Románsky kostol v Boldogu

Tento seriál pripravujeme vďaka spolupráci s nadšencami z Apsida.sk, ktorí v posledných rokoch vykonali veľký kus záslužnej práce pri mapovaní zachovaných stredovekých objektov. Podklady nám poskytol Štefan Podlinský, iniciátor tohto projektu, ktorý spolu s manželkou Alexandrou osobne objekty zdokumentoval.

Obec Boldog sa nachádza približne 3 km severovýchodne od Senca. Meno Boldog nesie obec až od roku 1960, dovtedy niesla meno Matka Božia podľa patrocínia kostola (od 1808). Kostolík stojí uprostrede obce hneď pri hlavnej ceste zo Senca v ohradenom areáli na miernej vyvýšenine (street view TU). Predstavuje jeden z najzaujímavejších príkladov stredovekej sakrálnej architektúry na Slovensku - jednoloďový tehlový románsky kostol so západnou vežičkou, gotickým polygonálnym presbytériom a pristavanou severnou sakristiou. Bol postavený niekedy v prvej polovici 12. storočia (možno už v 11. storočí) s využitím kamenného materiálu z rímskej hrobky z 2. storočia po Kr. Išlo zrejme o neveľkú stavbu s pozdĺžnou loďou a apsidou neznámeho tvaru zasvätenú Panne Márii. 

Okolo roku 1220 kostolík (možno poškodený) rozšírili západným smerom, pričom ako stavebný materiál už použili tehly (podobne ako v Dražovciach). V novovybudovanej západnej časti lode postavili aj emporu a na ňu nadväzujúcu vežičku. Vzhľadom na predĺženie stavby bol vytvorený aj nový južný vstup do lode. Po roku 1280 prešiel kostolík i celá obec do vlastníctva klarisiek. Práve budínske klarisky v rokoch 1364 až 1370 obnovili kostol a pri prestavbe v gotickom slohu nahradili pôvodnú apsidu väčším polygonálnym presbytériom, ktoré má v exteriéri rovnakú šírku ako loď. Podobné riešenie bez odsadenia svätyne bolo uplatnené aj pri prestavbe románskeho kostolíka v Bernolákove. V rokoch 1490 - 1525 bolo potom presbytérium zaklenuté sieťovou klenbou. Peknou ukážkou románskeho slohu je západná stena vežičky, kde sa nachádzajú hneď tri románske okná. Na spodnej úrovni ide o malé kruhové okno, nad ním združené okno (bifórium) a úplne navrchu trojité okno (trifórium - na Slovensku zachované len na niekoľkých kostoloch). Sú dokladom postupného odľahčovania hmoty vežičky smerom zdola nahor v záujme zachovania statiky. Stĺpik v jednoduchom združenom okne na veži nie je v pôvodnej polohe. Počas niektorej z opráv bolo stupňovité konzolové sedlo osadené pod stĺpik namiesto naň, ako sa to zachovalo v trojitom okne. Sedlo navyše otočili o 90 stupňov na "plocho".

Počas protihabsburských povstaní v 17. storočí kostol značne utrpel, poškodený mal byť už v roku 1605. Od roku 1634 patril objekt kalvínom, tí ho však nepožívali a nechali chátrať, ba dokonca ho začali rozoberať na stavebný materiál. V roku 1706 kostol opäť získali klarisky a následne v roku 1713 ho zrekonštruovali a zbarokizovali. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia zamurovali mladší románsky portál na južnej strane a nový vstup bol vytvorený na západnom priečelí pod vežou. Sakristia bola premiestnená z južnej na severnú stranu.

V polovici 19. storočia bola postavená nová strecha. V rokoch 1955 - 1956 dostal pri neodbornej rekonštrukcii novú povalu a novú, zvýšenú klenbu. Chór bol zväčšený železobetónovou prístavbou, pričom zrušili pôvodné stĺpy a točité schody. V roku 1976 sa uskutočnila odborná rekonštrukcia kostola, v rámci ktorej boli odkryté románske a gotické okná a ďalšie pôvodné architektonické prvky. V súčasnosti kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, je po rekonštrukciách v dobrom stave.
Medzi zaujímavosti kostola patria románske podstrešné konzoly v tvare hlavy leva alebo býka a barana na severozápadnom a juhozápadnom nároží, ktoré plnili ochrannú, zlo odháňajúcu funkciu. Podobne plastiky nájdeme aj na románskych kostoloch v Bernolákove (hlava býka) a Štvrtku na Ostrove (hlava barana).

Kostol, ako už bolo spomenuté, je postavený kombinovane z opracovaných kamenných kvádrov (západná časť) a tehál. Podľa jednej z hypotéz mohol vzniknúť rozšírením a prestavaním pôvodnej kamennej rímskej hrobky, je však pravdepodobnejšie, že stavitelia doviezli materiál z nejakej antickej stavby. Pozostatky jednej boli objavené napríklad aj v neďalekom Cíferi. Podľa legendy dala kostol postaviť v rokoch 1221 - 1222 sv. Alžbeta Uhorská. Stavba však vznikla ešte skôr, o čom svedčí starší portál vytvorený z dvoch rímskych náhrobných kameňov a (pred/rano) románskeho prekladu. Práve jeho tvar a výzdoba v podobe reliéfu troch rovnoramenných krížov sú veľmi archaické a niektorí odborníci ho datujú až do 11. storočia. Tri kríže, z ktorých je ten prostredný vpísaný do kruhu, môže symbolizovať ukrižovaného Krista medzi dvoma lotrami. Kríž vpravo je bližšie centrálnemu krížu, čo by mohlo znamenať polepšeného lotra. Iný výklad je Kristus na kríži s Máriou a Jánom.

Ľavý náhrobný kameň portálu patrí rímskemu stotníkovi a obchodníkovi Quintovi Atiliovi Primovi a pochádza z obdobia rokov 90 - 130 po Kr. Nápis na ňom predstavuje najstaršiu písomnú pamiatku svojho druhu na Slovensku. Nevieme, kedy bol do steny kostola zamurovaný. Nie je vylúčené, že nápis alebo výzdobu nesie aj pravý náhrobný kameň, mohlo však ísť o "ideologicky" nevhodný obsah, pripomínajúci rímske náboženstvo. To by vysvetľovalo, prečo bol zamurovaný opačne.

Mladší a západnejší portál má v tympanóne tiež motív rovnoramenného kríža v kruhu a po stranách palmetový ornament. Na ramenách kríža a v jeho strede nájdeme päť terčov, symbolizujúcich Kristove rany. Pochádza podľa všetkého z druhej štvrtiny 13. storočia. Veľmi podobný tympanón nájdeme aj v kostole stojacom v obci Rohovce. Tri kríže, z ktorých je ten prostredný vpísaný do kruhu, môže symbolizovať ukrižovaného Krista medzi dvoma lotrami. Kríž vpravo je bližšie centrálnemu krížu, čo by mohlo znamenať polepšeného lotra. Iný výklad je Kristus na kríži s Máriou a Jánom.

Zrušenú románsku emporu osvetľovali dve kruhové okienka - jedno na západnom priečelí a druhé v južnej stene. Na južnej strane lode sa zachovalo jedno kamenné štrbinové okno, nie je jasné, či patrilo k prvej alebo druhej románskej etape. Okno rovnakého tvaru sa našlo aj najužnej stene kostola v Bernolákove. Vedľa románskeho okna sa nachádza gotické okno s jednoduchou kružbou v tvare mníšky.

Románske prvky kostolíka boli objavené až v rokoch 1963 a 1964. V interiéri nájdeme unikátnu kamennú krstiteľnicu s reliéfom žehnajúceho Krista a románskymi stĺpikmi. Pôvodne išlo asi o podstavec oltárneho stola datovaný do polovice 12. storočia, z ktorého o približne 400 rokov neskôr urobili krstiteľnicu. Podľa inej hypotézy išlo o krsteľnicu alebo sväteničku, zamurovanú do steny pri vchode. Nájdeme ju aj na poštovej známke vydanej 2. januára 2009.

12. storočia, z ktorého o približne 400 rokov neskôr urobili krstiteľnicu. Podľa inej hypotézy išlo o krsteľnicu alebo sväteničku, zamurovanú do steny pri vchode. Nájdeme ju aj na poštovej známke vydanej 2. januára 2009.
Vonku pri kostolíku je umiestnená ďalšia románska krstiteľnica, oveľa jednoduchšia. Podľa niektorých patrila do vybavenia prvého kostolíka z 11. - 12. storočia, podľa iných patrila zaniknutému románskemu kostolu v susednej Reci.