IDEA DOOR od spoločnosti JAP prináša do interiéru čistý minimalistický vzhľad vďaka bezrámovému riešeniu a precíznej...
Nástenné nadomietkové armatúry Vitus sú mimoriadne vhodné pre rýchlu a efektívnu...
Okenné profily z kompozitného materiálu RAU-FIPRO X od spoločnosti Rehau sú v porovnaní s tradičnými plastovými profilmi mnohonásobne...
Najnovší sortiment stolov pre zariadenie interiérov...
Spojenie moderného dizajnu, funkčnosti a svetla do harmonického architektonického prvku.
Kancelárska budova Baumit v slovinskom Trzine prešla premenou na moderné a udržateľné pracovisko. Architekti kládli dôraz...
Mottom šiesteho ročníku on-line konferencie odborníkov Xella Dialóg je Efektívny návrh budov 2025+: zmeny a riešenia
Robot WLTR predstavuje moderný prístup k murovaným konštrukciám. Vďaka automatizácii dokáže rýchlo, presne a bezpečne realizovať...
Okrem bezpečnosti majú okná aj elegantný vzhľad, pretože nie sú viditeľné žiadne uzamykacie časti kovania.
Dvere MASTER v skrytej zárubni AKTIVE je možné vyrobiť až do výšky 3 700 mm
Internorm stavia na energetickú efektívnosť a inteligentné tieniace riešenia.
Slovensko vo výbere zastupuje šesť realizácií.
Spoločnosť Internorm odteraz stavia na novej variante tepelnoizolačného skla od AGC, ktorá v produkcii ročne ušetrí 10...
Jubilejný 20. ročník prestížnej medzinárodnej súťaže pre študentov architektúry priniesol...
Otočné a posuvné dvere MASTER od podlahy až po strop, ponúkajú mimoriadnu variabilitu výšky, materiálu a zladenia so skrytými...

Na experiment bolo využitých sedem pacientov s epilepsiou. V bežných prípadoch ľudská lebka funguje ako filter mozgových signálov, keďže však pacienti s touto diagnózou mali na svoju liečbu zavedené na mozgu mikroelektródy, stali sa pre vedcov vyhovujúcou vzorkou.
Po napojení elektród na príslušné dekodéry mali pacienti za úlohu prečítať text z obrazovky. Ten bol následne prevedený pomocou počítačového programu do písanej podoby. Na správne interpretovanie mozgových signálov bol hovorený prejav navyše zaznamenávaný prostredníctvom mikrofónov. Na základe vzniknutého záznamu reči, ako aj mozgovej aktivity si program vytvoril slovník. Na konečný prevod do textovej podoby však boli použité výhradne signály z elektród v mozgu.
Prevod mozgových vĺn na digitálny text dosiahol úspešnosť od 50 % do 75 % v závislosti od použitého spôsobu dekódovania. Takáto technológia by našla využitie napríklad v prípadoch priamej komunikácie človeka so strojom. Spisovateľom či novinárom by takáto forma „písania" výrazne uľahčila a najmä urýchlila prácu.
Je to veľkolepý a zároveň znepokojujúci experiment. Bolo by úžasné, ak by sa naše predstavy budov, ktoré nosíme v hlave jednoducho previedli do uchopiteľnej podoby. Na druhej strane vedomie, že naše myšlienky by mohol niekto exaktne sledovať je znepokojujúce. Nakoniec závisí len od nás, ako využijeme (alebo zneužijeme) čoraz precíznejšie nástroje, ktoré nám veda poskytuje.
Zdroje: itnews.sk a journal.frontiersin.org