Románsky kostol v Diakovciach

Tento seriál pripravujeme vďaka spolupráci s nadšencami z Apsida.sk, ktorí v posledných rokoch vykonali veľký kus záslužnej práce pri mapovaní zachovaných stredovekých objektov. Podklady nám poskytol Štefan Podlinský, iniciátor tohto projektu, ktorý spolu s manželkou Alexandrou osobne objekty zdokumentoval.

Obec Diakovce sa nachádza cca 3 km juhozápadne od Šale. Kostol je ľahko prístupný, nachádza sa v strede obce, pár desiatok metrov od autobusovej zastávky. Je to jeden z najzaujímavejších príkladov stredovekej sakrálnej architektúry na Slovensku - trojloďový tehlový románsky kostol na JV strane uzatvorený trojicou svätýň – apsíd, s dvoma vežami na SZ priečelí a južnou kaplnkou. Neskôr bol rozšírený o prístavbou novovekej trojloďovej baziliky.

Dejiny sakrálnych stavieb v Diakovciach sú neoddeliteľne spojené s benediktínmi z maďarského opátstva v Pannonhalme, ktorí toto územie pri Váhu vlastnili zrejme už od konca 10. storočia a vybudovali tu filiálny kláštor. Prvýkrát sa tunajší kostol zasvätený Panne Márii spomína v pápežskej bule z roku 1102.

V ďalšej bule pápeža Innocenta III. z roku 1214 sa spomína ako kaplnka. Touto kaplnkou, pôvodným kostolíkom diakovských benediktínov, mohla byť súčasná kaplnka sv. Štefana na južnej strane kostola. Má podobu neveľkého tehlový kostolíka s obdĺžnikovou loďou a polkruhovou apsidou.

Na začiatku 13. storočia sa benediktíni pustili do výstavby podstatne väčšieho trojloďového kostola, ktorý prevzal pôvodné patrocínium. Nová stavba bola vysvätená nitrianskym biskupom Jakubom a vacovským biskupom Brictiom 14. novembra 1228. Koncom 13. storočia bol areál kostola a kláštorných stavieb opevnený. Samostatný priorát v Diakovciach zanikol koncom 16. storočia, od roku 1633 patrili majetky opäť benediktínom z Pannonhalmy.

Románske veže boli v období baroka (koncom 18. stor.) zvýšené na súčasných 31,5 metra. V rokoch 1872 - 75 pristavali k západnému priečeliu novorománsku trojloďovú baziliku, rešpektujúcu šírku pôvodného kostola. Objekt tak predĺžili na celkových 48 metrov.

V rámci prestavby bola zbúraná pôvodná empora medzi vežami, dolná časť románskeho priečelia aj sakristia pri severnej apside. Tú nahradila nová na severnej strane chrámu. K severnej veži bolo pristavané aj vretenové schodisko vedúce do „horného kostola“. V rokoch 1940 - 41 bola uskutočnená rozsiahla obnova kostola, najmä vnútorného zariadenia, vrátane výzdoby vnútorných priestorov novými maľbami, financovaná miestnym rodákom – maďarským kardinálom Jusztiniánom Szerédim. Počas nej odstránili starú omietku apsíd a odkryli románsku výzdobu vonkajšej fasády. Obnova sa realizovala aj v 90. rokoch minulého storočia.

Jedinečným na našom území je kostol svojou dvojpodlažnou dispozíciou, keďže je rozdelený na „horný“ a „dolný kostol“, čo je v našich podmienkach unikátne riešenie, veľmi zriedkavé aj v európskom meradle. Zatiaľ nie je jasné, či išlo o pôvodné riešenie, alebo bol kostol rozdelený až dodatočne (uvádza sa 16. – 17. storočie). Podľa zástancov prvej možnosti na poschodí boli v bočných lodiach vytvorené cely pre mníchov a stredná loď slúžila ako kaplnka či oratórium.

V centrálnej apside „horného kostola“ sa medzi stredným a pravým štrbinovým oknom zachovala freska znázorňujúca Ježiša v mandorle. Ešte v 19. storočí je zdokumentovaný aj druhý výjav v mandorle medzi ľavým a stredným oknom.

Fasáda apsíd kostola je bohato zdobená lizénami, ako aj tzv. strieškovým a oblúčikovým vlysom a zuborezom. Dielňa pracujúca na tunajšom trojloďovom kostole sa podieľala na stavbe viacerých tehlových kostolíkov v širokom regióne - v Hedi, Križovanoch nad Dudváhom, Šamoríne a Dražovciach. Typickým ozdobným prvkom tejto dielne je spomínaný strieškový vlys vytvorený opakovaním motívu Ұ.

Kostol v Diakovciach (maď. Deáki) patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod spoločný farský úrad so sídlom v Tešedíkove. Od poslednej rozsiahlej obnovy v 40. rokoch minulého storočia je v pomerne dobrom stave, nedoriešená je ešte renovácia „horného kostola“, kde bola zreštaurovaná len centrálna apsida. V roku 2003 sa realizoval architektonicko-historický a umelecko-historický výskum.

Kostol je postavený z tehál s rozmermi 35 x 15 x 5 cm.

K Diakovciam sa viaže jedna z najvýznamnejších literárnych pamiatok maďarského jazyka -  tzv. Prayov kódex, napísaný v latinčine v rokoch 1192 – 1195 na neznámom mieste. Má celkovo 172 strán a obsahuje vôbec najstarší zachovaný písomný záznam v tomto jazyku – „Pohrebnú reč a orodovanie - Halotti beszéd és könyörgés". Do roku 1813 bol kódex v bratislavskej kapitulskej knižnici, potom ho darovali do Budapešti, kde je dodnes.

Kaplnka sv. Štefana na južnej strane kostola.

V kostole a jeho okolí ešte nebol uskutočnený hlbší archeologický a pamiatkársky prieskum.