Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

VELUX SLOVENSKO spol. s r.o.

Prinášame Vám svetlo

Galvaniho 7 7/A
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

BMI SLOVENSKO

Šikmé a ploché strech

Mojmírovská 9
Ivanka pri Nitre

ISOVER EPS GREYWALL

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (výrobca)
Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products (distribútor)

umývadlo od SAPHIRKERAMIK

Dizajnéri kúpeľní často snívajú o možnosti...

Phoenix Design (autor)
LAUFEN Bathrooms AG (výrobca)
LAUFEN SK s.r.o. (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

2N® Indoor Compact

2N® Indoor Compact je vnútorná odpovedacia...

2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (výrobca)
2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Multizóny

Chýba vám uzavretý priestor, kde môžete...

TECHO, s.r.o. (výrobca)
TECHO, s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
7. október 2016
0
669

Návrh bývania v mestskej časti "Krasny dvor" Brest, Bielorusko - urbanistická štúdia

Preddiplomová práca, ktorú spoločne vytvorila dvojica študentov stavebnej fakulty v Bratislave Ema Kiabová a Roman Ruhik. Na urbanistický návrh nadväzujú ich diplomové práce, ktoré boli nominované na Cenu profesora Lacka.
Návrh bývania v mestskej časti "Krasny dvor" Brest, Bielorusko - urbanistická štúdia
Autori: Ing. Ema Kiabová, Ing. Roman RuhigSpolupráca: Ing. arch. Pavol Paňák (vedúci práce)Návrh: 2015 - 2016Adresa: Brest, BieloruskoPublikované: 13. október 2016

Návrh nového územia určeného na bývanie je proces, kedy sa, ako v minulosti, tak aj dnes, dostávajú do vážneho konfliktu samotné sídla s ich bezprostredným okolím – s krajinou s osobitnými funkčnými plochami. Lokalita riešeného územia je vzorový príklad, kedy sa urbanizačný proces výrazne prejavuje práve v území okrajovej zóny existujúceho sídla a územia prírodného charakteru. Vo všeobecnosti sa tieto hraničné zóny vyznačujú veľkou dynamikou premien a konfliktmi, ktoré premeny prinášajú. Degradácia prírodných plôch v procese urbanizácie však prináša aj zvýšenie rekreačného významu sídla a preto sme považovali za veľmi dôležité nájsť vhodný spôsob a mieru zásahov. Tie by sa však nemali zobraziť iba v urbanistických štúdie. Idey by mali byť sprostredkované okrem územno-plánovacích dokumentov aj prevedením samotných objektov, čo bolo aj cieľom našej práce, ktorá posúva riešenie udržateľnej architektúry do mierky konštrukčných detailov.

Kontaktné oblasti rôzneho funkčného využívania je potrebné dostať do vzájomne priaznivého stavu. To znamená, že je potrebné vynaložiť snahu, ktorá zabezpečí súlad medzi pôvodne environmentálnymi hodnotami a pridanými funkciami a zároveň nám tento súlad zaručí ekonomický a hospodársky rozvoj územia. Pre trvalo udržateľné sídla platí, že ich fungovanie je podmienené vhodným konceptom, ktorý vychádza z lokálnych daností okolitého prostredia. To je hlavným dôvodom, prečo proces návrhu nie je možne zovšeobecniť do niekoľkých rámcových okruhov. K fungovaniu trvalo udržateľných sídel vedie optimalizácia využitia konkrétneho prírodného prostredia, ktorého potenciál je kľúčovým aspektom návrhu.

Dôraz na vytvorenie ekologicky stabilnej štvrte však nie je jediným kritériom, ktoré vo zvýšenej miere ovplyvnilo proces nášho návrhu. Pri tvorbe funkčného celku určeného na bývanie a združovanie sa ľudí je veľmi dôležité rešpektovať príslušné kultúrno-sociálne hodnoty, zvyky a tradície. Rešpektovanie týchto aspektov pri návrhu sú jedným z krokov ktoré smerujú k samotným užívateľom miesta, ktorí sa pri procese tvorby sami stávajú ukazovateľom spôsobu prevedenia a výslednej formy sídla.

Lokalizácia riešeného územia

Bieloruské mesto Brest s nadmorskou výškou 146 m.n.m. (súradnice: 52 ° 08'N 23 ° 40'E) sa nachádza na hranici s Poľskom. Je hlavným mestom Brestského regiónu, ktorý v roku 2015 dosiahol populáciu 330,800 obyvateľov. Nachádza sa tu historicky významná Brestská pevnosť, ktorá zároveň tvorí sútok rieky Bug a rieky Muchavec. Rieka tečie cez cesto smerom na západ a rozdeľuje ho na južnú a severnú mestskú časť. Terén okolo mesta je pomerne rovinatý a odhliadnuc od menších vyvýšenín sa v území nenachádzajú žiadne výrazné zmeny nadmorských výšok. Brest má prechodné klímu, ktorá kolíše medzi oceánskym a kontinentálnym pásmom. Absolútna minimálna teplota v zime: -35.5ºC. Absolútna maximálna teplota v lete: + 36.6ºC  Mesto je lokalitou, ktorá sa nevyznačuje prílišnou veternosťou. V priebehu roka sa typické rýchlosti vetra pohybujú od 0 m/s až po 4 m/s.

Lokalizácia v rámci sveta
Lokalizácia v rámci sveta
Lokalizácia v rámci Európy
Lokalizácia v rámci Európy
Lokalizácia v rámci Bieloruska
Lokalizácia v rámci Bieloruska

Dnešné postavenie mesta v medzinárodnom kontexte

Brest je dnes významnou križovatkou železničnej a cestnej dopravy a zároveň tvorí významný riečny prístav na rieke Muchavec. Mesto leží veľmi blízko hranice s Poľskom a je najvýznamnejším hraničným prechodom medzi Bieloruskom a Európskou úniou. Brest je veľmi dôležitým dopravným uzlom a zároveň hraničným prechodom medzi strednou a východnou Európou. Železničné trate odtiaľto vedú smerom na Minsk a Moskvu, Pinsk a Homeľ, ukrajinský Koveľ, poľský Łuków a na Varšavu a  poľský Białystok. Denne tadiaľto prechádza aj rýchlik Vltava spájajúci Prahu a Moskvu. Prechádza tadiaľto taktiež diaľničný ťah Varšava – Moskva. Blízko mesta sa nachádza aj menšie medzinárodné letisko. V polovici 19.storočia bol na východ od Brestu vybudovaný kanál Dneper-Bug, ktorý prepojil Muchavec s riekou Pina. Brest tak získal prepravnú trasu až ku Čiernemu moru.

Historické súvislosti a rozvoj mesta

Mesto Brest vďaka jeho historickým súvislostiam môžeme považovať za jednu z multikulturálnych historických území. Od 11.storočia tu datujeme Berestye - starobylé ruské obchodné centrum, rozľahlú pevnosť  ležiacu na poľskej hranici s Poľskými a Litovskými majetkami. Mesto vzniklo na sútoku riek a súčasne na hlavných námorných trasách 10.storočia. Brest bol prvýkrát spomenutý v kronike (1019) ako osada postavená  na vtedajších bažinách. Aj keď sa nachádzala na (z hľadiska prírodného prostredia) strategicky výbornom mieste, vyvíjala sa pomerne pomaly, pretože sa v jej tesnej blízkosti často odohrávali bitky medzi susednými krajinami. Mesto ako okrajová oblasť teda často podliehala zmenám vlastníkov. V 14.storočí dochádza k výraznému obrodeniu mesta. V dôsledku politických zmien – rozpadu Kyjevskej Rusi a vzniku Litovského kráľovstva - vznikajú tu totiž hlavné pozemné obchodné cesty, ktoré prechádzajú priamo stredom územia a spájajú Krakow a Vilnius. Mesto sa začalo rozpínať do okolitých ostrovov a dochádzalo k výstavbám nových kláštorov, chrámov a kostolov. Bolo vyhlásené za nezávislé a začalo sa veľmi rýchlo rozrastať. Celkový rozmach umožňoval vybudovať okrajové cesty, ktoré poprepájali novovzniknuté kostoly a chrámy v okolí. Od polovice 17. storočia mesto opäť začalo bojovať s existenčnými problémami. Narastanie moci Ruskej ríše malo za následok, že Brest sa znovu stal nárazníkovou zónou, opakovane atakovanou bitkami na jej území. V roku 1830 získalo mesto nový štatút. Začala sa výstavba rozľahlej pevnosti na mieste starobylého mesta, ktorá definitívne pochovala štatút „prírodného mesta“. Brest sa presúva 2 km na východ a 5 rokov po vybudovaní pevnosti pôvodné mesto prestáva existovať.  Mesto bolo oživené v 19.storočí v priebehu výstavby nových trás - železnice z Varšavy do Moskvy a Kyjeva. Oživenie mesta sa odohrávalo na ploche v okolí železničného priecestia – hlavnej komunikačnej trate 20. storočia. Mesto sa rozširovalo z Moskovského traktu smerom ku stanici. Po Veľkej októbrovej revolúcii bol uzavretý Brest-Litovský mier, vďaka čomu mesto zostalo na ďalšie dve desaťročia v mierovom režime. Centrum mesta sa presunulo z Moskovskeho traktu na dnešné. V čase, keď vypukla Veľká vlastenecká vojna, sa stala Brestská pevnosť symbolom statočnosti a odvahy nepremožiteľného sovietskeho ľudu a dnes je považovaná za pamätník hrdinstva sovietskych obrancov. V povojnovom období mesto musel vstať z popola. V tej dobe sa pozdĺž hlavnej cesty (Brest - Moskva) vo veľkej miere rozvíjajú priemyselné zóny. Okrem nich sa objavujú aj nové obytné štvrte.

Historický vývoj mesta Brest
Historický vývoj mesta Brest
Brest - rozvojová os
Brest - rozvojová os

Analýza súčasnej architektúry

Počas 20. storočia sa prevládajúcim štýlom stal ten zo sovietskeho obdobia. Na začiatku tohto storočia, nastalo obdobie industrializácie. Architektonický štýl získal dve základné črty : jednoduchosť a funkčnosť. Nadmerný objem výstavby si však pýtal nové metódy. V roku 1936 teda prichádza tzv. Typický stavebný projekt. Tento Typický Projekt bol vyvinutý v architektonických inštitútoch a následne vzniklo množstvo jeho kópii v rámci celej krajiny. Bieloruské mestá ako Minsk a Brest boli počas druhej svetovej vojny bombardované a zničené. Po oslobodení Bieloruska v roku 1944 začala tzv. „all-union“ kampaň na obnovu bieloruských miest. V priebehu rokov 1946 -1949 boli vypracované všeobecné plány a prijaté pre väčšinu bieloruských miest. Počas tohto obdobia bolo množstvo architektonických pamiatok bieloruskej architektúry stratené. Boli totiž zdemolované, aby urobili miesto pre nový vývoj miest.  Od polovice 50.rokov boli stavby realizované pomocou novej priemyselnej metódy. Hlavná pozornosť bola venovaná ekonomickosti a úspore konštrukcie, použitím železobetónových montážnych dielov, štandardizáciou a unifikáciou. Architektúra bola považovaná skôr za vednú disciplínu, ako za umenie. Až 60% priemyselných a ​​90-95% obytných budov a bolo postavených v niekoľkých kópiách.  Mesto rástlo na svojej rozlohe a počte obyvateľov najmä objemným budovaním sídlisk na perifériách. Tento koncept bol ďalej rozvinutý do myšlienky mikroregiónu - sebestačnej obytnej časti s viacúčelovými  bytovými domami, ktorá majú svoju vlastnú infraštruktúru, napájacie zdroje, obchodné centrá, školy, centrá atď. Tieto mestá v mestách sú v Bielorusku dnes veľmi bežné. V posledných rokoch bola však väčšia pozornosť venovaná ekologickým aspektom, čo vedie k prirodzenému prelínaniu mikroregiónov s okolitou krajinou - jazerami, riekami a parkami.

V samotnom Breste sa stretávame s 4 architektonickými genotypmi. Prvým z nich je štýl fasád z pálených tehál. Objavuje sa na budovách rôznych funkcií a prevažujúcou farbou je červená. Druhým často sa vyskytujúcim genotypom je Poľský štýl. Ide o ľudovú architektúru, ktorá sem prenikla od bieloruských západných susedov a vyznačuje sa šikmými strešnými strechami s množstvom vikierov rôznych tvarov a veľkostí. Veľmi častým motívom sa stávajú oblúkové a poloblúkové konštrukcie aplikované na okenné a dverné otvory, tvary štítových stien či strešných vikierov. Konštruktivizmus je ďalším genotypom, ktorý v Breste zaujal v počte prevedení popredné miesto. Ako hlavný z prúdov funkcionalistickej architektúry nahrádza pomalú ručnú výrobu efektívnou a hromadnou priemyselnou výrobou. V prevedených stavbách je viditeľné nadšenie pre nové konštrukcie a rôzne technické časti stavieb. Stavby často ignorujú prírodu a okolité prostredie. Genotypom súčasnej tvorby sa stali budovy, ktoré možno považovať za určitý zlepenec viacerých štýlov. Popri socialistických vplyvoch v podobe rastrovaných panelových objektov sa do tvorby dostávajú rôzne zdobené motívy, ktoré uberajú na strohosti niekdajšieho konštruktivizmu a vo výsledku prinášajú nesúrodé formy súčasnej architektonickej produkcie.

Fotografie stavieb mesta Brest
Fotografie stavieb mesta Brest
Fotografie stavieb mesta Brest
Fotografie stavieb mesta Brest

Pri návrhu urbanistickej štúdie vychádzame z podrobných analýz širších vzťahov. Analyzujeme ich z hľadiska dopravy, prírodných elementov a existujúcich urbánnych štruktúr. Keďže v rámci riešeného územia sa nenachádzajú okrem bývalých vojenských objektov určených na demoláciu žiadne iné stavby, ktoré by sme do návrhu mohli začleniť, podrobnejšie analýzy riešeného územia strácajú na svojom význame.

Brest - mesto
Brest - mesto

Analýza dopravy

Jedným z aspektov, ktoré najvýraznejšie ovplyvňujú náš návrh je fakt, že priamo cez územie lokality „Krasny dvor“ prechádza plánovaná rýchlostná cesta, ktorá  sa stane hlavnou tepnou smerujúcou z Brestu do Moskvy. Svojou polohou nám rozdeľuje riešené územie na dve polovice – severnú a južnú. Keďže však okrem riešeného územia líniovo oddeľuje aj existujúce biotopy a ohrozuje migráciu fauny, hlavným cieľom je zabezpečiť, aby svojou existenciou nepôsobila ako bariéra.

Práve preto sme sa rozhodli pracovať s výškovou polohou spomínanej komunikácie. V miestach, ktoré ktoré sú optimálne na prepávanie zelene z jedného brehu cesty na druhý, sme komunikáciu polovične zapustili pod úroveň terénu a vytvorili zelený kopec, ktorý rastlinám aj živočíchom umožnia preplaziť sa na druhú stranu bez ťažkostí. V miestach, kde sa aj dnes nachádzajú spevnené plochy, komunikácia sa opäť dostáva na úroveň terénu.

Ako obmenu sme okrem polovičného zapúšťania zvolili aj zdvihnutie komunikácie  do takej výšky, aby aj popod cestu bolo možné vytvoriť bezpečný peší a cyklistický ťah. Charakteristický rez komunikáciou, ako aj ostatné vyskytujúce sa rezy zobrazujú dané riešenie a charakter zástavby na jednotlivých brehoch.

Pozdĺžne s riešenou rýchlostnou komunikáciou prechádzajú dve obslužné komunikácie, ktoré s ňou majú podobný charakter a menia sa v závislosti od lokálnych parametrov návrhu.

Pri pohľade na cestnú sieť si možno všimnúť, že v sídle je zavedený systém radiál, ktoré prechádzajú nad rieku muchavec približne v dvoj-kilometrových vzdialenostiach. Pri podrobnom preskúmaní existujúcich komunikácii na severnom i južnom nábreží rieky je zrejmé, že radiála spájajúca dve významné miesta vzdialená približne 2km od susednej prechádza lokalitou „Krásny dvor“. Jej začlenením do výhľadu  bolo územie okrem delenia na severnú a južnú časť rozdelené aj na západnú a východnú časť.

Napriek zdanlivo fungujúcej cestnej sieti je zrejmé, že najrýchlejší potencionálny prístup z riešenej lokality do centra mesta je práve po rieke Muchavec. Preto sme aj túto rieku začlenili do výhľadu ako možnú dopravnú komunikáciu.

Brest - analýza dopravy
Brest - analýza dopravy

Prírodný potenciál – voda

Rieka Muchavec pretekajúca mestom Brest sa nachádza v blízkosti oblasti „Krasny dvor“. Riešené územie líniovo lemuje zo severnej strany. Takmer po celej dĺžke pretekajúcej mestom Brest sa vylieva do svojho blízkeho okolia a vytvára tak sústavu jazier a mŕtvych kanálov, napojených i nenapojených na hlavný tok. Na týchto jazerách sa nachádzajú okrem rekreačných funkcií aj funkcie športové, ktoré majú nadmestský význam. Na jednom s nich sa odohrávajú športové kanoistické a ďalšie vodácke disciplíny.

Jediným miestom, kde sa tok rieky nerozlieva do okolitého prostredia je práve oblasť „krasneho dvora“, čo ponúka viacero možností hydro-melioračných úprav.

V riešenom území sa nachádzajú štyri väčsie a jedno menšie existujúce jazero. Na východnej hranici sa nachádza najväčie z nich. Keďže ide o často zaplavovanú oblasť a jestvujúce jazerá sa zvyknú pri zvýšenom množstve zrážok vylievať do územia, vytvorili sme kanál, ktorý tieto jazerá prepája a napája sa na rieku Muchavec. Tým sa prebytočná voda z jazier odvedie priamo do rieky. Okrem tohto aspektu sme vtiahli vodu to územia a podporili tak charakteristickú črtu bieloruska – t.j. množstvo jazier a vodných plôch na jeho území.

Brest - analýza vodných plôch
Brest - analýza vodných plôch
Filozofia jazerných štruktúr
Filozofia jazerných štruktúr
Doplnenie jazier v území
Doplnenie jazier v území
Systém hrádz
Systém hrádz
Systém odvodnenia prepojením jazier
Systém odvodnenia prepojením jazier

Urbanistické štruktúry

Z analýzy sídelného vývoja mesta Brest možno vyčítať spôsob a hlavné kompozičné osi, v ktorých smere sa sídlo rozvíjalo. Z pôvodnej polohy mesta v blízkosti sútoku riek bolo mesto vplyvom historických súvislostí nútené presťahovať na východne od Brestskej pevnosti, kde je možné čítať prvé pokusy o organizované urbanizovanie územia.

Rozpínanie sa mesta pokračovalo v 19. a 20. storočí ďalej smerom na východ, kde sú čitateľné väčšie sídelné štruktúry organizované do rôznych urbánnych foriem.

Brest - analýza štruktúr
Brest - analýza štruktúr

Analógia medzi existujúcou zástavbou a návrhom

Keďže pri našej tvorbe sú príznačné kontextuálne riešenia nových foriem, analýza sídelných štruktúr sa stala jedným z hlavných parametrov návrhu. Už jestvujúce formy zástavby preto návrhom podporujeme a ich charakterové črty aplikujeme do konkrétnej situácie. V praxi to znamená, že podľa existujúcej Brestskej zástavby vytvárame nové  miesto na život, ktoré sa správa podľa tamojších zvykov a rešpektuje miestnu sídelnú kultúru.

Racionálne bývanie
Racionálne bývanie

Postup formovania novej štvrte

Do územia rozdeleného dvoma komunikačnými osami na 4 časti sme vložili základný grid ciest a domov, ktorý vychádza z charakterovej zástavby vzniknutej začiatkom 19.storočia.

Výraznou črtou Brestskej pevnosti je prelínanie racionálnych a iracionálnych javov. Ľudskou rukou vytvorený racionálny tvar opevnenia je prerušovaný v miestach, kde do jeho stredu meandrujú ramená vodného prvku.

Vzájomným prepojením existujúcich jazier a ich odvodnením do rieky Muchavec sme vniesli iracionálny prvok vodného elementu, ktorý svojími meandrami rozrúša založený cestný a domový grid. Orientácia objektov ku vodným plochám nie je v rámci mesta výnimočná. V okolí rieky Muchavec a jej ramien a prítokov sa tento jav násobne opakuje.

Bližšia štúdia riešeného územia nám indikuje dva druhy plôch. V miestach bývalých vojenských útvarov sa nachádzajú polo-spevnené plochy, kde absentuje zeleň. Keďže toto „urbánne prostredie“ vzniklo pôsobením človeka v konkrétnych podmienkach prírodného prostredia, v okolí sa nachádza vo vzťahu k vývoju ľudstva prvotné prírodné prostredie. Je totožné s lokálnym fyzicko-geografickým prostredím, ktoré sa pokúšame v čo najvyššej možnej miere zachovať. Preto v týchto miestach „grid“ pozdĺžnych domov rozpúšťame do menších solitérových jednotiek. To znamená, že domy roztrúsime medzi existujúcu zeleň.

Niektoré z domov bolo potrebné nahradiť budovami pre občiansku vybavenosť. Oddelením trojuholníkovej plochy na pravej strane novo-navrhovanej radiály vzniká centrálny priestor určený na stretávanie sa ľudí – parky, polyfunkcia, námestia atď. Do územia sme tiež umiestnili cyklotrasy, ktoré prepájajú spomínaný centrálny priestor so všetkými časťami riešeného územia.

Na území mesta Brest sa často objavujú tzv. lomené monobloky. Vďaka nim budova dostáva dynamickejší rozmer a pri vhodnom riešení vznikajú vďaka ustúpeniam vnútorné nádvoria. Tie sme sa do návrhu snažili zapracovať práve týmto spôsobom.  Ustúpením navrhnutých monoblokov smerom ku ceste sa zväčší plocha pre peších a vytvoria sa tak otvorené nádvoria bez prístupu automobilovej dopravy. Týmto formálnym zásahom dostane celý urbanistický návrh výslednú formu, ktorá rešpektuje štýl tamojšej zástavby no nezabúda na svoje okolité prostredie a potenciál, ktorý sa v ňom nachádza.

Návrh

Výsledný návrh je súhrnom poznatkov o urbanistických štruktúrach a prírodnom potenciále krajiny. Rodinné domy sú navzájom poprepájané kanálmi vliatymi do územia. Od polohy domu v závislosti od vodných plôch sa delia na „južné“ a „severné“. Bytové domy tvoria dvojice, ktoré lemujú vnútro-bloky oživené elementom vody a zelene a ich veľkosť je závislá na existujúcej zeleni v území.

V celej novo-navrhovanej štvrti považujeme za jednu z kľúčových podmienok vyhovujúcu pešiu dostupnosť. V každom mieste situácie teda máme prístup k občianskej vybavenosti, v dostupnej vzdialenosti sa nachádzajú parkovacie domy a inštitúcie vyššieho významu, ako napríklad prístav, nemocnica, hotely a iné.

Návrh – zástavba rodinných domov

Oblasť rodinných domov sa nachádza na sever od hlavnej rýchlostnej cesty Brest – Moskva. Táto lokalita je v blízkosti rieky Muchavec a hranicou medzi riekou a riešeným územím je pás existujúcej zelene. Ako celok teda toto miesto pôsobí ako ideálne rekreačné a relaxačné miesto. Tento potenciál sme sa rozhodli znásobiť už spomínanými kanálmi, ktoré odvodňujú existujúce jazerá. Každý z rodinných domov je napojený na túto vodnú sieť a tak získava priamy prístup do centra mesta cez rieku Muchavec. 

Zdôvodnenie architektonického a technického riešenia stavby

Hmotovo-priestorový model vychádza z rôznych ideologických a typologických pravidiel. V najhrubšom delení sa dá povedať, že navrhujeme dva typy domov z hľadiska dispozície. Do prvej skupiny uvažujeme domy, ktoré majú prístupovú cestu z južnej strany a kanál zo severu. Výhodou je preslnená južná záhrada pred domom.

Druhú skupinu tvoria domy, ktoré majú prístupovú cestu od severu a zadný dvor pri vode orientovaný na južnú stranu. Nevýhodou sa stáva severná záhrada pred domom, ktorej preslnenie sa však dá riešiť vzájomným vyposúvaním domov.

Pre oba typy domov platí, že sú umiestnené do hrádze, ktorá tvorí protipovodňovú zábranu systému novo vytvorených kanálov. V oboch druhoch sa riadime zásadami:

• racionálneho bývania,
• zachovania zelenej stopy,
• geologicko-prírodnými miestnymi motívmi
• návrhu hydro-melioračnej siete
• dialógu medzi interiérom a okolitým prostredím,
• použitím tradičných a prírodných materiálov,
• správnou prevádzkou - smer, orientácia, nadväznosť ... .

Sústava novovytvorených ramien rieky Muchavec

Vyliatím ramien do severnej časti pozemku a ich následným napojením na navrhovanú vodnú sieť dopĺňame chýbajúci pás vyliatych vodných plôch v okolí toku rieky Muchavec.

Inšpiračným zdrojom pri tomto koncepte sa nám stalo Bielorusko ako krajina samotné. Je totiž najviac charakteristické práve množstvom jazier a briez. Pri leteckom pohľade na časť pozemku určenom na výstavbu rodinných domov uvidíme, že novovytvorená sieť kanálov sa správa ako textúra na kôre Brezy.

Návrh mestskej časti "Krásny dvor"
Návrh mestskej časti "Krásny dvor"

Racionálne bývanie

Pod pojmom racionálne bývanie rozvíjame dve línie úvah. Prvou je poloha rodinného domu vo vzťahu ku protipovodňovej hrádzi. Štandardne sa téma bývania a téma hrádze nezvykne zlučovať, no naším zámerom je presný opak. Uvažujeme totiž, že ich prepojenie môže mať priaznivý vplyv na komfort a kvalitu bývania, v neposlednom rade i na energetickú náročnosť objektu.

Zarezaním objektu do hrádze eliminujeme negatívny vplyv hrádze, kedy sa hrádza javí ako líniová bariéra medzi domom a vodou. Získame lepšie výhľady z obytných miestností, priamy kontakt s vodou a v neposlednom rade zmenšíme plochu konštrukcií, ktoré majú styk so vzduchom. V mieste, kde sa objekt dotýka s hrádzou teda znížime tepelný tok smerom do exteriéru a tepelné straty celej konštrukcie.

Druhou líniou je výsada, ktorú schéma bývania okolo líniového kanálu prináša. Vytvára nám totiž charakterový rez : komunikácia – zóna bývania – rekreačná zóna (voda) – zóna bývania – komunikácia, ktorý sa nachádza v každom mieste riešeného územia.

Návrh občianskej vybavenosti "Krásny dvor"
Návrh občianskej vybavenosti "Krásny dvor"

Druh zástavby

Keďže v riešenom území sa nachádzajú plochy existujúcej vysokej zelene a močaristé planiny, možnú radovú zástavbu sme obmedzili iba na miesta s najmenším počtom existujúcich stromov. V miestach, kde sa táto zeleň nachádza, radovú zástavbu rozpustíme do samostatne stojacich rodinných domov, ktoré sú umiestňované s dôrazom na maximálne zachovanie existujúcich drevín.

Prírodný motív vody, ktorý je charakteristický aj pre radové zástavby, aj pre samostatné domy, v určitých miestach podporíme aj motívom existujúcich vysokých stromov v okolí samostatne stojacich objektov.

Poloha domu a jeho výška v závislosti od výhľadov

Keďže z dôvodu potreby preslnenia severných záhrad potrebujeme poodsúvať jednotlivé severné domy, vytvorí sa nám určitá krivka. Táto krivka bude prezrkadlenou krivkou jemne meandrujúceho kanálu v území. Domy, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti vody budú konštrukčne najnižšie a domy najvzdialenejšie budú najvyššie, takže pôdorysná krivka sa premietne aj do krivky pohľadovej.

Moduly, z ktorých sú objekty vyskladané, nám prinášajú veľkú variabilnosť v dispozičných riešeniach. Ako samonosné prefabrikované prvky nám do určitej miery umožňujú ich vzájomné posúvanie bez narušenia statickej stability celého objektu. Toto posúvanie je aplikované na severné domy, ktoré majú tri výškové úrovne. Najnižší z nich má výšku dvoch podlaží a keďže sa nachádza v bezprostrednej blízkosti vody, žiaden z modulov nebude vysunutý. Prostredný dom má výšku 2,5 podlažia a kvôli väčšej vzdialenosti sa obytná miestnosť vo vrchnom module vysunie o pol modulu bližšie k vode. Najvyšší dom má výšku 3 podlažia a je najvzdialenejší od vody, preto sa obytná miestnosť na najvyššom podlaží vysunie o celý modul k vode.

Týmito úpravami sme okrem zvýšenia hodnoty bývania pri vode vniesli aj dynamickosť a rôznorodosť do celkového pohľadu na zástavbu.

Charakteristický rez
Charakteristický rez
Rezy hlavnou komunikáciou
Rezy hlavnou komunikáciou

Zelená stopa

Špeciálne konštrukčné riešenie si vyžaduje aj strešná konštrukcia, kedy budú do atiky kotvené oceľové lanká, ktoré budú držať násyp zeminy.

Tento koncept je odôvodnený vo výkrese, kedy si dom, vtlačený do hrádze, svojou hmotou vytlačí aj časť zeminy. Táto masa zeme má charakter plytkého kopca, a tak tvrdý vstup objektom do kopca zjemní a stlmí. Okrem toho touto variantou zelenej strechy zachováme stopu zelene a podporíme vzájomný prienik medzi urbanizáciou a prírodou.

Priestor tretieho druhu

Priestory tretieho druhu sú miestnosti, ktoré slúžia ako nárazníkové zóny. Zlepšujú tak teplo-výmennú obálku domu a teda faktor tvaru. V zime sú využívané, aby akumulovali teplo zo slnečného žiarenia a v teplejších mesiacoch je možné tieto priestory otvoriť a využívať ako terasu, záhradku a pod.  Objavujú sa, ako aj v rodinnej zástavbe, tak aj v bytovej zástavbe. Okrem plošných rozmerov sa líšia v konštrukčnom riešení – pri rodinných domoch nejde o oceľovú konštrukciu kotvenú do nosných dielcov prefabrikovaných krabíc. Polykarbonát je prichytávaný priamo o prefabrikovaný skelet, pretože pri rodinných domoch nedochádza k ich vyoseniu z nosného systému.

Energetický koncept

Do energetického konceptu nám totožne s bytovými domami výrazne prispievajú spomínané priestory tretieho druhu. Vieme ich vyžiť na:

• vykurovanie,
• výrobu elektrickej energie,
• ohrev teplej vody.

 Poloha v blízkosti vodných plôch nám umožňuje jazernú vodu využívať na chladenie v letných mesiacoch.

Podklady: Ema Kiabová a Roman Ruhig

Ateliér

Poloha diela

Ing. Ema Kiabová
Ing. Roman Ruhig
Ing. arch. Pavol Paňák
Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím