Vyhodnotenie študentskej architektonickej súťaže na návrh exteriérového voľnočasového pavilónu v obytnom komplexe Čerešne

Súťaž pre slovenských a českých študentv architektúry a dizajnu. Zadaním bolo vytvorenie návrhu voľnočasového exteriérového pavilónu v obytnom komplexe Čerešne, ktorý je súčasnosti vo výstavbe. Z dvadsiatich štyroch kvalitných návrhov vybrala porota štyri víťazné, ktoré okrem finančnej odmeny získajú možnosť absolvovať v ateliéri platenú stáž so zadaním vytvoriť prototyp navrhovaného pavilónu.

Projekt tvorí päť obytných objektov zoskupených okolo privátneho dvora, ktorý vytvorí prostredie pre oddych aj aktívne trávenie voľného času. „Voľnočasový pavilón by mal byť akýmsi srdcom komplexu, kde sa budú jeho obyvatelia radi a často stretávať. Aj keď jeho výsledná podoba vzíde až po odsúhlasení našimi architektmi, sme presvedčení, že študenti môžu vniesť do projektu zaujímavé inšpirácie, či už z pohľadu estetiky ale najmä konštrukčného riešenia,“ hovorí Ing. arch. Tomáš Šebo z Ateliéru Šebo Lichý.

Študenti mali za úlohu spracovať čo najzaujímavejší architektonický a konštrukčne jednoducho realizovateľný návrh, v ktorom dominantným prvkom mal byť symbol čerešní. Porota pri posudzovaní predložených návrhov prihliadala na estetické, priestorotvorné a konštrukčné kvality projektov, ale aj na ich aktuálnosť a súlad so svetovými trendmi.

Zámerom súťaže bolo a umožniť im preniesť svoje experimentálne riešenia z „laboratórnych podmienok“ do mierky a prostredia skutočného projektu. Preto porota pred bezpečnými a overenými riešeniami uprednostnila tie, ktoré nastolili nové a doposiaľ neoverené návrhové, realizačné alebo estetické postupy. Z týchto projektov potom vybrala štyri, ktoré nezanedbali ani otázku finančnej a konštrukčnej realizovateľnosti, a tie ocenila rovnocenne prvým miestom v súťaži.

Predstavujeme Vám štyri návrhy, ktoré sa umiestnili na prvom mieste spolu s komentárom poroty, ktorá zasadala v zložení Prof. ak. arch. Imrich Vaško, Ing. arch. Mgr. art. Ján Pernecký, Ing. arch. Tomáš Šebo, Mgr. arch. Igor Lichý,  Ing. arch. Juraj Mihálik.

Gréta Wildeová a Jan Adamus

Projekt pracuje s aktuálnou témou perforovania rigidného alebo čiastočne elastického materiálu informovanými vzormi, ktoré umožnia materiálu vopred známu mieru a smer ohybu a tak predprogramovávajú tvar, ktorý dokáže materiál prirodzene nadobudnúť.

Predkladaný projekt ponúka zaujímavé (a na prvý pohľad paradoxné) škálovanie tohto postupu do mierky stavebného objektu - namiesto perforovania homogénneho materiálu navrhuje agregáciu materiálovo heterogénnych prvkov. Spojenie platňových prvkov pružinovými kĺbmi predostiera podobné materiálové vlastnosti ako použitie jednotného materiálu, no prináša aj riziká, ktoré by autori mali overiť a eliminovať v prototype. Otázny je výber materiálov z hľadiska mechanických vlastností, hmotnosti, stálosti a bezpečnosti. Porota tiež odporúča preskúmať aj iné formy navrhovaného objektu, pretože aktuálne predkladaná estetika je možno až príliš biomorfná.

Daniel Marko a Mai Minh Thanh

Projekt skúma možnosti agregácie podobných, nie však rovnakých prvkov do potenciálne zložitej priestorovej štruktúry. Zručne volí formu predpätého štvorstenu, ktorý deformuje a modifikuje podľa lokálnych kritérií do neustále pevnej štruktúry. Na vzniknutú kostru nakladá sekundárny materiál, ktorý môže, ale nutne nemusí mať účasť na konštrukčnej stabilite výslednej formy. Hlavná vlastnosť projektu, teda modifikovateľnosť tvaru jednotlivých štvorstenov, je aj jeho najväčším rizikom - kým v niektorých častiach sa prvky agregujú do hustej štruktúry, v iných sa prvky naťahujú do zjavne nestabilných rozmerov a proporcií. Predkladaný systém umožňuje objemovú agregáciu, no predkladaná forma pripomína jednoduchý povrch populovaný štvorstenovými útvarmi. Predmetom experimentálneho prototypu by tiež malo byť spojenie (alebo dilatácia) sekundárneho membránového materiálu s prútmi štvorstenov, kĺby spájajúce jednotlivé prvky, ale aj samotný flexibilný tyčový materiál. Autori by nemali zanedbať ani estetiku a bezpečnosť zvolenej konštrukcie.

Jan Kovaříček

Projekt ako jeden z mála rozvíja niekoľko problémov naraz - univerzálne spracovanie ľubovoľnej formy za použitia voxelov, univerzálne napojenie agregovaných prvkov, modulovú unifikáciu, roztriedenie prvkov do viacerých kategórií a atraktorové modifikácie parametrov prvkov. Autor si zvolil zložitú formu špirálovitej plochy, ktorú premenil na priestorové bloky – voxely. Táto metóda umožňuje abstrahovať ľubovoľný tvar do systému prepojených blokov a predkladaný projekt tento fakt jasne demonštruje. Bloky tu primárne nadobúdajú tvar kociek, ktoré sú interpretované ako priestorové kríže, tvorené viac alebo menej perforovanými platňovými prvkami. Miera perforácie závisí od vnútorných alebo vonkajších parametrov – je tak možné, že každý z platňových prvkov je unikátny, alebo je jedným z vopred daného katalógu prvkov. Realizácia takéhoto projektu by za použitia CNC obrábacích strojov nemusela byť problematická, bola by však veľmi zdĺhavá. Za nevyužitý potenciál považuje porota fakt, že všetky voxely si zachovali karteziánsku pravidelnosť a nedeformujú sa podľa zmysluplných parametrov a tiež to, že platňové komponenty agregovaných prvkov sú perforované arbitrárnymi vzormi napriek tomu, že by bolo možné ich informovať priebehmi síl v systéme a optimalizovať ich na viacero kritérií naraz - pevnosť, priehľadnosť, veľkosť.

Tamara Salajová a Adam Tippl

Materiálovo azda najambicióznejší projekt z víťazných spracováva možnosti ohýbania drevenej dyhy do geometricky tuhých prvkov, z ktorých je za dodržania limitov voľnosti možné vytvoriť pevné priestorové útvary. Projekt uvažuje o vytvorení niekoľkých prepojených vertikálnych priestorov iba z tenkostennej ohnutej a spojenej dyhy. Technológia a jej potenciál sú natoľko provokatívne, že aj napriek rizikám a nie dokonale zvládnutej estetike je porota zvedavá na experimentálne overenie možnosti spájať dyhové prvky do predvídateľných tvarov.

Podklady: Architekti Šebo Lichý