Pamätník demokratickej revolúcie v novembri 1989

Mestské zastupiteľstvo schválilo ešte v roku 2014 uznesením zámer umiestnenia "Pamätníka 17. novembra" v lokalite námestia. Zámer vzišiel z Iniciatívy za Pamätník demokratickej revolúcie 1989 zastúpenej Jánom Budajom.

Na základe schváleného zámeru iniciatíva zrealizovala v rokoch 2014-2019 verejnú anonymnú architektonickú súťaž. V prvom kole (2014/2015) boli v porote zastúpené osobnosti ako Mária Bátorová, literárna teoretička, členka komisie mesta Bratislavy pre pomníky a verejné priestranstvá, Eugen Gindl, novinár a dramatik, účastník udalostí v novembri ´89, Kurt Gebauer, profesor, VŠUP Praha, Peter Gero, architekt, poradca primátora Bratislavy pre architektúru, Petra Hanáková, teoretička umenia, SNG, Mária Filková, historička, účastníčka udalostí v novembri ´89, Mira Keratová, teoretička umenia, Stredoslovenská galéria Banská Bystrica, Ingrid Konrad, hlavná architektka Bratislavy, Pavol Kráľ, výtvarník, predseda Slovenskej výtvarnej únie, Rudo Sikora, profesor, účastník udalostí v novembri ´89.

Druhé kolo prebehlo na prelome rokov 2018-2019, pričom z prvých 6 odporučených návrhov z prvého kola bol vyhodnotený ako najlepší návrh autorov: Ing. arch. Emanuel Zatlukaj (Architekti Šebo Lichý), Ing. arch. Branislav Lackovič (TXT architekti) a Mgr. art. Jakub Trajter (Sculpture studio). Tí svoj návrh postavili na motíve stôp protestujúceho davu, ako univerzálneho symbolu občianskeho odporu, ktorý neustúpil, ale ani sa neznížil k násilnej pomste, vďaka čomu revolúcia dostala meno "nežná".

Pamätník je vytvorený tak, že zapadá aj do súčasného riešenia Námestia slobody, ale zároveň aj do prebiehajúcej rekonštrukcie v zmysle návrhu kolektívu architektonických ateliérov 2021 a LABAK. Porotu zaujala najviac nepatetickosť formy, horizontálna forma pamätníka, ktorá nie je rušivá a vhodne zapadá do architektonickej podoby námestia, nekonkuruje tak naďalej dominantnej fontáne. Zvoleným materiálom a zameraním sa Pamätník demokratickej revolúcie 1989, ktorý bude aj pripomienkou obetí éry totality, hlási k pamätníku Brána slobody, ktorý bol vytvorený ako pocta obetiam železnej opony.

Koncept návrhu pamätníka

Nežná revolúcia “vyhnala” na námestia našich miest obrovské množstvá ľudí, čo bolo kľúčové, lebo režim zrazu stratil podporu mlčiacej väčšiny a aj tí, ktorí mali na začiatku strach sa dokázali osmeliť a symbolicky kľúčmi na námestiach odzvoniť komunistom aj ich ére osobnej neslobody. Svoju odhodlanosť ukázali hneď na prvom zhromaždení, ktoré sa konalo na dnešnom Námestí slobody. Počas chladnej novembrovej noci, krátko po tom, čo napadol prvý “bratislavský” sneh, vystúpili na dovtedy zakázané kochlíky, ktoré vybudoval režim ako ochranu pred manifestáciami.

Prvý bratislavský sneh, tak spolu s demonštrantami, na týchto kochlíkoch vytvorili stopy v snehu. Tento “obraz”nám slúžil ako predloha k nášmu návrhu pamätníka demokratickej revolúcie v novembri 1989. Revolúcia sa postupne šírila celým Slovenskom a na slovenských námestiach pribúdali ďalšie stopy ľudí.

Našou snahou nie je za každú cenu konkurovať fontáne Družba, ale skôr “nežne” doplniť priestor pred vstupom do budovy úradu vlády. Preto nepoužívame zbytočne veľké okázalé vertikálne hmoty ale naopak ideme do horizontálneho prvku. Umožňuje to priehľady do námestia a okolitých stromov aj pri prechádzaní po komunikácií pred budovou úradu vlády ako aj z námestia smerom k vládnej budove.

Autori, architekti Emo Zatlukaj a Braňo Lackovič sochár Jakub Trajter

Pôvodný súťažný návrh architektov Emanuela Zatlukaja, Branislava Lackoviča a sochára Jakuba Trajtera, ktorý zvíťazil v druhom kole súťaže na prelome rokov 2018-2019:

V súvislosti s prípravou realizácie pamätníka bude v ďalšom kroku potrebné špecifikovať rozpočet, detailne dopracovať návrh, vrátane materiálovej skladby, či typografie. Výslednú podobu pamätníka by malo mesto predstaviť v priebehu budúceho roku. 

Zdroj: Hlavné mesto SR Bratislava a Branislav Lackovič