Ranogotický kostolík v Turčianskom Jasene

Tento seriál pripravujeme vďaka spolupráci s nadšencami z Apsida.sk, ktorí v posledných rokoch vykonali veľký kus záslužnej práce pri mapovaní zachovaných stredovekých objektov. Podklady nám poskytol Štefan Podlinský, iniciátor tohto projektu, ktorý spolu s manželkou Alexandrou osobne objekty zdokumentoval.

Prvou z predstavených stavieb je ranogotický kostolík v Turčianskom Jasene. Obec sa nachádza približne päť kilometrov juhovýchodne od Martina. Pochádzala odtiaľ známa šľachtická rodina Jesenských, vrátane Baltazára, otca známeho učenca a rektora Karlovej Univerzity v Prahe Jána Jessenia.

Kostolík stojí vo voľne prístupnom opevnenom areáli pri cintoríne na vyvýšenine na západnom okraji dediny. Priamo k nemu vedie asfaltová cesta. Postavili ho okolo roku 1300 zrejme pod vplyvom stavebnej dieľne, pracujúcej od polovice 13. storočia v Kláštore pod Znievom pri tamojšom premonštrátskom kláštore. Prvýkrát sa spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337.

Išlo o jednoloďovú bezvežovú stavbu s polygonálnym presbytériom a severnou sakristiou. Masívne murivo kostolíka kontrastuje s prepracovanou klenbou a valcovými príporami na nárožiach polygónu. To viedlo odborníkov k domnienke, že hrubú stavbu postavil miestny majster a detaily doplnil iný, vyškolenejší majster. Stavba je zaujímavá aj spojením na dobu vzniku u nás progresívneho polygonálneho tvaru gotického presbytéria a štrbinovými oknami ešte románskeho tvaru. Datovanie výstavby kostolíka do obdobia okolo roku 1300 z neho robí podľa všetkého najmladší príklad takejto kombinácie slohov. O niečo staršiu analógiu takéhoto architektonického riešenia presbytéria nájdeme v Zolnej (mestská časť Zvolena).

V priebehu 14. až 16. storočia bol interiér kostolíka vyzdobený freskami. Najstaršie sú konsekračné kríže, namaľované na omietke nanesenej len na mieste samotných krížov. Súvislejšia fresková výzdoba pochádza z prvej tretiny 14. storočia. Bola doplnená okolo roku 1380 a niekedy na prelome 15. a 16. storočia.

Koncom 16. storočia prešiel kostolík do rúk protestantom, ktorí pôvodné fresky zatreli vápnom. Do tohto obdobia datujeme aj poslednú etapu maliarskej výzdoby - dekoratívnu maľbu s medailónmi v presbytériu (rok 1587). V období rokov 1636 - 48 bola loď kostolíka renesančne zaklenutá a celý objekt následne prispôsobený liturgickým potrebám protestantov (nová kazateľnica, drevená tribúna). Pôvodný južný vstup zamurovali a kostol sprístupnili zo západnej strany, pričom využili články pôvodného portálu. Okrem toho v kostolíku vybudovali krypty. Tieto stavebné úpravy mali neskôr negatívny vplyv na statiku kostolíka. V nasledujúcom období pribudla predsieň pred západným vchodom a menšie prístavby k severnej strane lode.

Začiatkom 18. storočia si evanjelici postavili nový kostol a tak gotická stavba prešla späť do vlastníctva katolíckej cirkvi. Po zrušení farnosti v Hornom Jasene v 60. rokoch minulého storočia katolíci previedli kostolík na štát, do správy Múzea Andreja Kmeťa v Martine. V tej dobe bol už značne schátraný. S jeho obnovou sa začalo v 70. rokoch, keď dostal novú šindľovú strechu a postupne sa začal pripravovať pamiatkový a archeologický výskum.

V roku 1991 sa začalo s komplexnou rekonštrukciou. V tom čase bol objekt v havarijnom stave s narušenou statikou lode a poškodenými freskami. Samotné práce sa rozbehli v roku 1994. V rámci obnovy do pôvodnej podoby boli zbúrané neskoršie prístavby (sú naznačené murivom na úrovni terénu) a takisto odstránili renesančnú klenbu a nahradili ju plochým dreveným stropom. Novú podlahu položili v pôvodnej úrovni. Severnú časť drevenej tribúny odviezli do Múzea Andreja Kmeťa v Martine. Obranný múr okolo kostolíka bol rekonštruovaný do výšky cca 40 cm. Obnova fasád však nebola vykonaná podľa plánov a pôvodná omietka bola necitlivo zabielená. Následne v rokoch 1996 -1999 bola v interiéri zreštaurovaná fresková výzdoba.

Zaujímavosti:
- Poloha kostolíka na vyvýšenine na okraji obce ponúka veľmi malebný pohľad a predstavuje krásny príklad zasadenia chrámu do krajiny s výhľadom na vzdialené kopce.
- Kostolík po nedávnej rekonštrukcii a odstránení neskorších stavebných zásahov predstavuje veľmi peknú ukážku vidieckej ranogotickej architektúry na Slovensku.
- Podľa hypotézy vedcov sa zasvätenie kostolíka pravdepodobne netýka známej a rozšírenej svätice sv. Margity Antiochijskej, ale Margity Uhorskej, dcéry kráľa Bela IV., ktorá zomrela v roku 1270 a hneď bola uctievaná ako svätá, pričom súčasne sa začal proces jej svätorečenia. Zavŕšený však bol až v roku 1943.

- Na západnom priečelí sa zachoval jednoduchý gotický portál, dnes jediný vstup do kostolíka.
- V hornej časti drevených dverí je vyrytý dátum 21. apríl 1648 (koniec renesančnej prestavby), pod rímsou víťazného oblúka na pravej strane je namaľovaný letopočet 1587 (rok poslednej etapy maliarskej výzdoby presbytéria).
- Na severnej strane presbytéria je zamurovaný gotický sedlový portálik pôvodne vedúci do zrušenej sakristie.
- Rebrovú klenbu v presbytériu uzatvára svorník kruhového tvaru s krásnym reliéfom Baránka Božieho.

- Na pravej polovici východnej steny lode kostola sú stvárnené dva výjavy, ktoré sú netradičné svojím spojením. Na pozadí Posledného súdu je namaľovaný sv. Krištof s Ježiškom na pleci. Sv. Krištof je tu nezvyčajne odetý do bohatého kňazského rúcha (obyčajne má len jednoduchý odev prievozníka).
- Výjav Posledného súdu oživujú postavy diabla s troma tvárami (môže ísť o podobu slovanského boha Triglava či inšpiráciu ním) a zobrazenie Ryby Faroniky, ktorá si v rukách drží dva chvosty. Podľa legendy nastane koniec sveta, keď ich pustí.
- Na ľavej strane víťazného oblúka sú namaľované sv. Katarína, sv. Margita a tretia svätica, možno sv. Alžbeta Durínska.

- Na ľavej polovici východnej steny lode sa len sčasti zachovala umelecky najhodnotnejšia freska v kostolíku s námetom svätice a Anjela s krížom. Môže ísť o obraz sv. Heleny alebo sv. Alžbety Durínskej, v staršej literatúre bol nepresne popisovaný ako výjav Zvestovania. Vytvoril ju okolo roku 1380 školený majster, ktorý podľa všetkého vyzdobil aj kostolík v neďalekých Necpaloch.
- Maľba v dolnej časti severnej steny lode predstavuje Pannu Máriu s ochranným plášťom a pochádza zo začiatku 16. storočia.
- V severovýchodnej stene presbytéria sú stvárnení Adam a Eva, pod nimi postavy sv. Pavla, sv. Petra a sv. Jána a dole Bolestný Kristus.

- Do podlahy lode je osadená náhrobná doska z roku 1713.
- V lodi je vystavené aj torzo gotickej kamennej krstiteľnice, ktorej podstavec sa nezachoval. Pôvodne mala tvar 16-uholníka a až do roku 1994 bola zamurovaná v stene.
- Podľa tradície sa na Kvetnú nedeľu 22. marca 1672, že sa medzi veriacimi z Horného a Dolného Jasena (spojením týchto obcí vzniklo dnešné Turčianskej Jaseno) strhla hádka, ktorá prerástla do bitky. Dôvodom mala byť snaha oboch strán sedieť čo najbližšie k oltáru.
- Gotické kostolíky sa nachádzajú aj v okolitých obciach Dražkovce, Belá-Dulice a Necpaly.

Súčasný stav:
Pôvodne rímskokatolícky kostolík je dnes premenený na múzeum a slúži obci na hudobné koncerty i ako sobášna sieň. Po nedávnej rekonštrukcii, ktorá sa skončila v roku 1999, je v dobrom stave.