Administratívna budova zo 70. rokov na Záhradníckej ulici v Bratislave sa zmenila na moderný bytový dom. Súčasťou prestavby je aj nová fasáda s...
Včasné začlenenie vonkajších žalúzií do projektu umožňuje dosiahnuť čisté architektonické riešenie fasády a...
Spoločnosť LEDVANCE Vás pozýva na konferenciu venovanú moderným riešeniam v oblasti osvetlenia. Podujatie prinesie inšpirácie, inovácie aj praktické...
Riešenie pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie aj náročné mestské projekty
Presklené priečky umožňujú členenie interiéru pri zachovaní svetla a priestorovej otvorenosti.
AXOR stavia v strednej Európe na selektívnej distribúcii zameranej na kvalitu,
Atypické rozmery, čistý detail a sloboda v práci s materiálom - aj tak môže vyzerať súčasný prístup k interiérovým dverám.
Úsporné bývanie vo svahu.
Spoločnosť Geberit pozýva architektov na bezplatný odborný seminár venovaný akustickému komfortu a kvalite bývania.
Nezámrzný vonkajší ventil SCHELL Polar II Set prináša riešenie pre bezpečný odber vody aj počas chladných mesiacov. Automatické vyprázdnenie...
Okenný systém ARTEVO rozširujú nové vstupné dvere a veľkoformátový zdvižno-posuvný portál. Platforma tak prináša ucelené riešenie s dôrazom na...
Tieniaca technika s environmentálnym rodným listom.
Dvere sa čoraz viac stávajú súčasťou architektonickej koncepcie priestoru, nielen samostatným funkčným výrobkom.
Nový showroom spoločnosti Internorm, kde sa stretáva architektúra, dizajn a inovácie nájdete v zrekonštruovaných Dvoch Sýpkach v...
Súťažná prehliadka vstupuje do ôsmeho ročníka.

Na experiment bolo využitých sedem pacientov s epilepsiou. V bežných prípadoch ľudská lebka funguje ako filter mozgových signálov, keďže však pacienti s touto diagnózou mali na svoju liečbu zavedené na mozgu mikroelektródy, stali sa pre vedcov vyhovujúcou vzorkou.
Po napojení elektród na príslušné dekodéry mali pacienti za úlohu prečítať text z obrazovky. Ten bol následne prevedený pomocou počítačového programu do písanej podoby. Na správne interpretovanie mozgových signálov bol hovorený prejav navyše zaznamenávaný prostredníctvom mikrofónov. Na základe vzniknutého záznamu reči, ako aj mozgovej aktivity si program vytvoril slovník. Na konečný prevod do textovej podoby však boli použité výhradne signály z elektród v mozgu.
Prevod mozgových vĺn na digitálny text dosiahol úspešnosť od 50 % do 75 % v závislosti od použitého spôsobu dekódovania. Takáto technológia by našla využitie napríklad v prípadoch priamej komunikácie človeka so strojom. Spisovateľom či novinárom by takáto forma „písania" výrazne uľahčila a najmä urýchlila prácu.
Je to veľkolepý a zároveň znepokojujúci experiment. Bolo by úžasné, ak by sa naše predstavy budov, ktoré nosíme v hlave jednoducho previedli do uchopiteľnej podoby. Na druhej strane vedomie, že naše myšlienky by mohol niekto exaktne sledovať je znepokojujúce. Nakoniec závisí len od nás, ako využijeme (alebo zneužijeme) čoraz precíznejšie nástroje, ktoré nám veda poskytuje.
Zdroje: itnews.sk a journal.frontiersin.org