Pamätník NOVEMBER 1989

Výtvarné dielo pripomína tých, ktorí sa zaslúžili o našu slobodu. Realizácia Emanuela Zatlukaja, Branislava Lackoviča a Jakuba Trajtera vznikla na základe víťazného súťažného návrhu (o genéze sme písali tu).

Pamätník zapadá do konceptu nedávnej rekonštrukcie Námestia slobody (ktorá vznila tiež ako výsledok architektonickej súťaže). Na prvý pohľad nenápadná horizontálna forma, ktorá nekonkuruje dominantnej fontáne, zaujme silným konceptom aj stvárnením detailov. Vhodne zapadla do prostredia a stala sa organickou súčasťou revitalizovaného verejného priestoru.

Viac slovami autorov:

November 1989

Masové protesty. Celospoločenská nespokojnosť a túžba po zmene, silnejšia, ako strach z následkov občianskej neposlušnosti.

Na pozadí krízy Sovietskeho zväzu vyšla do ulíc dovtedy mlčiaca väčšina. Krajinu zalievali vlny pozitívnych emócií ľudskosti, spolupatričnosti, nádeje a viery v lepšiu občiansku spoločnosť, ktoré v nás rástli pri mnohotisícových protestných zhromaždeniach. Režim pripravený potlačiť nepokoje sa neodvážil vďaka masovosti protestov prekra-čujúcich hranice štátov železnej opony zasiahnuť.

Od Gottwaldovho námestia po Námestie slobody

Námestie slobody bolo počas totality pomenované po prvom československom komunistickom prezidentovi Klementovi Gottwaldovi. Dlhé obdobie bolo obrovským nevyužitým priestorom, ktorý ožíval pri vojenských prehliadkach, oslavných manifestáciách, prípadne počas cirkusových vystúpení.

Táto rozľahlá voľná plocha spolu s jej polohou v priamom dotyku s Úradom vlády však začala komunistickej strane, najmä v súvislosti s udalosťami roku 1968, naháňať obavy. Preto sa rozhodla námestie zmeniť.

Úprava sa uskutočnila v roku 1976 podľa víťazného súťažného návrhu tímu v zložení Virgil Droppa, Juraj Hlavica, Tibor Bártfay, Karol Lacko a Juraj Hovorka. Hlavným výtvarným motívom sú výrazné radiálne formy, ktorých ohniskom je monumentálny oceľový lipový kvet fontány Družba, obkolesený kaskádovými vodnými plochami. Abstraktné výtvarné formy boli doplnené aj o figúru manifestujúcu oficiálnu ideológiu, súsošie na čele s diktátorom Gottwaldom, ktoré zabralo vyvýšený severozápadný roh námestia.

Toto krajinárske riešenie nebolo samoúčelné. Vyvýšené trávnaté záhony sa stali prekážkou v zhromažďovaní a postupne sa z nich vytvorili zakázané zóny bez prístupu. Všadeprítomná tajná polícia striehla na ľudí. Ak tam niekto predsa len vstúpil, následne mal čo vysvetľovať. Fontána bola navrhnutá tak, že systém potrubí umožňoval v prípade potreby napojenie vodného dela. Dokonca aj lavičky boli navrhnuté tak, aby sa na nich nedalo dlhšie sedieť. Úloha zabrániť využívaniu verejného priestoru tak bola splnená.

Paradoxom bolo, že práve na Gottwaldovom námestí sa uskutočnil prvý masový protest proti komunistickej diktatúre. Zúčastnilo sa ho vyše 15-tisíc ľudí a z kapacitných dôvodov boli demonštranti nútení stáť aj na zakázaných vyvýšených záhonoch. Po skončení protestu zostali v bahne a prvom snehu v trávnatých plochách stopy davu.

Po revitalizácii Námestia slobody z ostatných rokov sa vhodnou adaptáciou podarilo dosiahnuť opačný efekt a naplniť jeho pobytový potenciál. Najväčšie vyvýšené záhony sa sprístupnili ľuďom ako pochôdzne plochy. Z fontány vzniklo brodítko vyhľadávané najmä deťmi. Lavičky sa vymenili za pohodlné a zavŕšila sa tak premena verejného priestoru z totalitného na demokratický.

Koncept

Stopy protestujúceho davu sú univerzálnym symbolom pasívneho občianskeho odporu.

Ich umiestnenie do repliky zvýšeného záhonu, pôvodnej protidavovej zábrany, oproti Úradu vlády odkazuje na prvý masový novembrový protest, ktorý zanechal takéto šľapaje na všetkých vyvýšených záhonoch námestia diktátora Gottwalda.

Navždy pošliapaná protidavová zábrana kontrastuje s adaptáciou námestia diktátora na Námestie slobody a natrvalo pretína os centrálnej veduty: Slavín, Úrad vlády, Družba.

Bronzové stopy v betónovom bloku pred Úradom vlády symbolicky zhmotňujú protest a pozývajú k jeho opakovaniu vždy, keď je to potrebné.

Posun zlomku reality do monumentálneho nástupu sídla moci rezonuje vo svojom autentickom okolí ako memento, že každé zneužívanie moci sa môže skončiť masovým odporom.

Jeho zvýšené čelo a plocha pod ním hlásajú čas zlomu:

NOVEMBER 1989

Plagáty súťažného návrhu:

Fotografie z realizácie:

Hlavné bilančné údaje

Plocha riešeného pozemku: 750 m²
Zastavaná plocha stavby: 58 m²
Obostavaný objem: 50 m³
Maximálna výška: 1,05 m

Projekt: 2019, víťaz 2. kola súťaže spomedzi viac ako 30 návrhov
Doba výstavby: september až november 2025

Hlavné materiály: betón, bronz, železo
Stavebné náklady: 400 000 € s DPH

Fotografie: archív autorov a  Marek Velček