Obnova veže hradu Matrera v Španielsku

Obnova veže hradu Matrera je ukážka aká vie byť diskusia o architektúre intenzívna. Projekt ateliéru Carquero Arquitectura’s bol v poslednej dobe publikovaný v širokom spektre odborných aj neodborných médií a ihneď rozdelil verejnosť. Mohli sme byť svedkom pozitívnych reakcií, ale aj ostrej kritiky z odborných kruhov. Nedávny zisk ceny verejnosti A+Award (cenu udeľuje Architizer) debatu ešte podporil.

Významná historická pamiatka potrebovala súrny zásah, pretože ju v posledných rokoch vážne poškodzovala voda, ktorá vnikala do konštrukcií cez narušené murivo. Návrh ateliéru Carquero Arquitectura’s jasne odlíšil nové časti od pôvodného muriva a nebránil sa ani použitiu materiálov ako sklolaminát na spevnenie porušených častí. Architekt vysvetľuje: „Projekt vôbec nie je odkazom do budúcnosti... pozeráme sa do minulosti, rešpektujeme pôvodný výraz.“

Španielske zoskupenie Hispania Nostra, ktoré je rešpektované na poli obnovy pamiatok má však očividne iný názor. Titulok The Guardian: “What the hell have they done?” hovorí za všetko. Na druhej strane stojí napríklad pravidelný prispievateľ a kritik architektúry denníka The Guardian Oliver Wainwright. Poukázal na to, že podobné projekty vo svete fungujú. Diela Davida Chipperfielda a Whiterforda Whatsona Manna – Víťaza Sterling Prize za adaptáciu hradu v Astley v Spojenom Kráľovstve. Ukázalo sa že odvážne a premyslené zásahy môžu priniesť pamiatkam nový život bez toho, aby bola ohrozená ich historická podstata. Komentátor ArchDaily Stancu David poukázal na tendenciu búrenia sa proti zásahom, ktorá výraznejšie menia výraz pamiatky. „Myslím, že ľudia kritizujú nový zásah preto, že objekt na ktorý boli zvyknutí sa výrazne zmenil a nie preto že by bol sám o sebe zlý.“

Podľa nás architektonický počin rešpektuje a zachováva historický odkaz. Autor vytvoril na jednej strane nový, sebavedomý, monumentálny, estetický symbol, na druhej strane zvolená forma podáva pravdivé svedectvo o genéze a živote pamiatky.

Viac o projekte si prečítajte v texte od samotného autora:

Veža Matrera je významným historickým prvkom pre región v ktorom sa nachádza, hlavne kvôli svojej strategickej polohe na hranici Valle del Guadalete, okrajovej časti Andalúzie. Po čiastočnom zničení, ktoré utrpela táto stredoveká veža, stratila časť svojho objemu. Vzhľadom na značné poškodenie veže nastali problémy so statikou a hrozilo zrútenie ďalších architektonických prvkov. Kríza v tejto oblasti spôsobila zanedbanie tejto stavby a celkový ekonomický nezáujem o údržbu veže.

Úlohou architektov bolo zabezpečiť stabilitu a spevnenie pôvodných pilierov. Pri obnove bolo dôležité kontrolovať stav vnútorných jadier, ktoré stratili vonkajšie kamenné bloky. Chýbajúce časti architekti nahradili rovnakými vápencovými prvkami. Vrchná časť steny bola dostavaná za účelom upevnenia pôvodnej štíhlej kamennej steny, ktorá sa zachovala po páde s vážnym nebezpečenstvom prevrátenia. Na vnútornej strane steny sa našiel biely povlak, ktorý určil vzhľad vnútorných stien. Na vnútornej stene sa našli aj zachovalé fresky lodí.

Pri tejto obnove sa architekti snažili dosiahnuť tri hlavné ciele. Bolo potrebné zakonzervovať prvky, ktoré boli ohrozené. Zámerom architektov bolo odlíšiť dodatky od pôvodnej konštrukcie veže tak, aby nedochádzalo ku konštrukciám napodobňujúcim pôvodný stav. (Napodobňovanie pôvodných konštrukcií zakazuje zákon 14/2007 o ochrane andalúzskeho historického dedičstva.) Ďalším cieľom architektov bolo obnoviť objem, textúru a tonalitu, ktorú veža pôvodne mala. Všetky hrany boli upravené z existujúcich geometrických prvkov, ktoré naznačovali pôvodný objem veže. Dostavaný objem reflektuje na pôvodný objem stavby. Architekti v tejto časti použili vápennú omietku podobnú tej, ktorá bola použitá pri výstavbe pôvodnej kamennej steny. Vyvýšená časť steny odkazuje na pôvodné cimburie.

Na základe konzultácii si architekti kládli za cieľ obnoviť túto stavbu bez toho aby vytvorili rušivú stopu v histórii stavby a prinášali nepravdivé svedectvo o jej živote. Snažili sa vzdať uznanie monumentalite, ktorou stavba pôsobila. V ich návrhu sa spájajú dve polarity: estetika a história s víziou do budúcnosti. Hlavnou myšlienkou autorov nebolo vytvoriť nový obraz budúcnosti, ale odkázať na svoju vlastnú minulosť a pôvod.

Praxou na intervenciách hnuteľného kultúrneho dedičstva možno povedať, že hodnota obnovovaného objektu sa po tomto zásahu významne zvýšila.

Letecké snímky hradu po obnove vo videu nižšie:

Kontroverzná obnova v španielskej spravodajskej relácii

Ďakujeme autorovi za láskavé poskytnutie podkladov.