Rozhľadna Pekelný Kopec (ČR)

Rozhľadňa je postavená na jednom z troch vrcholov Pekelného kopca v blízkosti mesta Třebíč. Vrchol kopca je bez súvislého porastu, len s niekoľkými solitérnymi stromami. Južná hrana vrcholu je vymedzená suťovým svahom, ktorý prechádza do nízkeho listnatého porastu. Vo vzdialenosti cca 50m od miesta stavby otvorené priestranstvo vymedzuje smrekový les.

Región má bohatú kultúrnu tradíciu. Stavebné hodnoty regiónu sú reprezentované predovšetkým románsku bazilikou Sv. Prokopa a historickou židovskou štvrťou. Svätoprokopská symbolika a povesť je tiež spojená s pekelným kopcom aj s celkovým zámerom investora turistickej infraštruktúry.

Bazilika Sv. Prokopa je charakteristická čistým románskym slohom a množstvom motívov s centrálnym charakterom (rozety, klenbové polia), ktorých výrazný účinok sa uplatňuje nielen v plošnej dvojrozmernej podobe, ale najmä v trojrozmernej konštrukcii. Tieto motívy sú tvorené otáčaním základného detailu (prvku) okolo stredu celku. Formálna bohatosť týchto detailov a konštrukcií je vytvorená viacnásobným opakovaním, rotáciou. Princípy opakovania (rotácie) základného prvku sú častým princípom rôznych symbolov (Dávidova hviezda), modernej aj tradičnej architektúry.

Koncept stavby rozhľadne vychádza z charakteru lokality aj vyššie popísaných tradičných princípov. Základná geometria stavby je tvorená dvoma vzájomne otočenými pravouhlými rámami štvorcového pôdorysu. Pravidelná geometrická forma aj ortogonálna osnova zaisťujú racionálnu (jednoduchú a lacnú) realizáciu stavby. Vzájomné otočenie a násobenie jednoduchej základnej formy v tomto prípade vytvára zaujímavú štruktúru.

Základný motív dvoch pootočených štvorcov je využitý aj v trojrozmernej podobe stavby - základnú konštrukciu a zároveň aj podobu rozhľadne tvoria vzájomne otočené a posunuté kubické objemy. Jednotlivé kubické objemy sú tvorené štvorcovými pôdorysnými rámami a zvislými diagonálami z masívnych drevených prvkov, ktoré sú doplnené subtílnymi oceľovými stĺpikmi.

Takto vytvorená konštrukcia má priestorovú tuhosť a odolnosť proti vodorovnému zaťaženiu vetrom, je racionálna, založená na jednoduchom princípe. Jednotlivé prvky konštrukcie možno ľahko prefabrikovať a minimalizovať tak stavebné práce na ťažko dostupnom mieste.

Na hlavnej konštrukcii sú zavesené vnútorné časti - hlavné schodisko, prestupová podesta aj vyhliadka. Hlavné schodisko tvorí jadro stavby. Vnútorné vreteno je oceľové, jednotlivé stupne tvoria drevené klieštiny (podstupnice) kotvené do stredového vretena a zavesené na vonkajšom obvode. Stupne sú drevené, vzájomná previazanosť prvkov definuje vnútornú špirálu stavby. Hlavné schodisko je ukončené medzipodestou pod vrcholom veže. Bezpečnostné zábradlie hlavného schodiska a medzipodesty je tvorené zvislými závesmi hlavnej konštrukcie, ktoré sú doplnené nerezovou pletenou sieťou.

Pre prístup na najvyššiu vyhliadku je ďalej z medzipodesty navrhnuté úsporné vretenové stredové schodisko, ktoré minimálnym rozmerom poskytuje dostatok priestoru pre obvodovú vyhliadku vo vrchole stavby. Najvyššia vyhliadka je navrhnutá ako oceľový kruhový prstenec, zavesený (spoločne s hlavným schodiskom) z najvyššieho oceľového rámu hlavnej konštrukcie.

Podklady: Pavel Jura