Interpretácia prvkov tradičnej lokálnej architektúry pomocou súčasných trendov na príklade údolnej lyžiarskej stanice v Zuberci

Zuberec je miesto bohaté na rozmanité dedičstvo našich praotcov. Významným miestom z hľadiska tradičnej architektúry sa stal skanzen s názvom Múzeum Oravskej dediny. Jeho založenie sa dátuje na 24.9.1967 a jeho sprístupnenie pre verejnosť trvalo osem rokov. Je rozčlenené do piatich častí (Goralské lazy, Hornooravská ulica, Dolnooravská ulica, Kostol s cintorínom a Mlynisko), z ktorej je každá zameraná na príznačnú stavbu ľudovej architektúry.
Na hornom konci Zuberca sa nachádzajú zbytky vápennej pece. Boli to jednoduché piecky, ktoré boli druhotnou činnosťou proti poľnohospodárstvu. V nich sa pre miestne účely pálilo na drevený oheň vápno, ktoré sa využivalo na bielenie interiérových stien, pecí a podmuroviek. Posledé vápono sa v nich vyplálilo v roku 1961.
V dedine nachádzame viacero zachovalých komplexov pôvodných drevených zrubových domov postavených v 19.storočí a na začiatku 20.storočia. Zohľadnenie tradičnej lokálnej architektúry podloženej historickými zdrojmi a objektami, ktoré sa podarilo bez väčších zásahov zachovať, bolo kľúčovým momentom pri rozvíjaní základnej ideológie a filozofie projektu.

Priestorové členenie ľudových domov na Orave vychádza z typu domu, ktorý je rozšírený v celej severnej časti stredného Slovenska. Väčšina pôvodných domov je dispozične vytvorená v slede izba - pitvor - komora. Do domu sa vchádzalo cez pitvor. Komora vo väčšine domov zmenila svoju pôvodnú funkciu a stala sa izbou. Pôvodne bola v prednej izbe umiestnená pec. Vykurovali ju z pitvora, keďže jeho zadná časť situovaná oproti vstupu a neskôr aj od vstupu oddelená slúžila tiež ako kuchyňa s ohniskom.

Silným prvkom, ktorý sa najzreteľnejšie ukázal na návrhu, je riešenie sedlovej strechy. Krovy mohutných strmých sedlových striech boli zhotovované z jednoduchých hambálkových konštrukcií a celoplošne pokryté tradičným dreveným šindľom. Uzatvárali štíty s vysokým ostreším lomeným v jednej polovici až dvoch tretinách výšky.
Veľké sklony striech (pre oravský región sa pohybovali od 49 do 51 stupňov) zabraňovali udržiavaniu snehu na ich povrchu a zbytočnému zaťažovaniu konštrukcie. Vrchol štítu ukončovali charakteristické polkružia, inak nazývané „hálky“ s ozdobne vyrezávaným kolíkom. Štíty, vertikálne plochy umiestnené medzi hálkou a podlomenicou, bývali odebnené nabitými doskami v rôznych geometrických tvaroch.
V rámci dekorácie a ozdobnosti týchto tradičných priečelí domu sa často objavujú dosky, ktoré svojím usporiadaním často vytvárajú solárne motívy.

Špeciálnym znakom pre túto lokalitu je v rámci strešných konštrukcii absolútna absencia komína v jej rovine. V týchto domoch sa varievalo na otvorenom ohni a dym bol odvádzaný kochom do podstrešia. V streche sa nachádzali len dymníky, takže komín na ňu nebol vyvádzaný. Koch bol ukončený na pôjde takzvanou pieckou, vytvorenou z plochých skál, ktorá zachytávala iskry a zabraňovala riziku vzniku požiaru.

Výrazným znakom, ktorý sa však pred možnou aplikáciou do riešenej novostavby musel prejsť čiastočnou modernizáciou, je tradičné riešenie okna. Keďže boli z pohľadu tepelnej techniky najslabším miestom konštrukcie, mali veľmi malé rozmery a boli osadené veľmi nariedko.
Zo strany dvora sa nachádzali iba dve, do prednej a zadnej izby. Keďže sa v minulosti všetko dianie konalo mimo interiéru, takéto okná vyhovovali aj na hygienické požiadavky, no v súčasnosti by stratili svojimi malými plochami funkčnosť.
V rámci svojho členenia do združeného, alebo dokonca trojdielneho prvku v priečelí na štítovej strane domu však vytvoril zaujímavú črtu s rozličnými dekoratívnymi prvkami. Tie boli zvačša aplikované na okenice či dreveného rámu a mali vyrezávaný charakter. Zriedka mohli byť vzory vytvorené vybíjanými klincami.

Pôvodným zámerom bola aplikácia zrubovej techniky z trámov kresaných z dvoch strán. Škáry medzi nimi boli po celej dĺžke vypĺňané machom, ktorý slúžil ako tesnenie. Z exteriérovej strany neboli obvodové múry inak povrchovo upravované. Ojedinele bola vytvorená kamenná podmurovka, ktorá vyrovnávala mierne svahovitý terén a zároveň steny izolovala od zemnej vlhkosti. Ten v spodnej časti zrubu vytvoril sokel, ktorý zvykol byť natretý na bielo.
Z tejto zrubovej techniky nakoniec bolo v rámci konceptuálneho riešenia navrhovaného objektu vhodné použiť iba kamenný sokel, ktorý zároveň, okrem štítových stien vytiahnutých až po hrebeň, tvorí jedinú vertikálnu časť objektu.

Inšpiratívnou myšlienkou pri vytváraní geometrického tvaru pôdorysného rozmeru sa stali klasické hospodárske usadlosti, dodnes zachované a rozšírené v tejto lokalite. Ich základom sa stali otvorené spoločné dvory s hĺbkovou zástavbou. V prednej časti bývajú radené zväčša tri domy, na ktoré v zadnej časti nadväzujú hospodárske stavby. Na tie, ako aj na maštale, šopy, chlievy a drevárne je kolmo pripojená stodola. Takto sa uzavrie celá hospodárska jednotka – hospodársky dvor. Z hľadiska perspektívy možného rozvoja samotného ski-centra je to veľmi praktický moment, vďaka ktorému je prípadné riešenie rozširovania prístavbami bezproblémové.

V prednej časti bývali radené domy, na ktoré v zadnej časti nadväzovali hospodárske stavby. Na tie, ako aj na maštale, šopy, chlievy a drevárne bola kolmo pripojená stodola. Okrem toho, že uzavrela celú hospodársku jednotku, vytvorila optické prepojenie medzi vzdialenejšími objektami, ktoré sa v modifikovanej forme objaví aj v novej údolnej stanici.

Lokalita riešeného objektu sa nachádza sa priamo v obci, takže je pre návštevníkov ľahko prístupná. Momentálne sa tu nachádza pôvodná budova údolnej stanice vleku, ktorá je už v súčasnosti v procese búracích prác. V jej blízkosti je okrem realizácie ski-centra plánovaná výstavba rekreačých chatiek, ktorých lukratívnosť je podmienená vhodným riešením ski-centra ako polyfunkčného objektu. Pozemok svojou orientáciou odklonenou od obytnej časti obce môže svojou sekundárnou funkciou poskytnúť vhodné priestory pre centrum nočného diania a sociálneho vyžitia v obci.

Jeho poloha vychádza z typologickej prípravy, ktorá znázorňuje pohyb lyžiarov a pohyb peších a ich súčasné fungovanie bez vzniku rizika. Pohyb lyžiarov je úzko spätý s polohou nástupnej stanice plánovanej lanovky.
Na pozemku bolo potrebné vybudovať komunikačnú schému, ktorá bude efektívne a jednoducho plniť svoju funkciu.

Novonavrhnuté stredisko sa skladá z tvoch samosčtatných objektov navzájom prepojených chodbou na druhom nazdemnom podlaží. Tento prepojovací prvok na prvom nadzemnom podlaží slúži ako krytie vchodových priestorov jednotlivých jednotiek. Terasa je situovaná medzi dvoma objektami a slúži ako vonkajšie sedenie k reštaurácii. Je orientovaná na juhozápad, čo umožňuje jej preslnenie počas celého dňa až do večera. Svojím výhľadom je priamo prepojená so svahom, takže v rámci umiestnenia vytvára ideálny rekreačno-stravovací priestor. 

Študovaním tradičných ornamentov objavujúcich sa na leme okien, zárubní, prekladov je možné vytvoriť abstrakciu týchto motívov. Tie sa môžu objaviť pri novotvaroch ako akcent, ktorý sa kontrastne odvoláva na lokálne znaky architektonicko-designovej tvorby. V rpípade SKI centra je badateľný na linkách, ktoré evokujú zábradlie na presklenom prepojovacom kubuse.