AXOR stavia v strednej Európe na selektívnej distribúcii zameranej na kvalitu,
Atypické rozmery, čistý detail a sloboda v práci s materiálom - aj tak môže vyzerať súčasný prístup k interiérovým dverám.
Úsporné bývanie vo svahu.
Spoločnosť Geberit pozýva architektov na bezplatný odborný seminár venovaný akustickému komfortu a kvalite bývania.
Nezámrzný vonkajší ventil SCHELL Polar II Set prináša riešenie pre bezpečný odber vody aj počas chladných mesiacov. Automatické vyprázdnenie...
Okenný systém ARTEVO rozširujú nové vstupné dvere a veľkoformátový zdvižno-posuvný portál. Platforma tak prináša ucelené riešenie s dôrazom na...
Tieniaca technika s environmentálnym rodným listom.
Dvere sa čoraz viac stávajú súčasťou architektonickej koncepcie priestoru, nielen samostatným funkčným výrobkom.
Nový showroom spoločnosti Internorm, kde sa stretáva architektúra, dizajn a inovácie nájdete v zrekonštruovaných Dvoch Sýpkach v...
Súťažná prehliadka vstupuje do ôsmeho ročníka.
K vyššiemu komfortu bývania prispievajú aj okenné systémy REHAU SYNEGO, zvolené pre svoje tepelnoizolačné vlastnosti,...
VELUX prináša dostupnejšie výklopno-kyvné strešné okná GNL a GNU, ktoré rozširujú možnosti práce so svetlom, výhľadom...
Výsledky národného kola obľúbenej študentskej súťaže.
Objavte riešenia Dorsis, ktoré spájajú minimalistický vzhľad s vysokou variabilitou, funkčnosťou a spracovaním na mieru.
Súčasné bývanie v prostredí budapeštianskej vilovej štvrte.

Na experiment bolo využitých sedem pacientov s epilepsiou. V bežných prípadoch ľudská lebka funguje ako filter mozgových signálov, keďže však pacienti s touto diagnózou mali na svoju liečbu zavedené na mozgu mikroelektródy, stali sa pre vedcov vyhovujúcou vzorkou.
Po napojení elektród na príslušné dekodéry mali pacienti za úlohu prečítať text z obrazovky. Ten bol následne prevedený pomocou počítačového programu do písanej podoby. Na správne interpretovanie mozgových signálov bol hovorený prejav navyše zaznamenávaný prostredníctvom mikrofónov. Na základe vzniknutého záznamu reči, ako aj mozgovej aktivity si program vytvoril slovník. Na konečný prevod do textovej podoby však boli použité výhradne signály z elektród v mozgu.
Prevod mozgových vĺn na digitálny text dosiahol úspešnosť od 50 % do 75 % v závislosti od použitého spôsobu dekódovania. Takáto technológia by našla využitie napríklad v prípadoch priamej komunikácie človeka so strojom. Spisovateľom či novinárom by takáto forma „písania" výrazne uľahčila a najmä urýchlila prácu.
Je to veľkolepý a zároveň znepokojujúci experiment. Bolo by úžasné, ak by sa naše predstavy budov, ktoré nosíme v hlave jednoducho previedli do uchopiteľnej podoby. Na druhej strane vedomie, že naše myšlienky by mohol niekto exaktne sledovať je znepokojujúce. Nakoniec závisí len od nás, ako využijeme (alebo zneužijeme) čoraz precíznejšie nástroje, ktoré nám veda poskytuje.
Zdroje: itnews.sk a journal.frontiersin.org