Urbanistická štúdia únosnosti územia UNESCO Banská Štiavnica a okolie - 2. etapa: Návrh urbanistickej koncepcie územia

Územnoplánovací podklad „Urbanistická štúdia únosnosti územia UNESCO Banská Štiavnica a okolie“ je spracovaný v zmysle § 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a §3 Vyhlášky č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii (ďalej len „Vyhláška“).

Hlavným cieľom urbanistickej štúdie bolo navrhnúť vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj jednotlivých funkčných zložiek osídlenia v území UNESCO Banskej Štiavnice a okolia s dôrazom na funkčné zložky: ochrana prírodných, kultúrnych a historických hodnôt a starostlivosť o krajinu.

Parciálnymi cieľmi Urbanistickej štúdie únosnosti územia Banská Štiavnica a okolie boli:

− stanovenie podmienok pre vyvážený a udržateľný územný rozvoj s ohľadom na prírodné a kultúrne dedičstvo a kvalitu životného prostredia a života obyvateľov a stanovenie krajinno-ekologicky optimálneho spôsobu využívania územia,

− overenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia Banskej Štiavnice a okolia s dôrazom na krajinu ako komplexný systém priestoru, polohy, georeliéfu a všetkých ostatných vzájomne funkčne prepojených hmotných prvkov, prirodzených aj vytvorených a pretvorených človekom a javov v krajine vyplývajúcich z ich väzieb; ktorý je výsledkom vzájomného pôsobenia prírodných a ľudských procesov, faktorov a činností, je priestorom pre existenciu ľudí a ostatných organizmov v ich súlade tak, aby bola zabezpečená rozmanitosť prírodného, kultúrneho a historického dedičstva a zachovaná ekologická rovnováha,

− návrh hmotovo-priestorovej štruktúry zo snahou o čo najcitlivejšie zakomponovanie nových funkcií do dlhoročne sa vyvíjajúcej zástavby obcí v symbióze urbanizovaného a krajinného prostredia pri rešpektovaní mestských a vidieckych štruktúr sídiel,

− návrh funkčného využitia turizmu výlučne len udržateľný cestovný ruch v súlade s ochranou prírodných a kultúrnych hodnôt

− budovanie a zavádzanie integrovaného dopravného systému a integrovanej verejnej dopravy v území s cieľom skvalitnenia dopravnej infraštruktúry aj s ohľadom na budovanie cieľového turistického regiónu,

− stanovenie hraníc únosnosti územia Banskej Štiavnice a okolí pre dosiahnutie rovnovážneho stavu kvality krajiny, ktorý je výsledkom konsenzu prírodných, sociálnych, kultúrnych a hospodárskych záujmov spoločnosti so zameraním na cestovný ruch a so zreteľom na prebiehajúce zmeny klímy,

− definovanie limitov (prírodných a kultúrnych) pre zabezpečenie ochrany hodnôt územia,

- návrh regulácie s rešpektovaním únosnosti krajiny, jej limitov a potenciálov (priestorové, ekologické, kultúrno -historické limity a limity ochrany prírody), formulovanej pre danú krajinu s priemetom do regulácie v územnoplánovacej dokumentácii potenciálneho mikroregiónu, mesta a obcí za účelom riadenia územného rozvoja, stavebných a iných antropogénnych činností v území, ako základný nástroj pre usmerňovanie a koordinovanie všetkých činností človeka.

ŠIRŠIE VZŤAHY

Mikroregión Banskej Štiavnice a okolia pozostáva z 11 obcí a jedného mesta Banská Štiavnica. Mikroregión spadá do troch okresov:  do okresu Žiar nad Hronom, okresu Žarnovica a okresu Banská Štiavnica. Najbližším mestom od hraníc mikroregiónu je mesto Žarnovica zo západnej strany, ktorá je priamo napojená na diaľnicu. Druhým najbližším mestom zo severnej strany je Žiar nad Hronom a zo severovýchodnej strany Zvolen, s ktorými je mikroregión spojený aj železnicou. Dopravné napojenie mikroregiónu Banskej Štiavnice a okolia je dôležitým faktorom pre prístup k turistickým atrakciám a prepojenie s ostatnými časťami Slovenska. Banská Štiavnica sa nachádza v Štiavnických vrchoch, čo predstavuje určitú výzvu z hľadiska dopravnej dostupnosti, pretože je obklopená horským terénom. Dopravná infraštruktúra je však vybudovaná tak, aby podporovala nielen miestne obyvateľstvo, ale aj návštevníkov. Mikroregión Banskej Štiavnice sa nachádza v srdci stredného Slovenska a jeho dopravné napojenie je charakterizované prevažne cestnou infraštruktúrou a dostupnosťou regionálnej železničnej siete. Z dôvodu historického a horského charakteru regiónu sú niektoré dopravné cesty kľukaté a menej prispôsobené ťažkej doprave, čo môže spôsobiť spomalenia počas nepriaznivých poveternostných podmienok.

Riešené územie je zadefinované v zákone č. 100/2002 a vzťahuje sa na:

- katastrálne územie mesta Banská Štiavnica

- na katastrálne územia obcí: Banská Belá, Banský Studenec, Dekýš, Ilija, Podhorie, Svätý Anton, Štiavnické Bane, Hodruša-Hámre, Voznica, Repište, Vyhne, na ktorých sa nachádzajú technické pamiatky zapísané v Zozname svetového dedičstva v zmysle zápisu Výboru pre svetové dedičstvo UNESCO z 11. decembra 1993.

NÁVRH PRIESTOROVO FUNKČNÝCH CELKOV

Funkčno-priestorové časti sa nachádzajú v jednotlivých funkčno-priestorových celkoch. Sú navrhnuté na základe potenciálov, ktoré sa preklopili do návrhových plôch. Zároveň sú regulované aj funkčné existujúce plochy v obciach, ktoré nemajú územné plány. Tie sú prevzaté s prieskumov a rozborov danej urbanistickej štúdie.

Priestorovo-funkčné časti nie sú v štúdii delené na pozemky pre každý celok, alebo obec zvlášť. Regulatívy týchto častí sú všeobecné a aplikované na rovnakú zástavbu s rovnakou funkciou naprieč mikroregiónom až na funkčné plochy, ktoré sú zaregulované existujúcim územným plánom. Regulatívy v existujúcich územných plánoch sú rešpektované, pokým sa v území nenachádzajú limity, na základe ktorých sa odporučili v urbanistickej štúdii územia, ktoré nie sú vhodné na výstavbu stavebné uzávery (VU3, T3, X3). Alebo územia s označením X2, kde je výstavba regulovaná s minimálnou zastavanosťou. V tomto prípade by mali byť územné plány prehodnotené so zreteľom na únosnosti v danom území.

DOPRAVNÉ RIEŠENIE

1. Verejná hromadná doprava

Železničná doprava

- Predĺženie železničnej trati č. 154 od Banskej Štiavnice do Levíc. Predĺženie železničnej trate je návrhom predkladanej UŠ ako možný výhľad, ktorý by dopravne pomohol celému mikroregiónu a zlepšil by dostupnosť smerom na juh Slovenska. Návrh by bolo dobré zanalyzovať ďalšími štúdiami, dopravnými analýzami a vplyvu danej trate na životné prostredie.

- Vybudovanie železničnej zastávky v obci Svätý Anton.

- Obnova železničnej stanice v meste Banská Štiavnica.

- Obnova železničnej zastávky v obci Banská Belá.

 Autobusová doprava

- Možnosť pridania zastávok VHD (verejnej hromadnej dopravy) v mikroregióne na zvýšenie pokrytia územia.

- Vybudovanie autobusovej stanice v meste Banská Štiavnica v blízkosti železničnej stanice – vytvorenie dopravného uzla.

- Zavedenie kyvadlovej dopravy na trase Svätý Anton – Banská Štiavnica – Štiavnické Bane – Počúvadlo.

2. Automobilová doprava

- Prehodnotenie plánu realizácie obchvatu mesta Banská Štiavnica.

- Výstavba miestnych ciest v jednotlivých obciam v rozvojových častiach.

- Prestavba križovatky na vstupe do Banskej Štiavnice v smere od Banskej Belej.

- Prestavba križovatky v smere na Počúvadlo od Štiavnických Baní.

- Prestavba križovatky v lokalite Červená studňa.

Plánovaný obchvat: mesta Banská Štiavnica:

- Variant A: odstránenie návrhu výstavby obchvatu zo strategických materiálov a zachovanie súčasného stavu.

- Variant B: odstránenie návrhu výstavby obchvatu zo strategických materiálov a úprava šírkového usporiadania cesty I/51 v obci Banská Belá – rozšírenie (potrebná demolácia existujúcich objektov).

- Variant C: odstránenie návrhu výstavby obchvatu zo strategických materiálov a zadefinovanie zákazu tranzitnej nákladnej dopravy cez obec Banská Belá (potrebné podložiť dopravným prieskumom).

- Variant D: zachovanie návrhu výstavby obchvatu na základe podkladov existujúcich strategických materiálov.

- Variant E: návrh nového umiestnenia obchvatu.

3. Cyklistická doprava

- Prepojenie obcí Banský Studenec – Svätý Anton – Štiavnické Bane.

- Prepojenie obce Podhorie s Banskou Štiavnicou.

- Predĺženie cyklotrás v meste Banská Štiavnica. Prepojenie mesta s lokalitou Červená studňa.

- Prepojenie obcí Podhorie a Močiar.

- Prepojenie obcí Voznica – Kopanice a napojenie sa na existujúcu cyklistickú sieť.

- Úprava vyústenia trailovej trate v lokalite Salamander (vyústenie trate mimo pozemnú cestu).

- Výstavba dobíjacích staníc pre elektrické bicykle v turistických lokalitách a v meste Banská Štiavnica.

- Realizácia cyklistickej infraštruktúry (stojany na bicykle, značenie, informačné tabule, opravárenské sady) v blízkosti cyklistických tratí.

TECHNICKÁ VYBAVENOSŤ

V rámci výkresu verejnej technickej vybavenosti mikroregiónu boli zakreslené siete pre všetky obce a územia, kde prevádzkovatelia daných sietí poskytli súčinnosť v poskytnutí mapových podkladov. Do daného výkresu bola zakreslená aj technická infraštruktúra, ktorá je navrhnutá v platných územných plánoch, alebo v navrhovaných územných plánoch.

Vo výkrese boli navrhnuté napojenia na existujúce a plánované siete pre všetky navrhované lokality v rámci urbanistickej štúdie. V prípade, že sa tam daná sieť nenachádzala bolo do územia vložený symbol „X“. Samotné dimenzie prípojok k navrhovaným plochám neboli určené. Uvažuje sa, že dimenzie budú navrhnuté v rámci územných plánov sídiel so zreteľom na možné zvyšovanie dimenzií a kapacít v existujúcich verejných rozvodoch. V rámci územných plánov sídiel je dôležité navrhnúť terénne úpravy dopravných, vodohospodárskych, energetických, telekomunikačných a ostatných stavieb inžinierskych sietí tak, aby nenarušili architektonický výraz jednotlivých pamiatkových objektov i pamiatkovej rezervácie Banská Štiavnica ako celku. Ďalej je potrebné pri riešení územia považovať za limity z hľadiska zariadení technického vybavenia ich ochranné a bezpečnostné pásma a rešpektovať ochranné pásmo I. a II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Sklených Tepliciach, na ktoré sa vzťahujú zákazy a obmedzenia činností legislatívy o prírodných liečivých vodách, liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách (k.ú. Repište).

OCHRANA KRAJINY A KRAJINNOEKOLOGICKEJ STABILITY

V rámci regulácie ochrany krajiny sa stanovili ragulatívy pre biocentrá, biokoridory, genofondové lokality a biotopy európskeho významu.

OCHRANA KRAJINNEJ ŠTRUKTÚRY

V rámci regulácie krajinnej štruktúry sa stanovili ragulatívy pre územia lesov, nelesnú drevinovú vegetáciu a krajinnú mozaiku, vodné toky a plochy s krajinnou zeleňou, ornú pôdu, trvalé trávnaté porasty, sady, vinice a záhrady.

Regulácia  krajinnej štruktúry vychádza z požiadaviek zachovania resp. zvýšenia ekologickej stability riešeného územia, ktorá chýba v základných dokumentoch RÚSES (RÚSES Banská Štiavnica, čiastočne RÚSES Žiar nad Hronom a RÚSES Žarnovica). Regulácia ochrany krajiny vychádza z najnovšej dokumentov ŠOP SR týkajúce sa biotopov európskeho významu. V čase spracovávania uvedených RÚSESov neboli tieto biotopy územne vymedzené, preto ich základná dokumentácia ochrany prírody a krajiny v tom čase neobsahovala. V uvedených ÚSESoch neboli spracované adresné regulatívy. Medzi hlavné problémy únosnosti, ktoré regulácia rieši je preto potrebné zaradiť aj zachovanie resp. zvýšenie ekologickej stability územia, regulácie prvkov ÚSES a európsky významných biotopov.

NÁVRH REGULÁCIE

Jedným zo základných regulatívov bolo stanovenie ochrany v okolí jarkov a tajchov, ale aj samotné plochy vyčlenené na rozvoj.

Územie vhodné na ochranu okolo vodnej plochy tajchu

Navrhuje sa 65 m od vymedzujúcej línie vodnej plochy a hrádze. Vo vymedzenom pásme sa uplatňujú regulatívy podľa príslušnej kapitoly dokumentu.

Pre tajchy, ktoré sú v súčasnosti vypustené alebo už zaniknuté, sa ochranné pásmo nestanovuje. Odporúča sa však zachovanie čitateľnej stopy v teréne, ako súčasť zachovania historického dedičstva na dotknutom mieste. Je možné uvažovať o prezentácii pôvodného stavu formou turistického infosystému, prípadne pamiatkovými či krajinárskymi nástrojmi (napr. náznaková rekonštrukcia, prezentácia formou rozšírenej reality, land art...).  Prítomnosť zaniknutého objektu vylučuje využiť plochu ako súčasť rozvojového územia, čo je zohľadnené v návrhovej časti štúdie.

Ciele ochrany:

- zamedziť znečisteniu povrchových vôd, ktoré sa následne zhromažďujú v tajchu;

- zachovať pôvodný krajinný ráz tajchov ako vodohospodárskych objektov vsadených v nezastavanej krajine;

- zaistiť bezpečnú prevádzku sypaných hrádzí, nápustných a výpustných systémov; ako aj zamedziť erózii priľahlých svahov vyvolanej nevhodnými zásahmi;

- nastaviť limity zaťaženia územia smerom k jeho únosnosti, v súlade s § 5 Zákona 17/1992 Zb. o životnom prostredí.

Územie vhodné na ochranu okolia banského jarku

– 15 m na každú stranu od od vymedzujúcej línie brehu telesa jarku príp. steny vodnej štôlne + na vytipovaných miestach až po hrebeň priľahlého svahu. Vo vymedzenom pásme sa uplatňujú regulatívy podľa príslušnej kapitoly dokumentu.

Ciele ochrany:

- znovuobnoviť možnosti napúšťania tajchov povrchovou vodou, v súlade s pôvodným konceptom vodohospodárskej sústavy;

- zabrániť ďalšej devastácii dochovaných jarkov nevhodnou činnosťou v území, najmä neopodstatnenými terénnymi úpravami, zástavbou a sadovníckymi úpravami, či prejazdom nákladných vozidiel.

OCHRANA KULTÚRNYCH HODNÔT LOKALITY UNESCO

Riešené územie pokrýva od roku 1993 Lokalita Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia. Zapísaná na Zoznam Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Súčasná úroveň ochrany hodnôt, ktoré boli podnetom na zápis územia do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, nie je dostatočná.

V rámci územia sú evidované archeologické lokality, ktoré boli identifikované vo výkresovej časti. Tieto lokality by nemali byť narušené novou zástavbou. Lokality, viditeľné na zemskom povrchu, dotvárajú krajinný ráz územia. Aj do budúcnosti musia zostať čitateľné v príslušných charakteristických pohľadoch. Ide najmä o povrchové stopy historických spôsobov ťažby (povrchové dobývky, pingové polia apod.), terénne stopy zaniknutých líniových stavieb, umelo zarovnané plochy háld a banských areálov a i.

Zachovanie ochrany charakteristického rázu krajiny vyplýva aj zo Zásad pamiatkovej starostlivosti vypracovaných pre:

- Pamiatkovú rezerváciu Banská Štiavnica; Štiavnické Bane,

- Pamiatkovú zónu Hodruša – Hámre, časť Banská Hodruša

V rámci štúdie boli spracované regulatívy a doplnené do zmien a doplnkov záväznej časť územného plánu veľkého územného celku banskobystrického kraja v kapitole 9.1. Pamiatky architektúry a urbanizmu, vedy a techniky a kultúrnej krajiny majú spracované regulatívy v rámci návrhu regulatívov pre sídla Lokality UNESCO v kapitole 9.2.

V rámci riešeného územia sa dnes nachádzajú dve pamiatkové rezervácie a jedna pamiatková zóna. Zásady ochrany týchto území vymedzujú charakteristické pohľady, ktoré sú chránené. Je však potrebné zabezpečiť dostatočné pokrytie jadrového územia UNESCO ochranou významných krajinných prvkov. Preto bolo navrhnuté doplnenie jestvujúcej kostry o ďalšie charakteristické pohľady, ktoré:

a/ pokrývajú katastrálne územia nepokryté v jestvujúcich zásadách,

b/ vymedzujú charakteristický ráz tajchov a ich okolia,

c/ dopĺňajú územia pokryté v zásadách o krajinné pohľady, potrebné pre ochranu charakteristického rázu riešeného územia ako celku. Vzhľadom na rozsah a členitosť krajiny, ktorá je predmetom riešenia, sme navrhované charakteristické pohľady rozdelili nasledovne:

- charakteristické pohľadové uhly z interiéru pamiatkového územia,

- charakteristické pohľadové uhly na tajchy – ako súčasť Banskoštiavnickej vodohosp. sústavy,

- charakteristické pohľadové uhly na siluetu (panorámu) pamiatkového územia a jeho prostredia.

Na základe dlhoročnej výskumnej činnosti miestnych banských odborníkov pri príprave Manažment plánu Lokality UNESCO bolo v analytickej časti dokumentu zahrnutých 146 objektov, ktoré majú mimoriadny význam pre dokumentáciu histórie baníckej činnosti na území mikroregiónu. Cieľom podrobnejších stupňov územnoplánovacej dokumentácie má byť nastavenie funkčno-prevádzkových vzťahov v okolí týchto objektov so zreteľom na ich hodnoty. Navrhované využitie lokality musí rešpektovať prítomnosť banského objektu, umožniť jeho budúcu prezentáciu a nenarušiť jeho dominantné pôsobenie. Zároveň, činnosti v priľahlom okolí nemôžu predstavovať taký zásah do hodnôt diela, ktorý by ohrozil možnosť zápisu do registra kultúrnych pamiatok v prípade objektov, ktoré ešte nie sú pamiatkovo chránené. Pre správne vymedzenie ochrany pamiatok techniky je potrebné doplniť ich presné vytýčenie. V rámci štúdie boli vytypované ďalšie významné technické pamiatky, ktoré nie sú v registri NNKP, no mali by mať patričnú ochranu s dôrazom na zachovanie nášho kultúrneho dedičstva.

Prílohy:

Textová a tabuľková časť:

Regulačné listy priestorovo – funkčných častí:

Návrh záväzných a smerných regulatívov pre územné plány: