Privátna záhrada v Považskom Podhradí

Privátna záhrada v Považskom Podhradí na absolútnej rovine v blízkosti rieky Váh, bola od začiatku jasne definovaná vášňou majiteľov pre umenie. Jej veľkolepú rovinatú plochu, bolo nutné prepojiť s okolitou krajinou, aby priestor získal dynamiku. Preto sa už pri návrhu počítalo s modeláciou terénu a vytvorením zvlnenej plochy nielen vyvýšením terénu, ale aj monokultúrnou výsadbou tak, aby okolitá krajina prirodzene vstupovala do súkromného priestoru. Veľká plocha však nebola hlavným headlinom návrhu. Keďže aj samotná vila je pomerne veľkolepá čo sa týka plochy, vyzdvihnutie malých pokojných zákutí exteriéru ovplyvnili celý koncept návrhu okrasnej záhrady. Dva pomerne intímne priestory átrií v tomto veľkolepom exteriéri sa spolu s umeleckými plastikami stali dominantami projektu a v konečnom dôsledku aj už zrealizovaného exteriéru.

Voda, umenie, zeleň v krajine a výzva technicky zvládnuť vodné prvky definujú vývoj návrhu od počiatku. S ohľadom na malý priestor átrií a absolútnu spojitosť s interiérom prevláda detailná výsadba a architektúra ako taká. Veľkorysý exteriér je len doplnkom malých intímnych zón.

Hlavnými líniami záhrady sa tak stali geometrické tvary rovných línií a kružníc. Samotná záhrada je svojou veľkosťou (80 árov) skutočne veľkolepá, preto priestor na hru s modeláciou terénu sa ponúkal už od začiatku. Pozemok sa nachádza v bezprostrednej blízkosti rieky Váh na rovinatom teréne. Jeho významným bonusom sú blízke i vzdialené pohoria, na ktoré je z pozemku ničím nerušený výhľad, preto i projekt záhrady počítal s týmito pohľadmi na okolitú krajinu a návrh nechal vstúpiť Strážovské a Súľovské vrchy za pomoci modelácie terénu do záhrady, akoby boli jej prirodzenou súčasťou.

Pri dennej časti domu s prekrytou terasou z exotického dreva je hlavná časť záhrady. Aby prepojenie s okolitými kopcami krajiny bolo autentické, boli práve tu navrhnuté kopce, ktoré dodali rovinatému priestoru dynamiku a hĺbku a súčasne bola využitá zemina z výkopov pri stavbe domu. Dva hlavné kopce sú oddelené kamenným priesmykom z vápenca (typickým kameňom danej lokality) a zatrávnené monokultúrou okrasných tráv. Z terasy je výhľad na borovicový háj, ktorý dopĺňajú 3 solitéry veľkých platanov, ktoré sa stanú postupom času monumentami záhrady. Platany sú vysadené na vyvýšenine 3 menších kopcov. Jeden z týchto 3 kopcov, v strede veľkého trávnika, je akousi vysunutou časťou hlavnej terasy. Z juhovýchodnej strany je tvorený stupňovitým pódiom z exotického dreva.

Už spomínané intímne priestory exteriéru tvoria 2 átriá. Átrium I. je srdcom vily. Keďže je celé presklené, je vnímané zo všetkých strán. Motívom návrhu átria bol pokoj. Átrium I. sa tak stalo estetickým doplnkom domu, ale najmä synonymom pokoja. Jeho dominantou je strom muchovník (Amelanchier), ktorý vyrastá zo žulového kvádra so štvorcovou základňou. Štvorec ako geometrický prvok je v celom átriu jasne badateľný. Vodný prvok - čierny žulový kváder je rozdelený na 4 menšie štvorce. Z jedného vyrastá už spomínaná dominanta priestoru Amelanchier. Ostatné tri zapĺňa cez nerezové trysky voda, ktorá stúpa zo zbernej nádoby ukrytej spolu s filtračnou nádobou pod palubovkou, a zapĺňa kváder. Vytvorí sa napnutá hladina, voda začne pretekať cez hrany po stenách kvádra a steká do žľabu a odtiaľ do zbernej nádoby - uzavretý systém cirkulácie vody.

Štvorec sa opakuje aj na chodníku vytvorenom z čadičových kociek poprerastaných machom. Machové kvádre opäť so štvorcovou základňou vyrastajú v rôznych výškach zo štrkového priestoru. Strohosť štvorcov zmäkčuje výsadba, ktorá však opäť spĺňa určité architektonické a geometrické zásady, preto sú krušpány (Buxus) a tisy (Taxus) zastrihávané do gúľ. Súčasťou pokojného átria je umelecká lavička z bronzu.

Átrium II. je prístupné aj z exteriéru z kratšej strany jeho obdĺžnikovej dispozície. Nachádza sa v bezprostrednej blízkosti pracovne majiteľa. Vodným prvkom je v tomto prípade vodný kanál s obdĺžnikovou základňou v dĺžke 10 metrov opakovane z čiernej žuly. Opäť je tu systém uzavretého okruhu cirkulácie vody. Po napustení vodného kanála cez nerezové trysky stúpa voda zo zbernej nádoby, vytvára napnutú hladinu a cez hranu na strane s výhľadom z pracovne padá do žľabu. Voda tu padá cez vysunutú hranu a zurčí, na rozdiel od pokojného toku v átriu I. je dynamická.

Výrazným prvkom vodného kanála je socha Don Quijote de la Mancha. Geometria v obdĺžnikoch sa opakuje aj na chodníku z bledosivej žulovej dlažby pretkanej výsadbou tymiánu (Thymus). Zo stromov boli použite Cercis, Amelanchier, Acer. Koncepčne je rastlinný materiál veľmi podobný v oboch átriách, preto aj tu je strohá ostrosť obdĺžnikov zjemnená výsadbou do gúľ strihaných krušpánov a tisov.

Spojitosť vody, architektúry a umenia je v oboch átriách zrejmá. Stala sa nosnou myšlienkou návrhu. S ohľadom na malý priestor a absolútnu spojitosť s interiérom prevláda detailná výsadba a architektúra ako taká. Veľkorysý exteriér je len doplnkom malých intímnych zón.

Základné bilančné údaje:

Plocha pozemku 7145 m2
Zastavaná plocha 1114,6 m2
Spevnená plocha 1271,5 m2
Plocha záhonov 2518,6 m2
Plocha trávnika 2240,3 m2

Podklady: Guldan Architects