Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Viessmann

Climate of innovation

Ivanská cesta 30/A
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
24. júl 2020
0
431

Nový Istropolis: Odpoveď Immocap-u k otvorenému listu organizácie DOCOMOMO Slovakia

Reakcia spoločnosti Immocap.
Nový Istropolis: Odpoveď  Immocap-u k otvorenému listu organizácie DOCOMOMO Slovakia

Odpoveď k otvorenému listu organizácie DOCOMOMO Slovakia zo dňa 21.07.2020

Vážená pani ministerka, vážený pán primátor, vážený pán starosta,

Týmto si dovoľujeme predložiť stanovisko k zverejnenému otvorenému listu organizácie Docomomo Slovakia zo dňa 21.07.2020, ktorý bol podpísaný Prof. Dr. Ing. arch. Henrietou Moravčíkovou, jej predsedníčkou. Otvorený list Docomomo však obsahuje závažné nepravdivé, zavádzajúce a znevažujúce vyhlásenia na adresu Immocap a na adresu nami pripravovaného projektu Nový Istropolis. Zároveň máme záujem prispieť do verejnej diskusie ohľadom otvoreného listu Docomomo.

Vážime si prácu súkromnej neziskovej organizácie Docomomo, ktorá do svojho registra zaradila 62 diel modernej architektúry Slovenska (medzi ktorými sa Dom odborov podľa našej vedomosti nenachádza) a aj prácu autorov registra modernej architektúry Slovenska. Zameraním, cieľom a účelom tejto organizácie je práve dokumentácia stavieb modernistického hnutia a snaha o ich zachovanie. Z podstaty veci preto Docomomo a v ňom pôsobiaci vedeckí historici architektúry vyjadrujú nesúhlas s odstránením každej stavby, ktorá predstavovala architektonickú modernu. Zástupcovia Docomomo nás nikdy nekontaktovali, nikdy sa nestretli s našim tímom a ani nepoznajú náš projekt. V súvislosti s touto orientáciou a špecifickým zameraním teoretikov architektúry, ktorí sú združení v Docomomo je pochopiteľné, že sa k projektu nového Istropolisu vyjadrujú bez snahy o objektívne posúdenie projektu navrhovanej novej haly, ktorá sleduje verejný záujem zachovania kultúrno spoločenského účelu v kvalite projektu, ktorý bude spĺňať najvyššie európske štandardy. Otvorený list si nevšíma skutočnosť, že súkromný vlastník, ktorý sa zaviazal zachovať kultúrno spoločenský účel postupuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi a dokonca dobrovoľne nad ich rámec v prospech vylepšenia funkcií verejných statkov, ktoré figurujú na súkromnom majetku.

Tak ako je dôležité v opodstatnených prípadoch definovať a chrániť kultúrne dedičstvo, súčasne je legitímne a legálne podporovať rozvoj spoločnosti, jej životných a kultúrnych priestorov a miest v záujme pretvárania nefunkčných, nevyužiteľných priestorov na niečo nové a užitočné a vytvárať kultivované spoločenské a ekonomické prostredie.

DOCOMOMO tvrdí, že v prípade realizácie projektu „Nový Istropolis“ príde Bratislava a Slovensko o jedno z najvýznamnejších diel povojnovej moderny, vysoko hodnotené v domácich odborných kruhoch, ale aj v zahraničí. Toto tvrdenie je nepravdivé. Pred kúpou pozemkov a stavieb na Trnavskom Mýte bolo vykonané detailné preskúmanie všetkej dostupnej odbornej literatúry týkajúcej sa komplexu pôvodného Domu odborov, známeho pod názvom Istropolis. Verejne dostupná odborná literatúra a to vrátane literatúry, ktorej autorom alebo spoluautorom pani Prof. Moravčíková nevyhodnocuje význam stavby Domu odborov v zmysle vyššie uvedeného, že ide o jedno z najvýznamnejších diel povojnovej moderny. Tým nespochybňujeme, že ide z hľadiska umiestnenia, rozsahu a poňatia o významný komplex budov. Rovnako nespochybňujeme ani význam a prínos jeho autorov. Ani nespochybňujeme, že je tento komplex budov spomínaný v odbornej literatúre. Avšak ani samotný register modernej architektúry Slovenska ani iné dostupné odborné texty doteraz neobsahovali také hodnotenia, že ide o jedno z „najvýznamnejších diel povojnovej moderny“. Tvrdíme, že Docomomo aktuálne prispôsobuje svoje hodnotenie Domu odborov s cieľom ovplyvniť verejnú mienku tak, aby bol Istropolis verejnosťou vnímaný ako jedno z najvýznamnejších diel povojnovej moderny. Samotný register modernej architektúry obsahuje nasledovnú charakteristiku komplexu Domu odborov bez zmienky o tom, že ide o jedno z najvýznamnejších diel povojnovej moderny:

„Na základe víťazstva v súťaži vypracovali architekti návrh na veľký komplex domu techniky, kultúrneho domu a výškovej administratívnej budovy ktorý sa postupne realizoval až do roku 1981. Jeho architektonické stvárnenie sa posúvalo od subtílneho solitérového poňatia pôvodného súťažného návrhu až po hutné komponovanie, ktoré možno vidieť na pilovitom priečelí hlavného objektu. Hlavný priestor obsahuje kino a dve univerzálne sály, ktoré slúžili na kľúčové zhromažďovacie akcie hlavného mesta.“

Dnešný stav komplexu budov Domu odborov je dôkazom, že ochrana Istropolisu bola na okraji záujmu teoretikov architektúry počas uplynutých 40 rokov. Uvádzame, že Dom odborov nie je zapísaný v národnom registri Docomomo (čo je menej rozsiahly register ako je register modernej architektúry), v ktorom sa nachádza iba 62 diel. Docomomo ani Historický ústav SAV a ani štát neiniciovali žiadne kroky smerujúce k zvráteniu deštrukcie stavu Domu odborov v čase, keď bol vo vlastníctve Jednotného majetkového fondu zväzov odborových organizácií SR (JMF). Málo známou skutočnosťou je, že väčšina pozemkov na Trnavskom Mýte bola až do roku 2010 vo vlastníctve Slovenskej republiky. Na základe súhlasu Ministerstva financií zo dňa 14.11.2009 bola uzatvorená zámenná zmluva, na základe ktorej nadobudol JMF pozemky pod a v okolí areálu Istropolis na Trnavskom Mýte. Štát ani Docomomo nikdy nevykonalo žiadne kroky v záujme ochrany pred dlhoročnou, verejne známou postupnou deštrukciou Domu odborov, ktorý dnes vyhodnocujú ako jednu z najvýznamnejších diel moderny.

Docomomo ďalej považuje výstavbu novej veľkolepej viacúčelovej haly a zachovanie veľkého množstva pôvodných artefaktov za slabú náhradu za „výnimočný architektonicko-výtvarný celok a nenahraditeľný význam rozsiahlej kultúrno-spoločenskej infraštruktúry“. Tvrdenie ohľadom výnimočného architektonické-výtvarného celku z dostupnej odbornej literatúry nevyplýva. Spoločnosť Immocap absolvovala desiatky stretnutí s užívateľmi súčasného Istropolisu a možnými užívateľmi multifunkčnej haly. Došlo k zhode v názore na potrebu a vhodnosť vybudovania iných priestorov, ktoré budú moderné, väčšie, multifunkčnejšie a budú vyhovovať súčasným, európsky kompatibilným parametrom požiadaviek na kultúrny alebo kongresový stánok. Rovnakú spätnú väzbu získala spoločnosť Immocap aj od slovenských a zahraničných architektov so skúsenosťami s výstavbou moderných kultúrnych a kongresových priestorov. Tieto stanoviská doplnené aj prieskumami ohľadom využívania verejného priestranstva tvoreného komplexom Domu odborov, potvrdzujú, že námestie na Trnavskom Mýte neplní funkciu urbanisticky alebo spoločensky hodnotného verejného priestoru. Námestie je nevyužívané a verejnosťou z hľadiska pobytovej funkcie prakticky za celú dobu svojej existencie neprijaté.

Zvažovali sme aj možnosti rozšírenia kapacity existujúceho objektu. Rozšíreniu bráni množstvo dôvodov, predovšetkým je to absencia flexibility riešenia, možností zásobovania, umiestňovania technológie v existujúcich priestoroch. Rozšírenie hlavnej sály by vyžadovalo búranie hlavného nosného systému budovy, nakoľko obvodové steny hlavnej sály sú jedným z hlavných nosných prvkov celej budovy, čo je prakticky nemožné. Rozšírenie hlavnej sály by vyžadovalo aj zväčšenie foyer a tým úplné prebudovanie architektonického rázu budovy. Vodorovné a zvislé statické prvky Domu odborov nespĺňajú požiadavky na únosnosť v prípade prestavby. Rovnako nami vykonané akustické merania potvrdili, že žiadna z existujúcich sál nespĺňa slovenskou technickou normou požadované hodnoty zisťované metódou impulzovej odozvy.

Naopak cieľom nášho projektu „Nový Istropolis“ je, aby Bratislava získala nové kultúrne srdce s potenciálom stať sa moderným kongresovým a hlavne kultúrnym centrom Bratislavy. Cieľom našej spoločnosti ako Investora je teda nielen zachovať kultúrno-spoločenskú infraštruktúru Istropolisu, ale túto zásadným spôsobom povýšiť a vylepšiť pri zachovaní a rozvinutí kultúrno spoločenských možností, ktoré Istropolis poskytoval. Do súťaže boli pozvané najvýznamnejšie svetové architektonické ateliéry. Porota súťaže bola nezávislá, pozvané a honorované boli najvýznamnejšie ateliéry na svete a podmienky súťaže nedefinovali rozsah prestavby existujúcich budov. Na účely vypracovania čo najlepšieho návrhu multifuknčnej haly sme o pomoc požiadali aj expertné a poradenské štúdio Charcoalblue, ktorých odborníci sa postarali v minulosti napríklad o dizajn siení Do ich portfólia patria svetoznáme sály ako napríklad Kráľovské Shakespearove Divadlo vo Veľkej Británii, Anglické Národné Divadlo v Londýne, Shakespearove Divadlo v Chicagu, Sála Kráľovnej Elisabeth v Antverpách, Nová koncertná sála v Londýne, Budova bývalého prezidenta Obamu a jeho nadácie v Chicagu alebo Nové Centrum Umenia v New Yorku na mieste World Trade Centra. Ich digitálni návrhári pracujú s imerznou technológiou pre kino, vysielanie a priestory pre podujatia so spoločnosťami ako sú Google, Facebook a Britská akadémia filmu a televízneho umenia. V tejto súvislosti nerozumieme úvahe Prof. Moravčíkovej, že vybudovanie novej haly s významne navýšenou kapacitou na 3 až 5 tisíc divákov najlepšími svetovými odborníkmi v danom obore je slabou náplasťou na náhradu sály vybudovanej pred 35 rokmi, ktorá podľa tvrdenia väčšiny jej užívateľov nespĺňa a nemôže spĺňať súčasné požiadavky na moderné kultúrno-spoločenské centrá. Namietame aj odbornú spôsobilosť pani profesorky na vykonanie odborného posúdenia tejto otázky. Pri všetkej vážnosti dopĺňame, že rozhodnutie ohľadom rozsahu prestavby Istropolisu sa nerodilo ľahko (to je preukázané aj dobou, ktoré nám toto rozhodnutie trvalo). Sme presvedčení, že ide o rozhodnutie správne, dôležité a potrebné. Veríme, že nami ponúkaný výsledok významne posunie kultúrnu a spoločenskú infraštruktúru v Bratislave na svetovú úroveň, zaradí Bratislavu medzi vyspelé európske metropoly (podľa našich prieskumov sa v každom významnom európskom meste obdobná hala nachádza) a v kontexte súkromného vlastníctva Istropolisu je to rozhodnutie spoločensky užitočné, žiaduce a právne prípustné.

Docomomo dehonestujúco tvrdí, že Immocap predložil klamlivé vizualizácie a zavádza verejnosť. Immocap sa dôrazne ohradzuje proti týmto difamačným tvrdeniam a DOCOMOMO vyzýva, aby sa v budúcnosti podobných vyjadrení zdržal. Docomomo neobjasňuje v čom by mala klamlivosť vizualizácii a ani zavádzanie verejnosti spočívať. Docomomo takisto dehonestujúco naznačuje, že Immocap utajuje výsledky architektonickej súťaže pred verejnosťou. Toto ničím nepodložené tvrdenie má byť svedectvom o klamlivých taktikách s cieľom dosiahnutia rýchleho zisku. Immocap nikdy žiadne výsledky architektonickej súťaže neutajoval, nakoľko medzinárodná architektonická súťaž nemala za cieľ nájsť víťaznú podobu projektu. Víťaz architektonickej súťaže bol poverený prípravou projektu podľa zadania jeho vlastníka. Immocap teda žiadne výsledky súťaže prezentovať nemohol aj keby sa na prezentovanie dobrovoľne rozhodol. Pripomíname, že utajiť z povahy veci možno iba skutočnosť, ktorá by mala byť verejná, pričom architektonická súťaž súkromného investora požiadavku na verejnosť výsledkov nespĺňa. Immocap preto celkom pochopiteľne prezentoval až taký projekt návrh projektu „Nový Istropolis“, s ktorým bol ako investor stotožnený, a ktorý spĺňa všetky požiadavky kladené na projekt podobného rozsahu kladené. Immocap projekt prezentoval pred médiami vedomím a cieľom iniciovania verejnej diskusie, čoho dôkazom je práve otvorený list Docomomo.

Tvrdenie, že cieľom developera realitného projektu v podmienkach povoľovacieho konania v Bratislave je dosiahnutie „rýchleho zisku“ potom podľa nášho názoru iba potvrdzuje vzdialenosť reprezentantov Dokomomo od problémov praxe a reality. Všetci praktici architektúry a odborníci v urbanizme a developmente musia vedieť, že povoľovací proces takéhoto projektu bude verejný, bude trvať viacero rokov a prvé výnosy z projektu (a nie to zisk) začne projekt dosahovať po uplynutí viacerých rokov od realizácie projektu.

Za výnimočne zavádzajúce a absurdné považujeme tvrdenie o tom, že o zbúraní alebo zachovaní Istropolisu by mali rozhodovať všetci obyvatelia Slovenska z dôvodu, že „celý komplex kedysi v období socializmu postavili práve z príspevkov všetkých pracujúcich občanov Slovenska.“ Nemôžme sa stotožniť so socialistickým názvoslovím, že sa pracujúci občania Slovenska vyzbierali na výstavbu Domu odborov. Dom odborov bol postavený za štátne peniaze totalitného štátu, ktorý ich získal znárodnením majetku podnikateľov, cirkví a nakoniec aj všetkých občanov. Začatie projektových prác nasledovalo iba 3 roky po menovej reforme v roku 1953, ktorá predstavovala efektívne znárodnenie rozhodujúcej časti úspor obyvateľstva a vytvorenie existenčnej závislosti obyvateľstva od režimu. Tvrdenie, že sa pracujúci vyzbierali (a implikovanie, že to bolo dokonca dobrovoľné) je preto mimoriadne cynické. Pripomeňme si, že organizácia Revolučného odborového hnutia nemala nič spoločné s právom pracujúcich na združovanie sa a ich ochranu v podmienkach trhovej ekonomiky. ROH nikdy nevystúpila na ochranu práv pracujúcich, nikdy nezorganizovala žiadny štrajk, nátlakovú akciu alebo iným spôsobom sa nepostavila represívnej štátostrane. ROH bola iba jedna z organizácií, ktoré podporovali vládnucu komunistickú vrstvu v udržiavaní kontroly nad obyvateľstvom. Členstvo zamestnancov v ROH bolo prakticky povinné a automatické. Hlavný účel zväčšenia hlavnej sály Dobu odborov bolo uskutočňovanie slávnostných zjazdov Komunistickej strany Slovenska. Tomuto účelu je prispôsobený aj architektonický výraz a tvar budovy, jej priestorové a funkčné členenie.

Preto tvrdiť, že Istropolis patrí všetkým občanom Slovenska znamená de facto rovnako tvrdiť, že štát vlastní ktorýkoľvek byt kdekoľvek na Slovensku, ktorý bol postavený v období socializmu za financie štátu a o bez ohľadu na to, či bol následne v súlade so zákonom kúpený do súkromného vlastníctva ktoroukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou. Tvrdenia DOCOMOMO popierajú základné ústavné práva na nedotknuteľnosť a ochranu vlastníctva a vlastníckeho práva, a preto ich kategoricky odmietame.

Spoločnosť Immocap kúpila pozemky a budovy na Trnavskom Mýte zákonným spôsobom v transparentnej súťaži, organizovanej renomovanou poradenskou spoločnosťou patriacou do skupiny tzv. veľkej štvorky od Jednotného majetkového fondu zväzov odborových organizácií v SR. Pri kúpe pozemkov a budov nedošlo k žiadnemu etickému alebo inému pochybeniu.

Hneď po nadobudnutí areálu sme verejne vyzdvihli význam kultúrno-spoločenskej funkcie priestoru Trnavského Mýta pre Bratislavu a možno pre celé Slovensko. Z tohto dôvodu sme dobrovoľne a nad rámec našich akýchkoľvek zákonných povinností prijali verejný záväzok navrhovať v priestore Trnavského Mýta vybudovanie novej multifunkčnej haly. Vykonali sme podrobné mapovanie a prieskum cenných a zachovalých artefaktov v budovách. Tieto plánujeme v maximálnej možnej miere využiť po prestavbe Istropolisu. Dôrazne odmietame invektívy a podsúvané závery zo strany Docomomo, všetky aktivity, ktoré v tomto smere vykonávame sú založené na zákonnosti, legálnosti, dobrej vôli v snahe rozvíjať kultúrnu a spoločenskú úroveň našej krajiny.

Záverom dovoľujeme ohradiť sa aj proti samotnej skutočnosti, že organizácia DOCOMOMO oslovuje so svojimi nesprávnymi, nepravdivými a zavádzajúcimi tvrdeniami a s aktuálnou účelovou interpretáciou architektonickej hodnoty stavby Vás ako hlavných predstaviteľov ústredného orgánu štátnej správy na poli kultúry a orgánov samosprávy, ktoré sú oprávnené v rámci priameho alebo preneseného výkonu štátnej správy dávať záväzné stanoviská k územným alebo stavebným konania, alebo priamo rozhodovať v územných alebo stavebných konania.

Zo strany Docomomo, ani zo strany zástupcov štátu, či verejnej moci nie je možné proti vôli vlastníka „iniciovať otvorenú diskusiu o budúcnosti“ jeho zákonne nadobudnutého majetku. V zmysle príslušných právnych predpisov nemôže byť proklamovaná architektonická hodnota existujúcej stavby bez zákonnej opory skutočnosťou ovplyvňujúcou rozhodovanie orgánov verejnej moci. Ani Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, ani primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava a ani starosta mestskej časti Nové mesto - Bratislava nie je oprávnený posudzovať splnenie iných ako zákonných podmienok na vydanie príslušných záväzných stanovísk a povolení v povoľovacom procese. Preto Vás úctivo a verejne vyzývame, aby ste sa nenechali vtiahnuť do sugestívnej požiadavky Docomomo na konanie mimo zákonných rámcov.

Takisto sa domnievame, že spoločenské procesy týkajúcej sa významnej výstavby v širšom centre hlavného mesta Bratislavy nemôžu byť určované úzkou skupinou teoretikov histórie architektúry. Táto skupina nebola nikým zvolená, nikomu nezodpovedá, nevykonáva priamy ani prenesený výkon štátnej moci a nenesie, a podľa našej vedomosti nikdy neniesla, žiadnu finančnú alebo spoločenskú zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré sa usiluje prezentovať predstaviteľom verejnej moci alebo súkromným subjektom.

Naopak, výstavba projektu významu nového Istropolisu musí byť determinovaná predovšetkým požiadavkami vyplývajúcimi zo zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, a pri súčasnom rešpektovaní záujmov mesta a širokej verejnosti ako aj ústavného princípu rešpektovania nedotknuteľnosti súkromného vlastníctva.

Vždy sme deklarovali ochotu a pripravenosť verejne diskutovať o našich projektoch s predstaviteľmi štátu a verejnej moci, architektonickou a kultúrnou obcou, ale aj širokou verejnosťou. Z tejto diskusie nevylučujeme ani zástupcov Docomomo. Uvedomujeme si význam územia Trnavského Mýta a hodnotu tejto lokality, k projektu pristupujeme maximálne zodpovedne a budeme hľadať riešenia v spolupráci s odbornou verejnosťou, a inými zúčastnenými stranami, na prinesenie najlepšieho využitia lokality a jej potenciálu.

Ing. Martin Šramko, predseda predstavenstva Immocap Group, a.s.

V Bratislave 22. 07. 2020

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím