Kostol v Hamuliakove

Kostol predstavujeme vďaka spolupráci s nadšencami z Apsida.sk, ktorí v posledných rokoch vykonali veľký kus záslužnej práce pri mapovaní zachovaných stredovekých objektov. Podklady nám poskytol Štefan Podolinský, iniciátor tohto projektu, ktorý spolu s manželkou Alexandrou osobne objekty zdokumentoval.

Prvotnou stavbou na mieste dnešného kostola bola polygonálna - osemuholníková rotunda, ktorej vznik sa kladie do obdobia okolo roku 1220. Na svoju dobu šlo o výnimočný reprezentatívny objekt nie celkom známeho účelu.
Už po približne 40 rokoch (cca r. 1260) sa situácia v dedine zmenila a rotunda bola rozšírená do podoby súčasneho jednoloďového kostolíka so západnou vežou. Rotunda sa po odbúraní západných stien stala svätyňou novej stavby.
Ďalšie prestavby nasledovali v baroku a neskôr v 19. storočí. Vtedy bola k severnej strane presbytéria pristavaná obdĺžniková sakristia a kvôli problémom so statikou aj oporné piliere. K južnej strane lode pred pôvodný románsky portál pristavali murovanú predsieň.

Začiatkom 30. rokov minulého storočia sa dokonca uvažovalo o zbúraní veže, ktorá už bola naklonená. Zodpovedné úrady to však pre veľkú historickú hodnotu kostolíka nepovolili. V roku 1934 zamurovali pôvodný vstup do veže z južnej strany a vytvorili nový zo západu.

V 70. rokoch minulého storočia sa v kostole uskutočnil výskum, ktorého výsledky sa stali podkladom pre projekt pamiatkovej obnovy v rokoch 1979 - 1981. V rámci nej bola pôvodná pristavaná sakristia nahradená novou kruhového pôdorysu (tvarovo odkazuje na pôvodnú rotundu), ktorá je s presbytériom kostola spojená presklenou chodbičkou. Počas tejto obnovy boli tiež odkryté nástenné maľby, v prevažnej miere však už len v podobe podmaľby červenou farbou.

Po statickom zabezpečení objektu, ktorému inak reálne hrozilo zrútenie, boli odstránené novodobé oporné piliere presbytéria a rovnako tak predsieň, čím bol znova odhalený pôvodný portál.

Veža kostolíka je nachýlená o približne 70 cm na sever, pravdepodobne v dôsledku piesočnatého podkladu a podmáčania základov pri povodniach v minulosti. Nájdeme na nej združené okná hneď v troch úrovniach, čo je na Slovensku unikát.

Za pozornosť stojí odlišná podoba hornej a dolnej časti fasád dnešnej svätyne. Na úplne hladkú fasádu dolnej časti nadväzuje bohato zdobená horná časť. 

Na Slovensku netradičné sú aj okná v dvoch úrovniach nad sebou. Dolné okná, dnes zamurované a v interiéri nepriznané, majú už skôr ranogotický tvar s náznakom mníšky. Tri typické štrbinové okná románskeho štýlu dodnes osvetľujú priestor lode.

Ústupkový románsky portál je po stranách lemovaný vežičkami s ihlanovitým ukončením, typickým pre viacero kostolíkov na Žitnom ostrove.

Hornú časť fasád pôvodnej rotundy zdobí zuborez, pod ktorým sa zachoval aj románsky oblúčikový vlys, u nás takisto ojedinelého obkročného typu (podobný bol nedávno objavený v Jelke). Zaujímavé sú aj nárožné prípory valcového tvaru, ktoré na Slovensku nájdeme len na niekoľkých stavbách (Bíňa, Šamorín, Turčianske Jaseno).

O reprezentatívnosti kostola okrem výzdoby svedčí aj nezvyčajne vysoký priestor lode i svätyne. V interiéri sa zachovali nástenné maľby z konca 13. storočia. Vo svätyni nájdeme zobrazenie Ježiša Krista v mandorle a symbolov evanjelistov na klenbe, v hornej časti stien sa nachádzajú postavy apoštolov aj so zvyškami nápisových pások. V páse pod nimi sa maľby zachovali už len veľmi fragmentárne.

Klenba vo svätyni predstavuje zaujímavé riešenie napojenia klasickej valenej klenby na polygonálne obvodové múry. V mieste napojenia klenby na múry ide po celom vnútornom obvode rímsa.

Na vnútornej strane víťazného oblúka sa nachádzajú polopostavy prorokov doplnené ozdobnými páskami s rastlinnými motívmi a pod nimi maľba zrejme biskupa s modliacimi sa postavami donátorov pri jeho nohách (na ľavej strane), resp. dvoch postáv v mníškach (na pravej strane).

Na východnej stene lode po stranách víťazného oblúka sa nachádzajú výjavy Bičovanie Krista, sv. Katarína a zrejme Krista Trpiteľa. Na severnej stene lode sa zachovali zvyšky ladislavskej legendy. Tá je na západnom Slovensku pomerne zriedkavá a v tomto prípade je nezvyčajné aj jej vyhotovenie. Rozvrhnutá je totiž (zrejme z priestorových dôvodov) do dvoch pásov nad sebou, pričom v nižšej úrovni sa dajú rozoznať zvyšky jazdeckej scény a nasledujúci peší zápas sv. Ladislava a Kumána je umiestnený v hornom páse. Zaujímavým prvkom je tiež veľká sekera, ktorú drží sv. Ladislav v jazdeckej scéne miesto typickejšej kopije. Nezvyčajné je tiež umiestnenie Ladivy pomáhajúcej sv. Ladislavovi v pešom súboji na ľavú a nie pravú stranu zápasiacej dvojice. Maľbu datujú odborníci do prvej polovice 14. storočia.

V západnej časti lode sa nachádza jednoduchá empora nesená dvoma hranolovými piliermi, ktorá je prístupná z priestoru veže a osvetľuje ho jedno štrbinové okno. Na západnej stene lode v priestore empory sa nachádza maľba Krista ukrižovaného na tzv. Živom strome.

Zaujímavosti:

Pôvodná rotunda z prvej štvrtiny 13. storočia bola na svoju dobu neobyčajnou stavbou, ako o tom svedčí bohaté členenie a výzdoba fasád a takisto polygonálny pôdorys, ktorý naznačuje už vplyv gotiky. Staršie využitie polygonálnych tvarov nájdeme na Slovensku len na kostole v Bíni, ktorý okolo roku 1200 stavali aj majstri z Francúzska či Nemecka. Definitívne potvrdenie staršej rotundy by priniesol až archeologický výskum v interiéri kostola.

Odborníci sa zatiaľ nezhodli na tom, aký účel mala takáto výnimočná stavba. Mohlo ísť o samostatne stojace baptistérium, kde sa konali krsty (v tomto prípade by zrejme v blízkosti stála iná sakrálna stavba). Ešte zaujímavejšou je hypotéza, že išlo o jeden z objektov pripomínajúcich Chrám Božieho hrobu v Jeruzaleme.