Rekonštrukcia funkcionalistickej zastávky "Obilní trh" od architekta Oskara Poříska

Rukopis architekta Pořísa, od ktorého narodenia uplynulo 120 rokov, nesie v Brne viacero významných stavieb. Medzi jeho realizácie patrí napríklad palác Convalaria, Mestská ubytovacia kancelária (dnes Čedok), Biskupské gymnázium alebo vila na Hroznovej ulici.  

Okrem spomínaných stavieb je Oskar Pořísa tiež autorom trojice funkcionalistických zastávok. Krytá čakáreň na spodnom konci námestia Obilní trh sa však zachovala ako jediná, a slúži svojmu účelu už takmer 90 rokov. Priestor nástupišťa postaveného v rokoch 1928 až 1929 je prekrytý železobetónovým prístreškom. Zadná stena plynule prechádza do stropnej dosky a tvorí pre architekta charakteristický motív zaoblenej hrany.

Napriek tomu, že je zastávka od roku 2008 pamiatkovo chránená, nebola počas 90 rokov svojej existencie nijako udržiavaná. Tomáš Rusín a Ivan Wahla z ateliéru RAW v roku 2012 navrhli prestavbu chátrajúcej čakárne na malú kaviareň. K realizácii projektu nedošlo, avšak zaujal mesto a odštartoval neskorší proces obnovy so zachovaním pôvodného účelu stavby. Statické posúdenie konštrukcie v roku 2014 ukázalo havarijný stav nosných betónových prvkov, čo bolo impulzom pre urýchlenie projektu.

Architekti z ateliéru RAW sa snažili o zachovanie pôvodnej konštrukcie a podoby zastávky v čo najväčšom rozsahu, súčasne však pri dodržaní všetkých normatívnych požiadaviek.

Obnovený prístrešok tvarovo i materiálovo kopíruje pôvodné riešenie. Projekt však nepočítal s rekonštrukciou podzemnej časti zastávky, aj napriek zaujímavému dobovému riešeniu, kedy boli toalety situované pod nástupišťom presvetlené cez sklobetónové tvárnice osadené v strope. Investor tak rozhodol najmä z finančných, ale aj hygienických a prevádzkových dôvodov.

Z poškodenej betónovej konštrukcie boli zachované tri nosné polia prístrešku. Značná časť stavby bola odliata nanovo. Pribudli tiež dve podporné rebrá, ktoré však nenarúšajú tvar a siluetu železobetónovej škrupiny. Proporcie pôvodnej atiky ostali zachované, vonkajšie sokle a lem škrupiny pokrýva vrstva brúseného, v zadnej časti “pemrlovaného” umelého kameňa.

Ostatné časti sú omietnuté hladkou vápenocenentovou omietkou a natreté bielou lazúrou. Oceľové konštrukcie boli po repase  na základe pamiatkového výskumu natreté farbou zodpovedajúcou pôvodnému odtieňu. Bočné sklenené výplne nahradilo číre bezpečnostné sklo, členenie však ostalo zachované. Zrekonštruované boli tiež pôvodné dvere do telefónneho boxu.

V prístrešku je inštalovaná konzolová lavica z červeného umelého kameňa. Stena nad lavicou je obložená obkladačkami z opaxitového skla s pôvodným formátom. Do podlahových stupňov s povrchom z brúseného umelého kameňa sú vložené sklobetónové tvárnice a dilatačné mosadzné pásiky.

V hornom vnútornom leme škrupiny je nanovo umiestnený zapustený diódový pásik, ktorý osvetľuje priestor prístrešku. Zadné schodisko bolo asanované, výkop zasypaný a prekrytý povrchom z betónových dlaždíc.

Obnova modernej architektúry je často komplikovaná zvetrávaním a koróziou materiálu. Zrekonštruovaná zastávka sa aj napriek komplikovanému priebehu stavebných prác a výmene značnej časti pôvodnej konštrukcie stala hodnotným príspevkom do atraktívneho dedičstva funkcionalistického Brna.

Podklady: Atelier RAW