Interiér baťovského domu II., Zlín

Objekt sa nachádza v zlínskej časti Nivy. Vilová štvrť vyrástla v tridsiatych rokoch na južne orientovaných svahoch s výhľadom na mesto, nad staršou zástavbou rodinných domov. Tieto domy stavané firmou Baťa od roku 1934 sa od sériovej výstavby baťovských domčekov líšili svojimi rozmermi a ambicióznejším stvárnením fasád. Vily mali komfortné dispozície, ktoré môžeme považovať za prvý krok firmy k vyššiemu štandardu bývania. V zástavbe nájdeme objekty od Gahuru aj Karfíka, ktoré je možné na základe architektonických detailov rozlíšiť. Zaujímavosťou sú aj dve ikonické vily cestovateľov Hanzelku a Zigmunda od architekta Zdeňka Plesníka, ktoré sú ukryté v záhradkách na konci ulice.

Autorom rekonštruovaného domu z roku 1936 bol Baťov dvorný architekt Vladimír Karfík. Objekt je originálny, koncepčne a svojou dispozíciou je však veľmi podobný typickým baťovským domčekom. Stavba má takmer štvorcový pôdorys s rozmermi 10 x 9 m a výšku 9,3m.

Nové architektonické riešenie len ľahko prispôsobuje pôvodnú utilitárnu dispozíciu požiadavkám na súčasné bývanie. Na prízemí dochádza k priestorovému prelínaniu viacerých miestností, ktorých vzájomný vzťah sa môže formou posuvných priečok rozlične meniť. Interiér je kompletne integrovaný do pôvodnej štruktúry domu. Niektoré okenné otvory boli natiahnuté až k podlahe, šírka stavebných otvorov s pôvodnými prekladmi však zostala zachovaná. Dom je tak viac otvorený do záhrady a umožňuje priečne priehľady v oboch smeroch. 

Atmosféru v dome významne ovplyvňuje vzťah pôvodných konštrukcií a materiálov s novými interiérovými prvkami. Ich spoločným menovateľom je nahota bez kamuflujících vrstiev. Z exteriéru je v pohľade zachované a očistené pôvodné režné murivo. Masívne dubové parkety boli repasované a znovu osadené. Nové konštrukcie sú vyhotovené z brezovej preglejky a ocele. Na podlahách použil architekt polyuretánovú stierku. Súdobý interiér v plnej miere rešpektuje historický odkaz.

Podklady: Pavel Míček, foto: Petra Ocelková, Pavel Míček