Partizánske - Baťovany "ideálne mesto" bez ideálov? - ateliérová práca

Návrh revitalizácie brownfieldu v Partizánskom je výsledkom práce trojčlenného autorského kolektívu, ktorý pracoval ako súčasť vertikálneho ateliéru Vodrážka. 

Podstatná časť areálu je v návrhu transformovaná na polyfunkčnú mestskú štvrť, ktorej centrálna os je pokračovaním námestia. Zostávajúca výroba bola koncentrovaná v západnej časti areálu, kde sa počíta aj s rezervou na novú výstavbu a ďalśí rozvoj výroby. Práca stavia na dôkladne spracovanej analytickej časti, kvalite výsledného riešenia zodpovedá aj čitateľná a prehľadná prezentácia.

Prácu predstavujeme so skráteným autorským textom:

Vznik mesta

Vzniku mesta Partizánske predchádza niekoľko udalostí. Firma Baťa sa rozhodla postaviť fabriku na Hornej Nitre, ktorá bola určená na výrobu obrábacích strojov a bicyklov. Voľba tohto územia bola strategická. Územie malo skvelú prístupnosť k nerastným surovinám a tiež to bolo územie s veľkou nezamestnanosťou. Po rôznych neúspešných rokovaniach v okolitých mestách i dedinách (Topoľčany, Bošany, Žabokreky nad Nitrou...), sa firme v roku 1933 podarilo odkúpiť veľkostatok Eugena Salzberga v Šimonovanoch. 8. augusta 1938 sa začala stavať prvá továreň. Novo vznikajúce osídlenie dostáva názov Baťovany, vtedy stále ešte ako súčasť obce Šimonovany. Ešte v tomto roku sa situácia v Šimonovanoch skomplikovala. Prispela k tomu Mníchovská dohoda a vyhlásenie autonómie Slovenska v roku 1939. Táto udalosť mala za dôsledok aj výrazné zníženie dovozu obuvi do predajní na území Slovenska, čo viedlo k rozhodnutiu vybudovať továreň na výrobu obuvi priamo na tomto území. Vedenie firmy Baťa rozhodlo takúto výrobu zriadiť v Šimonovanoch, kde sa nezrealizoval pôvodný zámer továrne na výrobu obrábacích strojov a bicyklov, ktorá sa kvôli politickej situácii presunula do Tábora v Čechách.

Urbanistickú koncepciu Baťovian navrhol architekt Jíží Voženílek.

Vychádzal zo skúseností, ktoré architektonická a stavebná kancelária firmy Baťa získala dovtedajšou výstavbou a z projektov ideálneho priemyselného mesta, ktorého výstavbe takmer bezprostredne predchádzali. Na základe diskusie o ideálnom priemyselnom meste mala vzniknúť aj publikácia, ktorá by predstavila túto teóriu zakladania miest verejnosti. Publikácia nakoniec počas vojny nevyšla, ale koncepcia bola uplatnená v praxi, napr. práve v Baťovanoch. To je jeden z faktorov, ktorý určuje význam architektúry resp. urbanizmu Baťovian. Jedinečnosť ich stavebného vývoja určili aj stavebné predpisy slovenského štátu, konkrétne valbové strechy a omietané fasády (kým zlínska architektúra používa ploché strechy a režné murivo). Bolo to spôsobené orientáciou Slovenského štátu na konzervatívne orientované nemecké tradície „Heimatstylu“. Podstatný bol aj vznik stavebnej kancelárie priamo v Baťovanoch, ktorá riadila výstavbu mesta. Túto kanceláriu viedol architekt František Fackenberg, ktorý pri výstavbe uplatnil aj niekoľko vlastných návrhov bytových domov. V Baťovanoch sa tak uplatňuje rozmanitá škála typov bytových domov. Ďalším z faktorov bolo pokračovanie vo výstavbe podľa Baťovských regulatívov až do 60. rokov, napriek zoštátneniu podniku v roku 1948.

Libreto návrhu

Okresné mesto Partizánske, ktoré pôvodne nieslo názov Baťovany v súčasnosti čelí výzve ako sa vysporiadať so svojou priemyselnou minulosťou. Výroba topánok sa zredukovala na minimum a zanechala po sebe poloprázdny priemyselný areál. Oblasť  vlastným životom, odtrhnutá od života v meste. Napriek tomu, že spolu tvoria celok. Obuvnícke mesto čelí poklesu obyvateľstva, ktorý začal ruka v ruke s úpadkom výroby.

V kuloároch sa hovorí o transformácii areálu na integrálnu súčasť mestského jadra, ale žiaľ doposiaľ sa nenašla hybná sila, ktorá by uviedla veci do pohybu. V tomto návrhu sa zaoberáme problematikou transformácie a funkčného začlenenia (bývalého) priemyselného areálu do zabehnutých štruktúr mesta so silnou urbánnou koncepciou, ktoré vzniklo ako uzavretý celok pre  12 000 obyvateľov.

Ako hlavné tézy sme si stanovili:

• zachovanie urbanistickej koncepcie - ideálne priemyselné pásmové mesto
• zachovanie (a prezentácia) architektonicko-historických hodnôt
• tvorba kompaktného mesta ľahko dostupného pre chodcov
• ekológia a urdžaťeľný rozvoj

Areál sme očistili od nevhodných stavieb a zásahov do objektov etážoviek. Veľký dôraz sme kládli na zachovanie a prezentáciu pôvodných technických prvkov ako teplovod, vlečka, dopravníky... Zostávajúca výroba bola koncentrovaná v západnej časti areálu, kde je vytvorený priestor pre ďalśí rozvoj výroby a novú výstavbu. Zvyšné 2/3 areálu boli transformované na polyfunkčnú mestskú štvrť, ktorej centrálna os je pokračovaním námestia.

Nová štvrť je oddelená od pôvodnej zástavby vegetačným pásom, tak ako to bolo aj v pôvodnej koncepcii mesta, zároveň sa princíp izolačnej zelene je opakuje aj na konci tejto novej štvrte, čím nateraz uzatvára mesto zo severu. Napriek zachovaniu pásu zelene, bol princíp izolácie skôr potlačený, aby došlo k pešiemu prepojeniu štvrte s mestom. Toto sa podarilo docieliť aj vďaka presunutiu železnice v centrálnej časti mesta pod úroveň terénu, čím sa odstránila najväčšia bariéra. Podobnú bariéru tvorila aj cesta prvej triedy, ktorá bola zredukovaná obchvatom a viacerými menšími obslužnými komunikáciami, ktoré efektívnejšie distribujú dopravu v meste.

Fabrická štvrť pozostáva z niekoľkých častí:

• na západnom okraji je situovaná výrobná zóna
• nosnú kostru štvrte tvorí pešia komunikácia s vyššou občianskou vybavenosťou
• jadro štvrte tvorí námestie v ktorom vyúsťuje sekundárna os orientovaná v smere V-Z okolo sekundárnej osi sa sústreďuje ďalšia vybavenosť, školstvo, sociálne služby a rekreácia
• okrajové časti na severe a juhu sú venované prevažne bývaniu
• zónu rekreácie tvorí veľký športový areál a mestský sad vysadený medzi koľaje
• z východnej strany prechádza štvrť do zástavby rodinných domov

Kompletná prácu nájdete v prílohe nižšie:

Podklady: Lukáš Rypák, Veronika Vaňová, Karol Volf