Obnova Imrichovho seminára, Kapitulská ulica, Bratislava

Ranobarokové kolégium neďaleko Dómu svätého Martina, ktoré je dôležitým svedkom duchovno-umeleckého rozvoja Bratislavy v 17. storočí, sa dočkalo zaslúženej obnovy. Projekt pod vedením ateliéru A3 Architekti vznikal v úzkej spolupráci s krajským pamiatkovým úradom. Obnova sa zamerala na prezentovanie pôvodného vzhľadu budovy seminára v barokovej podobe. Nová podoba, ktorá vychádza z predošlých architektonicko-historických výskumov, znamenala okrem iného na prvý pohľad  zrejmú zmenu farebnosti fasád. 

Viac povedia architekti:

História

Budova Imrichovho seminára (pôvodný názov v latinčine Collegium Emericanum) sa nachádza na Kapitulskej ulici č. 20, v bratislavskom Starom Meste, len pár desiatok metrov od dómu sv. Martina. Objekt je národnou kultúrnou pamiatkou. Štvorpodlažný dom s prejazdom a pôdorysom v tvare “L” tvorí súčasť pôvodnej uličnej zástavby, s maximálnymi pôdorysnými rozmermi 17 m (strana do ulice) x 30 m (pozdĺžna strana do dvora). Hlavný trakt dvojkrídlového domu je orientovaný do Kapitulskej ulice. Bočné krídlo prebieha pozdĺž južnej strany parcely. Uličné – východné krídlo je podpivničené (s výnimkou prejazdu).

Ranobarokové kolégium sa stalo súčasťou zástavby Kapitulskej ulice v prvej polovici 17. storočia. Dielo talianskych staviteľov vzniklo na mieste dvoch stredovekých parciel, v tesnom susedstve mestského opevnenia. Architektúra sa počas nasledujúceho obdobia zmenila len minimálne, zdokumentované sú skôr práce udržiavacieho charakteru, bez vplyvu na vzhľad, vnútorné členenie, alebo technické vybavenie. Najväčšie zmeny zapríčinili adaptácie objektu počas 20. storočia, kedy už budova neplnila svoju pôvodnú funkciu kňazského seminára. Objekt bol postupne adaptovaný pre potreby niekoľkých cirkevných organizácií, vznikli tu byty, pribudlo technické zariadenie (plynová kotolňa v podkroví a rozvody médií...) Spomínané zmeny často necitlivo a nevhodne zasiahli do pôvodných konštrukcií. Po presťahovaní Arcidiecézneho centra mládeže do nových priestorov v roku 2017 bola pre ďalšie využitie budovy nutná komplexná obnova.

Zadanie

Investor uvažoval s ďalším využitím objektu v súlade s územným plánom aj predchádzajúcimi funkciami – ako sídla cirkevnej inštitúcie s administratívnymi priestormi a tromi apartmánmi na krátkodobé ubytovanie hostí. Toto zadanie bolo v priebehu projektu upravené na administratívne priestory bez bližšej špecifikácie budúceho užívateľa, doplnené o tri apartmány na krátkodobé ubytovanie.

Z pamiatkového hľadiska malo ísť o prezentovanie pôvodného vzhľadu budovy seminára v barokovej podobe podľa návrhov pamiatkovej obnovy z predošlých architektonicko-historických výskumov od Mgr. Ing. Arch. Andreja Boteka s kolektívom z roku 2013 a Mgr. Eleny Sabadošovej z roku 2016/2017. 

Na priebeh pamiatkovej obnovy dohliadala Mgr. Eva Falbová z krajského pamiatkového úradu, s ktorou sa nám výborne spolupracovalo.

Generálnym dodávateľom stavby bola spoločnosť Stafin Plus.

Obnova

Navrhované stavebné úpravy predpokladali len malé zásahy do pôvodnej dispozície. Prevažne vybúraním nenosných priečok, alebo rozdelením priestorov novými murovanými konštrukciami. 

Priestory suterénu využíva vínna pivnica s toaletami a zázemím. 

Na prízemí sa nachádza recepcia / vstupná hala prístupná z podjazdu, dve kancelárie, kuchynka, toalety (vrátane bezbariérového WC) a malý sklad prístupný z dvora. Východ vedie z centrálneho schodiska do podjazdu, ktorý ústi cez dvojkrídlovú bránu priamo do ulice. Súčasťou dvora je aj čelne otvorená garáž pre dva až štyri osobné automobily a historická podzemná pasáž, ktorá v minulosti viedla k hradbám. V súčasnosti je nepriechodná a od dvora oddelená železnými historizujúcimi dverami s mrežou. 

Na 2.NP sa nachádzajú dve menšie kancelárie a najväčšia miestnosť v budove, využiteľná ako veľkopriestorová kancelária, alebo zasadacia, či prednášková miestnosť. V bočnom krídle sú toalety, a prepojovacia pavlač s vonkajšou záhradou. Tá čiastočne leží na streche garáží a nad klenbou historickej pasáže, časť jej plochy je na zvýšenom rastlom teréne.

Na 3.NP dopĺňa tri kancelárie dvojizbový apartmán. Obytný priestor v bočnom krídle, so samostatnou kuchyňou a kúpeľňou, nahradil pôvodné kapacity prechodného ubytovania.  

Najväčšie zmeny dispozície prebehli v podkroví (štvrté nadzemné podlažie). Pre zachovanie historického krovu, vrátane väzných trámov, bolo potrebné zrealizovať zdvojenú podlahu na drevenej konštrukcii. Dutina v podlahe slúži na vedenie nových rozvodov. Zo statických dôvodov sú priečky v podkroví sadrokartónové. Dva dvojizbové apartmány vznikli v priestore, pôvodne využívanom len ako ako sklad, či archív. Súčasťou každého apartmánu je spálňa, kúpeľňa a obývacia izba s kuchynským kútom. Miestnosti presvetľujú štíhle strešné okná (zrealizované bez zásahu do pôvodných krokiev), ktoré nahradili malé a nevyhovujúce vikiere. Plynová kotolňa zostala na svojom mieste, ale jej pôvodná zastaraná technológia bola nahradená novými kotlami, systémom vetrania cez sopúchy pôvodného komína a novým systémom merania a regulácie. Časť podkrovia zostala voľná, bola tu však zrealizovaná nová podlaha pre možnosť skladovania a priestor bol tepelne izolovaný.

Zo stavebno-technického hľadiska išlo okrem úprav dispozície najmä o odstránenie dlhotrvajúcich problémov stavby a záchranu historicky hodnotných prvkov. Rozsah prác zahŕňal odstránenie nevhodných cementových vrstiev omietky na fasádach objektu, umelecko-remeselnú obnovu hodnotných prvkov fasády, sanáciu vlhkosti historických murív, úpravu okenných otvorov. Ďalej návrh a výrobu nových interiérových a exteriérových výplní otvorov okien a dverí vrátane vstupnej brány podľa dobových analógií, povrchovú a materiálovú úpravu interiérov v prípade narušených alebo vlhkých omietok a novú povrchovú úpravu a farebnosť fasády, ktorá dostala biely náter. 

Staré rozvody a prvky TZB, nevhodne umiestnené na povrchu historických konštrukcií boli odstránené. Nové vedenia potrubí a kabeláže vedú v drážkach pod omietkou, s maximálnym využitím pôvodných, sekundárne zamurovaných otvorov a ník. Historické murivá a klenby tak ostali zachované s minimálnymi zásahmi.

Do rozsahu reštaurátorskej, alebo umelecko-remeselnej obnovy boli zahrnuté viaceré prvky, popísané v pamiatkových prieskumoch. Medzi inými napríklad oprava kamenného schodiska v celom rozsahu, kamenný portál hlavnej brány aj vstupu do pivnice, kované mreže v kosoštvorcovom rastri na oknách na prízemí uličnej fasády, zábradlie na dvorovej pavlači, chránený fragment kamennej dlažby na prízemí bočného krídla, kamenné portály prikurovacích otvorov a pod nánosmi starej omietky objavených sekundárne zamurovaných dverných a okenných otvorov. Časť neporušených pôvodných tehál z podlahy v podkroví sa použila ako dlažba v suteréne. V najväčšej miestnosti na 2.NP bola obnovená výmaľba klenbového stropu a v jednej z menších miestností na 3.NP bola obnovená maľba stien aj stropu v originálnej farebnej škále a ornamentike spolu s pôvodnou drevenou podlahou a dverami s historickým kovaním.

Podklady: A3 Architekti

Použité materiály a riešenia:

Škridla Tondach Bobrovka okrúhly rez
Pri rekonštrukcii boli použité interiérové, exteriérové a sanačné omietky - Baumit