Méta ekosystém, objekt v kopci - diplomová práca

Zadanie diplomovej práce spracúva možnosti výstavby v priestore viníc nad Bratislavskou mestskou časťou Rača vo vinohradníckom hone Fajdberg. Ideovým nástrojom sa stal samotný proces navrhovania, ktorý je rozdelený do troch samostatných častí (kníh ) s rovnakým cieľom (hlavnou postavou) a to architektonickým objektom (ekosystémom v kopci ) slúžiacim na bývanie.

Prvá časť spracováva postup a genézu návrhu architektúry ako takej do krajiny (prostredia) Výskum je založený na definovaní pojmu krása a jeho definíciách, vnímaní a analýzach realizovaných projektov ich kompozícii na fotografi v samotnom prostredí. Vyhodnotením kompozície a plošných zložiek elementov (architektúra, prostredie pred objektom, prostredieza objektom,obloha) bolo cieľom získať a kvantifikovať postup ako by mala kompozične a objemovo architektúra obklopená prostredím (na zelenej lúke) vyzerať a pôsobiť. Výsledkom analýz je návrh rôznych štruktúr hmôt s rovnakým objemom, ktoré sú následne kompozične a plošne vyhodnotené v prostredí vždy z troch rovnakých bodov (panoramatický pohlaď, príjazdový pohlaď, bod v prostredí medzi hmotami) Všetky pohľady sú komponované, že pozorovaný objekt (centrum štruktúry) je kompozične osadené v princípe zlatého rezu v ráme, ktorý je v pomere 16:9. Z daných variant návrhov som vybral najvhodnejší, s ktorým som naďalej pracoval. Výsledná kompozícia pripomína cestu, ktorá dobre reflektuje morfológiu prostredia.

Druhá časť sa venuje problematike a spôsobom zásobovania objektu energiou potrebnou na prevádzku. Objekt je situovaný na základe výstupov z GIS máp v oblasti s najväčšími solárnymi ziskami 6201-6648 Wh/m2/deň. Táto slnečná energia by sa mala využiť na výrobu elektrickej energie a ohrev vody. Prírodné prostredie ma tiež tendenciu zadržiavať zrážkovú vodu a uchovávať ju ako zdroj živín a energie. Vzhľadom na morfológiu prostredia sa ponúkala možnosť využiť systém prečerpávacích elektrárni, ktoré sú využívané ako zdroj elektrickej energie v časoch keď nie je možne využiť slnečnú energiu. Tak isto recyklácia vody od samotných užívateľov bola zohľadnená ako zdroj vody. Tiež som sa zaoberal otázkou využitia ostrihaných častí vinohradu ako zdroj biomasy, ktorá by bola využívaná ako palivo pre kotol na vykurovanie. Všetky časti systému boli generované vďaka PC podpore na základe objemu hmoty, orientácie, počtu obyvateľov a energetického štandardu budovy.

Tretia čast samotná architektúra navrhovaného objektu je výsledkom optimalizácie prvých dvoch krokov – krásy (kompozícia, vzhľad, osadenie v prostredí ) a technológii (prečerpávacie jazerá, spevnená plocha odvádzajúca vodu, solárne zisky, …. ) V poslednom kroku vstupujú do návrhu moje vlastné subjektívne pocity (čo považujem za pekne, krasné a funkčné) Na základe vlastných uvážení optimalizujem dispozíciu, priestor a objem.