Vyhliadková veža Orlík v Humpolci

Návrh jihlavského architekta Martina Fraňka sa vyznačuje ľahkou montovanou konštrukciou, ktorá sprístupňuje a dopĺňa zachované torzo veže. Táto koncepcia sa ukázala ako ideálna z hľadiska realizačných nákladov a minimálneho vplyvu na statiku kamennej stavby. Mesto sa o stavbu vyhliadkovej veže v areáli hradu Orlík snažilo už v minulosti, keď bol vypracovaný komplexný návrh na záchranu tejto stredovekej zrúcaniny. Uvažovalo sa aj o zriadení vyhliadky mimo hradný areál na Havlovom kopci. Po verejnej diskusii sa mesto Humpolec rozhodlo zrealizovať vyhliadku práve na 22 metrov vysokej stredovekej veži hradu. Zo zrúcaniny do diaľky doteraz vidieť nebolo, hoci stojí na kopci s nadmorskou výškou 645 metrov . Hrad totiž obklopuje hustý les. Z rozhľadne sa teraz turistom za pekného počasia otvárajú výhľady na všetky známe vrchy Vysočiny, vrátane Javořice a Křemešníku, vidieť sa dá aj hora Blaník.

Pôvodná hliadková veža je jedna z najstarších častí hradného areálu. Areál je pamiatkovo chránený a je zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.

Novú konštrukciu tvoria  dve vretenovité schodiská prepojené na predpokladanej úrovni pôvodného vstupu medzipodestou. Hlavná vyhliadková platforma je umiestnená tesne pod úrovňou existujúcej koruny veže a tyčové opláštenie svojim tvarom naznačuje pôvodný objem veže. Cieľom bolo jasné optické odlíšenie / identifikovateľnosť od pôvodných častí hradu a zároveň zachovanie pôvodného, po generácie známeho tvaru veže.

Prevádzkové riešenie dostavby vychádza z umiestnenia nástupného schodiska na mieste hradného nádvoria v najstaršej časti hradu, konkrétne pri päte juhozápadného rohu veže na kóte 648,990 m.n.m. Jednak tu bolo využité "hluché" miesto nádvoria, ktoré je menej navštevované a minimalizuje sa tak kolízia nástupu na vežu a priechod návštevníkov do ostatných častí areálu. Išlo tiež o výhodnú polohu z hľadiska priestorovej kompozície zámeru, pretože ide o pohľadovo najmenej exponovanú stranu objektu viditeľnú iba z mesta, tzn. smeru, ktorý je zalesnený. Nástupné schodisko, ktoré bolo potrebné umiestniť mimo pôvodný objem veže, sa tak ocitlo "za rohom" a nie je rušivým prvkom v hlavných pohľadových smeroch – z hlavného nádvoria a zo smeru prístupovej cesty. V mieste pôvodného vstupu na kóte +10,845 bola zriadená vykonzolovaná prestupná medzipodesta, ktorá vedie návštevníka do vnútra veže. Z tejto úrovne je potom ďalej možné pokračovať druhým točitým schodiskom smerom hore, alebo je možné vidieť pôvodný "interiér" hradnej veže. Hlavné vyhliadková plošina bola umiestnená cca 1,7m (kóta +19,815) pod najvyššiu zachovanú úroveň koruny veže. Zámerom bolo zachovanie existujúceho výškového vizuálu veže bez definovania akejkoľvek pravidelnej linky ukončenia a zároveň využitie zachovaného muriva ako prirodzeného zábradlie s možnosťou "ohmatať si" pôvodné konštrukcie.

Z konštrukčného hľadiska je stavba riešená ako zváraná oceľová nosná sústava. Exteriérové schodisko bolo založené na železobetónovej pätke rozmeru 800x800x500mm z betónu C16 / 20, na ktorú bola následne umiestnená oceľová stredová nosná rúra s priemerom 300 / 20mm. Tento nosný prvok bol ešte kotvený k telesu veže dvojicou profilov prierezu 120x100 mm umiestnenými v tvare pôdorysného V pod jednotlivými medzipodestami schodiska. Na úrovni prestupovej medzipodesty bola použitá rámová zváraná konštrukcia z valcovaných profilov UPE a IPE 220, ktorá prepojila výstupnú časť schodiska s nástupom na druhú vertikálnu komunikáciu. Druhé vretenové schodisko, opäť nesie stredový nosník s kruhovým profilom s rozmerom 300 / 20 mm. Schodisko je založené na monolitickej železobetónovej doske hr. 600mm z betónu C30 / 37 skrytej cca 1000 mm pod najnižším miestom ozubu veže v rámci revízie degradovanej hmoty muriva. Kotvenie nosného prvku schodiska k pôvodnej veži je len na úrovni hlavnej vyhliadkovej platformy za pomoci rámovej zváranej konštrukcie tejto úrovne, opäť z profilov UPE a IPE 220. Jednotlivé stupne schodísk boli dodané ako konzoly zložené zo zvarencov pásovej ocele a oceľových L profilov 45x45 mm. Finálne stupne tvoria protišmykové pororošty s okami 32x32 mm, výšky 40 mm. Rovnaký materiál je použitý aj na prestupovej mezipodeste a hlavnej vyhliadkovej plošine. Optické doplnenie opláštenia veže a výplne zábradlia tvoria prúty z pásovej ocele 10 / 50 mm doplnené o horizontálne výstuže z oceľových uzavretých profilov 100x60 mm.

Ako materiál novodobých časť í bola zvolená oceľ S235 so základnou povrchovou úpravou žiarovým zinkovaním. Vzhľadom k tomu, že konštrukcia bola navrhnutá ako zváraná, bolo nutné montáž  realizovať po čo možno najväčších výrobných celkoch , aby sa obmedzilo spájanie na mieste. Finálna povrchová úprava bola vykonaná ako systémová sústava náterov v metalickom odtieni sivej - presný odtieň bol vybraný v kooperácii s NPU a OPP na základe predložených vzoriek v rámci KD stavby. Ako nové murivo bola použitá žula a rula získaná z hradnej depónie.

Vzhľadom k charakteru stavby a rozsahu založenie na rastlej skale boli terénne úpravy minimálne. Išlo predovšetkým o výkop pre základovú pätku dolného schodiska a základ z kameňa a prostého betónu C12 / 15 do úrovne cca 300mm po pôvodnom povrchom. Finálne terénne úpravy potom boli riešené v podobe kameňa kladeného na sucho a lokálneho zadrnovania trávou, popr. Vsypom z drobného kameniva. Všetky materiály v predpokladanom objeme cca 3m3 boli získané v priebehu výkopových prác alebo z existujúcej materiálovej depónie hradného areálu. Presný postup bol schválený projektantom v rámci KD stavby tak , aby výsledné riešenie v maximálnej možnej miere rešpektovalo pôvodnú geomorfológiu terénu.

Panoramatické výhľady z veže:

Fotografie veže pred obnovou:

Fotografie z výstavby:

Vizualizácie oceľových prvkov dostavby:

Vybrané historické návrhy dostavby:

Zdroj: autorská správa Atelier Penta v.o.s.