Digitálna gramotnosť na Slovensku

Výsledkom projektu je výskumná štúdia, ktorá vznikla na základe celoslovenského reprezentatívneho výskumu na vzorke 1083 respondentov SR starších ako 14 rokov, realizovaného v apríli 2015. Tohtoročný výskum sa zameriaval na aktuálne problémy a trendy vo využívaní moderných infotechnológií akými sú:

• vývoj a zmeny vo využívaní internetu v desaťročnej perspektíve
• zmeny v postojoch obyvateľstva k informačným technológiám
• problematika závislosti na počítačoch a internete
• názory na negatívny vplyv počítačov a internetu na spoločnosť
• zmeny v adaptácii obyvateľstva
• najdôležitejšie problémy digitálnej gramotnosti
• hlavné dôvody odmietania moderných informačných technológií

Niektoré zaujímavé skutočnosti:

Vý­znam­ná časť po­pu­lá­cie sa bez kľú­čo­vých tech­no­ló­gií, ako sú po­čí­ta­če, inter­net či mo­bil­né te­le­fó­ny, už ne­do­ká­že za­obísť. Bez mo­bil­né­ho te­le­fó­nu ale­bo smar­tfó­nu by ne­do­ká­za­lo vy­dr­žať ani je­den deň až 36 % opý­ta­ných a bez po­čí­ta­čov, no­te­boo­kov, tab­le­tov či inter­ne­tu ďal­ších 21 %.

Zá­vis­los­ťou od mo­der­ných in­for­mač­ných a ko­mu­ni­kač­ných tech­no­ló­gií (IKT) sú naj­väč­šmi oh­ro­ze­ní mla­dí ľu­dia vo ve­ku 14 - 34 ro­kov, štu­den­ti, vy­so­koš­kol­sky vzde­la­ní, pod­ni­ka­te­lia či du­šev­ní pra­cov­ní­ci. Rôz­ne sym­ptó­my zá­vis­los­ti (napr. keď ľu­dia za­bú­da­jú jesť a piť, čas­to ich bo­lí hla­va, ne­mô­žu dob­re spať ale­bo si nes­tí­ha­jú pl­niť svo­je po­vin­nos­ti a pod.) si všim­lo na svo­jich prí­buz­ných, zná­mych či ka­ma­rá­toch až 35 % opý­ta­ných. Väč­ši­na z nich pri­tom poz­ná vo svo­jom blíz­kom oko­lí viac ta­kých­to prí­pa­dov.

Vý­skum­né zis­te­nia ďa­lej uká­za­li, že zá­vis­losť za­čí­na byť ce­los­po­lo­čen­ský prob­lém, čo do­ku­men­tu­je naj­mä ná­rast in­ten­zi­ty vy­uží­va­nia inter­ne­tu. Kým eš­te v ro­ku 2013 ho vy­uží­va­lo in­ten­zív­ne, t. j. kaž­do­den­ne, 31 %, v sú­čas­nos­ti je to už 49 % po­pu­lá­cie star­šej ako 14 ro­kov.

Ho­ci bež­ný čas strá­ve­ný na inter­ne­te je 1 - 2 ho­di­ny den­ne (dek­la­ru­je ho 42 % opý­ta­ných), viac ako tre­ti­na „inter­ne­tis­tov" na ňom trá­vi aj viac ako 3 ho­di­ny den­ne. Na­priek to­mu, že za pos­led­né ro­ky sa vý­raz­nej­šie zme­ni­lo pou­ží­va­teľ­ské sprá­va­nie sme­rom k vy­ššej in­ten­zi­te, „príl­ev" no­vých čle­nov do inter­ne­to­vej po­pu­lá­cie sa, nao­pak, za­sta­vil. Pos­led­ných päť ro­kov pred­sta­vu­je inter­ne­to­vá po­pu­lá­cia asi 70 % ce­lej po­pu­lá­cie a ďal­ší pou­ží­va­te­lia už nie­koľ­ko ro­kov vý­raz­ne nep­ri­bú­da­jú.

„Nao­pak, nas­tá­va ob­do­bie, keď bu­de­me skôr hľa­dať od­po­ve­de na to, aký čas strá­ve­ný v ky­berpries­to­re je eš­te únos­ný a ako ho ob­sa­ho­vo napl­ní­me. Nie je však vy­lú­če­ný ani re­verz­ný trend. Keď sa časť po­pu­lá­cie od mo­der­ných tech­no­ló­gií od­pú­ta. Buď z dô­vo­du pre­sý­te­nos­ti, hľa­da­nia al­ter­na­tív­ne­ho spô­so­bu ži­vo­ta, reak­ciou na čo­raz ag­re­sív­nej­šie prak­ti­ky štá­tu a rôz­nych kor­po­rá­cií za­sa­hu­jú­cich do súk­ro­mia jed­not­liv­ca a po­dob­ne," ho­vo­rí autor pro­jek­tu Ma­rián Vel­šic.

Za­tiaľ však vý­znam in­for­mač­ných tech­no­ló­gií v bež­nom ži­vo­te ľu­dí stú­pa. Za de­sať ro­kov vzrás­tol po­diel tých, kto­rí tvr­dia, že IKT zoh­rá­va­jú v ich ži­vo­toch „veľ­mi" ale­bo „skôr vý­znam­nú" úlo­hu, z 51 % na 61 %. Ich dô­le­ži­tosť si za­čí­na­jú uve­do­mo­vať aj sku­pi­ny, kto­ré pat­ri­li dl­ho­do­bo k „di­gi­tál­ne za­os­tá­va­jú­cim" - napr. ge­ne­rá­cia šty­rid­siat­ni­kov, päť­de­siat­ni­kov ale­bo oby­va­te­lia vi­die­ka. Po­zi­tív­ne zme­ny vid­no naj­mä v pos­to­ji ľu­dí k úlo­he in­fo­tech­no­ló­gií v ob­las­ti vzá­jom­nej ko­mu­ni­ká­cie, v ob­las­ti elek­tro­nic­kých slu­žieb (napr. na­ku­po­va­nie, inter­net­ban­king, in­ze­ro­va­nie a pod.), ko­mu­ni­ká­cie s in­šti­tú­cia­mi a úrad­mi, v ob­las­ti vy­hľa­dá­va­nia in­for­má­cií či zá­ba­vy a od­dy­chu.

Na dru­hej stra­ne bež­ní ľu­dia vní­ma­jú vplyv mo­der­ných tech­no­ló­gií na spo­loč­nosť naj­mä op­ti­kou in­di­vi­duál­nych skú­se­nos­tí či „oh­ro­ze­nia". Me­dzi naj­zá­važ­nej­šie prob­lé­my spô­so­be­né po­čí­tač­mi a inter­ne­tom pa­tria pod­ľa nich ne­dos­ta­tok fy­zic­kej ak­ti­vi­ty (41 %), ky­berkri­mi­na­li­ta (27 %), vzá­jom­né od­cu­dzenie ľu­dí a stra­ta osob­ných kon­tak­tov (25 %) a ne­bez­peč­ný a škod­li­vý ob­sah na inter­ne­te (22 %).

Nao­pak, re­la­tív­ne níz­ky prah cit­li­vos­ti ma­jú ľu­dia na prob­lé­my, kto­ré ma­jú skôr in­di­vi­duál­ny cha­rak­ter, ne­ma­jú s ni­mi bez­pros­tred­nú skú­se­nosť ale­bo sú príl­iš abstrak­tné. Nap­rík­lad stra­tu schop­nos­ti pre­mýš­ľať „vlas­tnou hla­vou" pre príl­iš­né spo­lie­ha­nie sa na „mo­der­né stro­je" vi­dí ako prob­lém iba 16 % res­pon­den­tov, zá­vis­losť od ky­berpries­to­ru 17 % či „di­gi­tál­nu prie­pasť" me­dzi ľuď­mi iba 6 %.

„Za­ují­ma­vé zis­te­nie je, že in­ten­zív­ne dis­ku­sie na té­mu inter­ne­tu, osob­nej slo­bo­dy a ľud­ských práv, kto­ré pre­bie­ha­jú v zá­pad­ných kra­ji­nách, u nás na Slo­ven­sku príl­iš ne­re­zo­nu­jú. Stra­ta súk­ro­mia za­prí­či­ne­ná sle­do­va­ním ak­ti­vít a zvyk­los­tí ľu­dí na inter­ne­te, ko­mu­ni­ká­ciou na so­ciál­nych sie­ťach, zve­rej­ňo­va­ním osob­ných úda­jov, mo­ni­to­ro­va­ním ich po­hy­bu na ve­rej­ných mies­tach a pod., je váž­ny prob­lém iba pre 17 % Slo­vá­kov," do­dá­va M. Vel­šic.

Ako ďa­lej uká­za­li vý­skum­né zis­te­nia, za de­sať­ro­čie sa vý­znam­ne zme­nil aj prís­tup ľu­dí k di­gi­tál­nej gra­mot­nos­ti. V sú­čas­nos­ti sa IKT bez väč­ších prob­lé­mov pris­pô­so­bu­je až 60 % oby­va­teľ­stva nad 14 ro­kov. Po­zi­tív­ne je, že vý­raz­ný ná­rast po­die­lu tých, čo sa učia a pris­pô­so­bu­jú ľah­ko, bol za­zna­me­na­ný naj­mä me­dzi ľuď­mi stred­nej ge­ne­rá­cie, u ľu­dí s níz­kym vzde­la­ním či ma­nuál­ne pra­cu­jú­cich.

Trend re­la­tív­ne bez­prob­lé­mo­vej adap­tá­cie sa da­rí udr­žať aj me­dzi oby­va­teľ­mi v stred­ne veľ­kých ob­ciach a ma­lých mes­tách. Zá­sad­nej­šiu zme­nu pos­to­ja mož­no sle­do­vať aj v prí­pa­de tých sku­pín, kto­ré eš­te pred de­sia­ti­mi rok­mi in­fo­tech­no­ló­gie od­mie­ta­li. Nap­rík­lad me­dzi ľuď­mi v pred­dô­chod­ko­vom ve­ku, u 60 a via­croč­ných, ne­za­mes­tna­ných či žien v do­mác­nos­ti. Na dru­hej stra­ne veľ­ká časť z nich sa dos­ta­la do si­tuácie, keď IKT zvlá­da s veľ­ký­mi ťaž­kos­ťa­mi.

Tak­mer kaž­dý šies­ty člo­vek na Slo­ven­sku (17 %) sa pris­pô­so­bu­je a učí „skôr" ale­bo „veľ­mi ťaž­ko". V reb­ríč­ku naj­väč­ších prob­lé­mov za­ují­ma­jú pop­red­né mies­ta nie­len so­fis­ti­ko­va­né (zväč­ša pro­fe­sio­nál­ne) zruč­nos­ti, ale aj ta­ké, kto­ré sú dnes po­va­žo­va­né za pou­ží­va­teľ­sky bež­né. Väč­ši­na z tých­to ľu­dí má prob­lém s in­šta­lo­va­ním prog­ra­mov a nas­ta­vo­va­ním ich zá­klad­ných fun­kcií, so sťa­ho­va­ním a od­osie­la­ním rôz­nych sú­bo­rov a úda­jov cez inter­net ale­bo pou­ží­va­ním exter­ných (pe­ri­fér­nych) za­ria­de­ní, ako sú tla­čiar­ne, pa­mä­te USB, pre­nos­né dis­ky a pod.

Na­priek cel­ko­vo po­zi­tív­ne­mu tren­du zlep­šo­va­nia di­gi­tál­nych zruč­nos­tí sa štvr­ti­na po­pu­lá­cie učiť a pris­pô­so­bo­vať mo­der­ným tech­no­ló­giám od­mie­ta. Hlav­ným dô­vo­dom je ok­rem sťa­že­né­ho prís­tu­pu k po­čí­ta­čom a inter­ne­tu naj­mä to, že tí­to ľu­dia ne­po­ci­ťu­jú vý­znam­nej­ší tlak oko­li­té­ho pros­tre­dia, aby sa s mo­der­ný­mi tech­no­ló­gia­mi nau­či­li pra­co­vať (napr. v prá­ci, ško­le, v bež­nom ži­vo­te). V tej­to sku­pi­ne na­chá­dza­me naj­čas­tej­šie ľu­dí nad 60 ro­kov, níz­ko vzde­la­ných, ne­za­mes­tna­ných, ľu­dí zo so­ciál­ne sla­bých do­mác­nos­tí a oby­va­te­ľov naj­men­ších ob­cí.

Takže aj teraz, keď čítame tieto riadky, si treba uvedomiť, že internet je iba nástroj, ktorý sa dá využívať rozumne a s úžitkom, ale na druhej strane aj neproduktívne a škodlivo. Zdroje: IVO a Itnews.