Osmičky | August 1968

„Osmičkové nástenky“ sú viacvrstvovou výstavou umenia, projektom, ktorý sa okrem historických tém zaoberá aj teoretickými otázkami spojenými s kurátorstvom, typológiou výstav, kultúrnou politikou a diváckymi očakávaniami. Autorky idey projektu Katarína Bajcurová a Petra Hanáková ho koncipovali aj ako nenápadný štuchanec do čias, keď boli mnohé múzeá iba profesionálne sa tváriacimi nástenkami politických výročí.

Základom výstavy je dlhá, tri metre vysoká stena – „galerijná nástenka“, na ktorej sa v časovom slede výročí vystriedajú obrazové koláže. Výsledkom je akýsi draft či materializovaný PINTEREST, ktorý je aj pripomienkou socialistického „nástenkárstva“. Koláže pozostávajú z výtvarného materiálu rôznej povahy (obrazy, fotografie, dokumenty) primárne zo zbierok SNG. Výsledný layout, konflikt diel vedľa seba, ich juxtapozícia prehovára o povahe a vnútorných konfliktoch tej-ktorej udalosti.

Projekt násteniek je ďalšou z výstav, ktoré reflektujú a komentujú našu disciplínu a tematizujú svojbytnosť umeleckohistorického bádania. Dejiny umenia nie sú identické so sociálnymi a politickými dejinami, aj keď sú s nimi neoddeliteľne spojené. Prax do roku 1989 však vypovedala o inom a dodnes na jej sedimenty narážame, keď nás verejnosť či moc vyzýva, aby sme ich ilustrovali. V tomto zmysle sú nástenky emancipačným projektom: na strane jednej sú príkladom tejto spojitosti, ale zároveň aj poukázaním na jedinečnosť a potenciál umeleckohistorického materiálu, pretože ich obsah nie je ilustráciou historickej udalosti, ale reflektuje príbeh dejín umenia.

Šesťdesiate roky sú – všade vo svete – obdobím občianskeho precitnutia. Aj socialistické Československo, viazané po vojne vo východnom, sovietskom bloku, sa liberalizuje. Našľapuje na vlastnú cestu, označovanú – aj pod vplyvom prívetivej tváre nového komunistického lídra, usmievavého Slováka Alexandra Dubčeka – ako socializmus s ľudskou tvárou, prípadne demokratický socializmus. Hoci obrodný proces v Československu sa stále deje v medziach socializmu, prinajmenšom vo vedení komunistických strán krajín Varšavskej zmluvy je vnímaný ako jeho ohrozenie, ako kontrarevolúcia. Na jej potlačenie – s argumentom „bratskej pomoci“ – pošle sovietske politbyro do Československa tanky. Okupačné armády „spriatelených vojsk“ prekročia hranice pred polnocou 21. augusta 1968 v akcii s názvom Dunaj, ktorá je najväčšou vojenskou operáciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Invázia je zneuctením medzinárodného práva i politickej suverenity Československa. V krajine zdvihne obrovský vzdor (najmä tzv. pasívnu rezistenciu) a aj v dušiach doteraz otvorených ideálom komunizmu vyvolá zdesenie a rozčarovanie. Lebo – otázkou Luďka Pachmana: „Lze přátelství na věčné časy vynutit napřaženou pistolí?“

Naša v poradí druhá „osmičková“ mikrovýstava je zámerne saturovanou plochou, hutnou intermediálnou kolážou, ktorá u diváka/diváčky predpokladá opakovanú návštevu. Väčšinu materiálu na „nástenke“ tvoria diela reflektujúce, niektoré aj ex-post, udalosti z augusta 1968. Ide teda najmä o politikum, ale sú tu i artefakty odkazujúce na širší rámec vtedajšej kultúry (feder(aliz)ácia, kult Alexandra Dubčeka, komunálny humor, západné vplyvy vo vizuálnej kultúre...). Ambíciou je čo najplnšie sprostredkovať občiansky étos, ktorý v kultúre i vo vizuálnom umení priniesla tzv. pražská jar i po nej nasledujúca invázia „spojeneckých“ vojsk. Filmami, fotografiami, plagátmi, karikatúrami, listmi rozhnevaných občanov, protestsongmi či „heslami z múrov“ predstaví jedinečný okamih našich dejín; dátum, ktorým sa viera v eventualitu socializmu s ľudskou tvárou prakticky zo dňa na deň rozplynula.

Trvanie výstavy: 21. august — 10. október 2018
Kurátorka: Petra Hanáková

Trvanie série výstav: 28. február — 31. december 2018
Kurátorky: Katarína Bajcurová, Petra Hanáková, Alexandra Kusá
Grafický dizajn: Pavlína Morháčová, Braňo Matis

Sprievodný program výstavy

Streda 19. 9. | 18.00

August 1968

Filmové dokumenty vo výbere a s úvodom Petry Hanákovej.

Sprievodný program k „nástenkovej“ výstave Osmičky: August 1968, ktorá na malej ploche sprostredkúva étos občianskeho vzdoru, ktorý v kultúre aj vo vizuálnom umení predchádzal 21. augustu 1968, okupácii Československa „spojeneckými“ vojskami, a nasledoval aj po ňom.

Čas, ktorý žijeme (Vlado Kubenko, Ladislav Kudelka, Jaroslav Pogran, Otakar Krivánek, Ivan Húšťava, Československo, 1968, 60 min., SFÚ); celovečerný dokumentárny film o obrodnom procese v Československu v roku 1968.

Čierne dni (Ladislav Kudelka, Milan Černák, Štefan Kamenický, Ctibor Kováč, Československo, 1968, 31 min., SFÚ); špeciálne vydanie filmového týždenníka s autentickými zábermi zo slovenských miest počas sovietskej okupácie v auguste 1968.