Dom Vanek, Bratislava

Dom v strmom svahu na bratislavskej Kolibe. Z ulice takmer nenápadný. Prístupný len po strmom schodisku. Pokojný svet v záhrade, odrezený od ruchu mesta...

Dielo nemožno čítať iba ako architektúru. Je osobným priestorom, umeleckým artefaktom, priestorom pre tvorbu, galériou, depozitárom... 

Projekt obnovy domu, za ktorým stojí rodina výtvarníka, Zuzana Bodnárová,  Svätopluk Mikyta a v neposlednom rade ateliér N/A, plní sen Imricha Vaneka, aby sa z objektu stalo múzeum tvorby aj priestor pre rezidencie mladých výtvarníkov, ktorí pracujú s keramikou. Súčasná podoba nevzniká ako jednoduchá rekonštrukcia, ani ako zakonzervovanie minulosti. Architekti citlivo balansujú medzi silnou pôvodnou vrstvou a novými možnosťami využitia priestoru.

Dielo bližšie predstavia architekti z ateliéru N/A:

Dom Vanek je stručný názov pre komplexný, vrstevnatý priestor nachádzajúci sa na priesečníku architektúry a výtvarného umenia. Vyznačuje sa mnohonásobným a nejednoznačným autorstvom, nahustenou pamäťou a orientáciou na aktívnu, rozvíjajúcu sa budúcnosť.

Dom bol koncipovaný a realizovaný výtvarníkom Imrichom Vanekom spolu s jeho manželkou Oľgou, podľa návrhu Štefana Svetka v 80. rokoch 20. storočia, ako forma hybridného obývania. Je zároveň obytným priestorom aj galériou, domom aj podstavcom. Tvorba a každodenný život tu boli chápané ako neoddeliteľné. Hoci bol určený pre dvoch, zostával otvorený aj pre ďalších — vrátane mačiek.

Súčasná artikulácia domu vzniká prostredníctvom kontinuálneho dialógu so Zuzanou Bodnárovou a Svätoplukom Mikytom z banskej st a nice, ako aj s jeho súčasnými majiteľmi. Tento proces posilňuje koexistenciu viacerých „domov“ v rámci jednej štruktúry. Prostredníctvom série priestorových a programových rozhodnutí dochádza k preusporiadaniu hraníc medzi súkromným a verejným, čo umožňuje nové formy prístupu a využívania domu aj jeho záhrady. Zároveň sa intervencia usiluje viesť kritický dialóg so silne zapísanými pôvodnými atmosférami.

Podklady: N/A
Fotografie: Peter Jurkovič