Dvere sa čoraz viac stávajú súčasťou architektonickej koncepcie priestoru, nielen samostatným funkčným výrobkom.
Nový showroom spoločnosti Internorm, kde sa stretáva architektúra, dizajn a inovácie nájdete v zrekonštruovaných Dvoch Sýpkach v...
Súťažná prehliadka vstupuje do ôsmeho ročníka.
K vyššiemu komfortu bývania prispievajú aj okenné systémy REHAU SYNEGO, zvolené pre svoje tepelnoizolačné vlastnosti,...
VELUX prináša dostupnejšie výklopno-kyvné strešné okná GNL a GNU, ktoré rozširujú možnosti práce so svetlom, výhľadom...
Výsledky národného kola obľúbenej študentskej súťaže.
Objavte riešenia Dorsis, ktoré spájajú minimalistický vzhľad s vysokou variabilitou, funkčnosťou a spracovaním na mieru.
Súčasné bývanie v prostredí budapeštianskej vilovej štvrte.
Moderné strešné okná ponúkajú pohodlné ovládanie aj lepšiu ochranu domácnosti počas celého roka.
Rad interiérových dverí DIVA DOOR od spoločnosti J.A.P. ponúka čistý dizajn a variabilné riešenia pre súčasné interiéry.
REHAU Window Solutions na veľtrhu Fensterbau Frontale 2026
Sortiment Slim Line zahŕňa pestrý výber dekorov a textúr.
Európska značka okien oslavuje jubileum: za 95 rokov sa vyvinula na najväčšiu medzinárodne pôsobiacu okennú značku a inovačného...
Na podujatí sa predstaví až 37 vystavovateľov - popredných dodávateľov stavebných materiálov a inovácií s prezentáciou...
Novotvar v prostredí alpskej obce.

Na experiment bolo využitých sedem pacientov s epilepsiou. V bežných prípadoch ľudská lebka funguje ako filter mozgových signálov, keďže však pacienti s touto diagnózou mali na svoju liečbu zavedené na mozgu mikroelektródy, stali sa pre vedcov vyhovujúcou vzorkou.
Po napojení elektród na príslušné dekodéry mali pacienti za úlohu prečítať text z obrazovky. Ten bol následne prevedený pomocou počítačového programu do písanej podoby. Na správne interpretovanie mozgových signálov bol hovorený prejav navyše zaznamenávaný prostredníctvom mikrofónov. Na základe vzniknutého záznamu reči, ako aj mozgovej aktivity si program vytvoril slovník. Na konečný prevod do textovej podoby však boli použité výhradne signály z elektród v mozgu.
Prevod mozgových vĺn na digitálny text dosiahol úspešnosť od 50 % do 75 % v závislosti od použitého spôsobu dekódovania. Takáto technológia by našla využitie napríklad v prípadoch priamej komunikácie človeka so strojom. Spisovateľom či novinárom by takáto forma „písania" výrazne uľahčila a najmä urýchlila prácu.
Je to veľkolepý a zároveň znepokojujúci experiment. Bolo by úžasné, ak by sa naše predstavy budov, ktoré nosíme v hlave jednoducho previedli do uchopiteľnej podoby. Na druhej strane vedomie, že naše myšlienky by mohol niekto exaktne sledovať je znepokojujúce. Nakoniec závisí len od nás, ako využijeme (alebo zneužijeme) čoraz precíznejšie nástroje, ktoré nám veda poskytuje.
Zdroje: itnews.sk a journal.frontiersin.org