvárajú objem a tvar pôvodného historického objektu. Podobné riešenia sa využívajú pri prezentáciách pamiatok v zahraničí, keďže približujú historické objekty spôsobom atraktívnym pre dnešného návštevníka. 

„Navrhované riešenie predstavuje symbolický odkaz ako žiť a koexistovať s pamiatkou, ale zároveň si celý priestor zachováva ľudskú mierku. Pamiatka tu predstavuje ústrednú kvalitu, ku ktorej sa celý priestor vzťahuje. Obkolesenie dominantným prvkom vytvára množstvo zákutí, ktoré spolu s kvalitne zvládnutými trasami, priechodmi a lávkami prirodzene lákajú človeka preskúmať celý priestor,“ približuje víťazný návrh predseda poroty, architekt a člen Českej komory architektov doc. Ing. arch. Jiří Buček. 

Výsledky súťaže:

1. miesto: Superatelier

Komentár poroty:

Návrh, podľa názoru poroty, z predložených prác, najviac prepája pamiatku ako s Jej bezprostredným okolím v rámci riešeného územia, tak i projektovanou ďalšou zástavbou nového podhradia. V návrhu zásadný element - kruh - v konkrétnom kontexte územia nepôsobí paradoxne uzatvárajúco, naopak, má nielen vnútro ale i vonkajšok, dovoľuje vhodne zapojiť a prepájať verejné priestory, historické jadro, vťahuje do diania archeologickú pamiatku. 

Obkolesenie dominantným prvkom vytvára množstvo zákutí, prirodzene láka človeka, kvalitne sú v území zvládnuté riešené trasy, priechody a lávky, taktiež nadväzuje dialóg s priľahlým spoločenským priestorom - pavilónom. 

Z hľadiska prezentácie archeologického areálu pozitívom návrhu je otvorenosť voči okolitému prostrediu, prirodzené smerovanie pohybu aj v zásade neutrálny architektonický výraz pavilónu. Kruhové vymedzenie s lávkou umožňuje vnímanie areálu z viacerých uhlov pohľadu a môže prirodzeným spôsobom smerovať pohyb návštevníkov za účelom prezentácie areálu. Z hľadiska pamiatkovej ochrany je pozitívom, že vhodným spôsobom prezentuje vežu a najstarší obdÍžnikový objekt A. Rozsah prezentovaných náznakových rekonštrukcií je na diskusiu. 

Návrh je značne centristický v rámci celku, vo všetkých pozíciách je však dôsledný. Je silným gestom, je zjednotením komplexnosti prístupov k urbanizmu, zamýšľaným materiálom, riešeniu verejného priestoru a k aktívnej práci s archeologickou pamiatkou. 

Porota oceňuje potenciál návrhu priniesť pozitívne emócie a užívateľskú perspektívu, je o hravosti a o chuti neustále niečo objavovať. Predstavuje symbolický odkaz ako žiť a koexistovať s pamiatkou, zároveň je všadeprítomná ľudská mierka, pamiatku nenútene návštevník vidí a kontinuálne objavuje. 

Pamiatka tu predstavuje ústrednú kvalitu, predstavuje miesto(a) kam sa celý priestor vzťahuje. 

Z hľadiska možných budúcich korekcií vo fázach zreálnenia návrhu. porota odporúča zamyslieť sa nad priestorom na východnej strane riešeného územia, po strane pavilónu. takisto stvárnenie samotnej strešnej krajiny ako povrch navrhovaného pavilónu, je vhodné podrobiť ďalším vylepšeniam.  

Je dôležité ale zdôrazniť, že čokoľvek sa v ďalších stupňoch dopracuje a upraví stále si navrhované riešenie môže udržať pôvodne zamýšľaný charakter, svoju mestotvornosť v rôznych úrovniach. 

Súťažné panely:

Vizualizácie:

Video:

Sprievodná správa:

2. miesto: Petr Hájek architekti

Komentár poroty:

Jeden z najsilnejších a najvýraznejších koncepčných súťažných návrhov, ktorý sa dôsledne drží zadania. Presvedčivý krajinársky návrh v zmysle poňatia - mestská krajina. V návrhu veľmi pekne pôsobí zameranie sa na prvok náruče a vzniknutého medzipriestoru. Korelácia medzi archeologickou pamiatkou a novostavbou v tomto riešení nie je konfliktná a oba elementy nie sú vo vzájomne kontrastnom postavení. 

Porota ocenila, že autori zasúvajú budúci pavilón do svahu, pozitívne pôsobí nerušený priehľad - výhľad na archeologickú pamiatku. Z hľadiska pamiatkovej obnovy je možné, v tomto prípade, považovať za kladné zvýraznenie ruinálneho stavu archeologickej pamiatky. Aj keď tento možno na prvý pohľad menej invenčný prístup k tvorbe, či vzťahu k pamiatke môže pôsobiť sčasti ambivalentne (autor deklaruje zámer ponechať ďalší priestor práce s pamiatkou na neskoršie, budúce fázy), drží si svoju neutralitu a pavilón v kontexte celku nepôsobí rušivo. Je to o náznakoch, je to tvárne, funkčné a procesuálne.  

Návrh možno jednoducho charakterizovať - menej je viac. Objem (pavilón schovaný pod terénnou moduláciou) ,,tu nechýba", pavilón má racionálne dispozičné riešenie, kladne je prijatá práca s detailom. Takisto práca s pobytovým priestorom, ,,zeleným" geometrizovaným svahom, nedotýkanie sa pamiatky, či komunikácia smerom k rieke Dunaj je inšpirujúca.  Porota oceňuje prácu s materialitou, hru kontrastov medzi použitým materiálom v interiéri a v exteriéri - drevo versus kameň, vtipné vyriešené ochránenie pobytovej plochy od hlučnej nábrežnej komunikácie.  

Z hľadiska prezentácie archeologického areálu sa návrh zásadne nevzďaľuje od súčasného stavu - to dáva možnosť ďalej pracovať so spôsobom prezentácie na základe revíznych výskumov. ktoré sa budú v budúcnosti realizovať. Miernym negatívom sa javí menšie vtiahnutie fenoménu pamiatky do samotného deja a s tým spojenou otázkou budúcej atraktivity archeologického areálu pre návštevníkov. 

Súťažné panely:

Vizualizácie:

Sprievodná správa:

3. miesto: CHYBIK + KRISTOF Associated Architects

Komentár poroty:

Silnou stránkou návrhu je práca s terénom a amfiteátrové otvorenie námestia až k vrstvám s najstaršími nálezmi murív. Podnetnou je práca s fenoménom vody, a to v jej rôznych podobách vzhľadom na klímu, či ročné obdobia. Architektúra spoločenského pavilónu zasadeného do terénu nekonkuruje areálu pamiatky, je nekonfliktnou, skôr ju zrkadlí a vytvára pozadie pre jeho prezentáciu a zároveň aj umožňuje vnímanie areálu z ďalších uhlov pohľadu. Intervencie v rámci samotného areálu pamiatky sú v zásade minimalistické a predovšetkým za účelom umožnenia pohybu návštevníkov. Kladne je vnímané zachovanie ruinálneho charakteru pamiatky, avšak otáznymi sú náznakové rekonštrukcie historických objektov, najmä prvok veže so sedlovou strechou. 

Za diskutabilný v návrhu porota označila množstvo a rozsah navrhovaných schodísk a rámp, či možno až priveľmi stiesnený prepájajúci pás pri užšom hrdle pavilónu z hľadiska verejného pohybu návštevníkov.

Súťažné panely:

Vizualizácie:

Sprievodná správa:

Bez určenia poradia: Ateliér ô

Komentár poroty:

Základný koncept návrhu - vysunuté plató z úrovne Floriánskej ul. zhora prekrývajúce archeologický areál sa ukazuje menej vhodný z hľadiska požiadaviek na ochranu a prezentáciu kultúrnej pamiatky. Pri pohľadoch z okolitých verejných priestranstiev krycia konštrukcia vizuálne dominuje a zaniká tak možnosť vnímania ruinálneho charakteru pamiatky. Týmto taktiež potláča charakter pamiatky, ktorý by mal byť dominantný z verejných pohľadov. Nová vrstva je vizuálne dominujúca oproti pôvodným vrstvám. Nové architektonické vstupy do areálu ako lávky a schodiská sú po výrazovej stránke silným akcentom - v hmote, či použitých materiáloch. Pozitívom návrhu je sprístupnenie najnižších vrstiev a vyhýbanie sa hypotetickým náznakovým rekonštrukciám, avšak za cenu vyššie uvedených zásahov.

Súťažné panely:

Vizualizácie:

Bez určenia poradia: Fránek Architects

Komentár poroty:

Technicistne poňatý návrh v značnom rozsahu uplatňuje architektonické intervencie v rámci archeologického areálu, ktoré sú buď hypotetickými rekonštrukciami alebo novotvarmi. Veľké množstvo týchto prvkov vytvára vrstvu značne potláčajúcu prezentáciu ruinálneho charakteru pamiatky, či celkový kontext. V oboch prípadoch architektonických vstupov je použitý rovnaký princíp a materiál a nie je teda odlíšené, ktoré útvary sú náznakovou rekonštrukciou a ktoré novotvarom. 

Súťažné panely:

Vizualizácie:

Bez určenia poradia: Mjölk

Komentár poroty:

Základný koncept návrhu - osadenie objektu pavilónu priamo na samotné fragmenty historických murív a vztýčenie výrazného objektu veže ako hypotetickej rekonštrukcie je zásadnou autorskou výpoveďou. Je legitímnym prístupom k životnému príbehu mesta, no z hľadiska podmienok ochrany a prezentácie konkrétnej kultúrnej pamiatky možno považovať takýto prístup za problematický, keďže nové architektonické vstupy výrazne dominujú areálu. Umiestnením objektu pavilónu sa z historických murív stáva podnož pre navrhované objekty, čím sa do veľkej miery stráca ruinálny charakter pamiatky.

Rekonštrukcia objemu veže, najvýraznejšej novej dominantnej hmoty v návrhu, je taktiež otázna a hypotetická. Nové hmoty rozdeľujú predmetné územie na dve oddelené časti, kde ťažko čítať a identifikovať celý priestor jednotne a kontinuálne. Pozitívne porota vníma návrh hlavne v západnej časti územia.

Súťažné panely:

Vizualizácie:

Bez určenia poradia: Sadovsky & Architects

Komentár poroty:

Návrh vhodným spôsobom pracuje s verejným priestorom, areál pamiatky a pavilón s námestím sú otvorené voči okolitému verejnému priestoru. Architektúra pavilónu je minimalistická a nepredstavuje výrazný protipól k areálu pamiatky. Nové architektonické vstupy sú v zásade výrazovo neutrálne a materiálovo zjednotené, obe ale akoby medzi sebou do istej miery súperili. Pozitívom je prezentácia areálu pamiatky v ruinálnom stave v zásade bez výraznejších intervencii. Za prínosný porota považuje koncepčný návrh pohybu návštevníkov po areáli pamiatky vrátane možných záujmových bodov. Otáznym aspektom návrhu je rekonštrukcia objemu veže, silného gesta, podľa autorov vychádzajúca z archívnych historických podkladov. V tomto kontexte je možno namietať možný konflikt pri vnímaní hradu v priehľadoch z nábrežnej, južnej strany takto veľkou masívnou hmotou.

Súťažné panely:

Vizualizácie:

Zápisnica: