Reflexie - rok 2025 pohľadom architekta, štvrtá časť (S-Z)

Čo Vás v roku 2025 v oblasti architektúry na Slovensku (v stredoeurópskom priestore) najviac zaujalo?

Osobné výpovede môžu byť trochu iné, ako oficiálne hodnotenia. Ďakujeme kolegom, ktorí sa podelili so svojimi vlastnými pohľadmi na to, čo v nich rezonovalo. 

Alexander Schleicher

Veľmi ma teší, že sa v mojom okolí objavujú domy, ktoré po dlhom čase zanedbávania dostávajú ďalšiu šancu na existenciu. Na jednej strane sa do ich novej podoby dostávajú súčasné požiadavky, čo je nevyhnutné na dobré fungovanie a udržateľnosť riešenia. Zároveň však ide o prístup s rešpektom k tomu, čo tu bolo, hľadanie hodnôt toho minulého. A v prostredí to potom vypadá, ako by sa ani nič nestalo, pôsobí to úplne prirodzene. Celkovo sa mi zdá, že sa stále starostlivejšie zvažuje, čo by malo byť zachované, kde sú pôvodné alebo skutočné hodnoty.

V tomto kontexte sa mi veľmi páči, že prebieha aj rekonštrukcia pre architektov dôležitej budovy – ich fakulty. Tu sa rovnako hľadá čo je hodnotné, čo bolo pôvodné, ako to vypadalo za Belluša. Takto sa po dlhej dobe obnovili a rozhýbali veľkoplošné drevené posuvné priečky, o ktorých mnohí ani netušili, že pôvodne tie pekné drevené steny boli variabilné. Hľadá sa pôvodné priestorové usporiadanie. A veľa ďalších detailov. Napríklad originálna tmavobordová farebnosť okopových častí dverí. Bolo by možno fajn robiť po tomto dome aj prehliadky a ukázať jeho detaily, konštrukčné zaujímavosti a pod.

Matej Siebert 

Urbanizmus a územné plánovanie je na Slovensku stále oblasťou, v ktorej panuje veľa mýtov a deformácií. Pritom to nie je nič zložité: lokálne komunity sa zhodnú na predstave svojho sídla a pri napĺňaní vízie sa nechajú viesť odborníkmi - urbanistami.
Problém našej spoločnosti je však vážnejší, veď sa nevieme zhodnúť ani na tom, že zem je guľatá. Nie sme schopní pripustiť, že odborník s desaťročiami praxe vie o urbanizme viac ako nejaký Ďuro-Truľo, čo dokáže iba najsilnejšie zo všetkých kričať na verejnom zhromaždení.
Aby primitívne emócie opakovane nevyhrávali nad rozumom, je dôležité veľa hovoriť o urbanizme medzi nami architektami a tiež s verejnosťou. Legislatívne odsúhlasené povinné vytvorenie územných plánov všetkých obcí a miest môže zásadne zmeniť celú našu krajinu.
Som rád, že platforma ARCHINFO podporuje tieto aktivity.

Tomáš Sobota

Cítime prudký pokles dopytu zo strany privátnych klientov. Je to nezvyčajne silný signál - obvykle projektujeme 4-5 rodinných domov ročne. Tento rok len jeden. Kompenzuje nám to územné plánovanie a množstvo malých zadaní. Zdá sa mi tiež, že každodenná realita potvrdzuje tvrdenie: "architektúra je zrkadlom doby". Nemenej silný zmätok totiž priniesla práve implementácia novej legislatívy a procesov s ňou spojených. Zisťujeme, že urýchlenie procesov nenastáva, skôr naopak - predlžujú sa. Neexistuje jednotný výklad pre postupy podľa nového stavebného zákona, vo formulároch Portálu výstavby sa nachádzajú na viacerých miestach aj nezmysly, úrady a inštitúcie nemajú interné predpisy pre riadenie konaní. Bude to vyžadovať niekoľko legislatívnych úprav a potrvá viac rokov, kým sa to dá do poriadku. Vidím v tom paralelu k celej našej krajine a spoločnosti... je to odraz doby, ktorú žijeme. Zároveň je potrebné skonštatovať, že sa nám tým otvára obrovský kreatívny priestor, ktorý AI nezaplní - a len od nás závisí, ako túto príležitosť využijeme. Zodpovednosť architektov a ich profesie totiž nekončí na ich pracovných stoloch.

Peter Stec 

Tento rok ma inšpiroval pobyt v Benátkach na Biennale. Ich kurátor Carlo Ratti často originálne prepája architektúru s novými technológiami. Jeho téma Intelligens skúma rolu inteligencie v architektúre nielen vrámci trendov AI, ale o to zaujímavejšie aj vo vzťahu k prírodným a kolektívnym procesom. Výstava Intelligens: Natural. Artificial. Collective. neponúka fixné závery, ale predstavuje komplexnú sieť príkladov a prepojení. Tým provokuje diskuziu a experimenty s rôznymi definíciami architektonickej inteligencie. Akurát bez našej priamej odozvy, keďže CS pavilón je stále zavretý.

U nás ma zaujali nové platformy diskusií o rozvoji miest: konferencie Start with Children či Cities Ahead (v bratislavskom priestore TU—BA), či publikácia Rozumne rastúce mesto. Podobne ako výstava v TU—BA, kniha poukazuje na štvrtinovú hustotu Bratislavy oproti Viedni a navrhuje jej zahustenie formou polycentrického mesta. Na to podporuje zmenu svetlotechnických, požiarnych a parkovacích noriem aj flexibilnejší územný plán. Tu si viem predstaviť aj jeho dynamickú, parametrickú verziu. Modelovala by aj pridanú hodnotu, ktorú mesto tvorí zmenou funkcie územia, aby sa mu férovejšie vrátila vo vybavenosti či dostupnom bývaní. Zvýhodnením zastavovacích parametrov by podporila žiadúce formy rozvoja, ako napr. Viedeň podporuje dostupné coopy. Tu sa dá sa nadviazať na ekonomické nástroje za družstevnou výstavbou súborov Unitas a Nová Doba, ako popísala Henrieta Moravčíková na konferencii Affordable and Quality Housing for All.

Zároveň sledujem prípravy Trenčína na Európske hlavné mesto kultúry 2026 a teším sa na program, už čoskoro...

Rasťo Udžan

Architektúra ako nositeľka frontlineových atribútov kultúry v roku 2025 v slovenskom kontexte dostala opäť veľa úderov od chrbta. Rokmi budovaný a s citlivou kultiváciou pilovaný systém je cielene napádaný a rozrývaný ako brázda na neúrodnej pôde. Aj napriek aktuálnej spoločenskej situácii, ktorá výrazne ovplyvňuje architektonickú kultúru, na Slovensku rok 2025 priniesol zopár svetlých bodov. Mám však dojem, že sme stále na začiatku niečoho, čoho architektúra by mala byť najvnímateľnejšou stránkou, progresom a know-how spoločnosti zúročenej v dômyselnej a estetickej kultivácii prostredia krajiny.

Dobrých "barákov" je stále ako šafránu a aj tie svetlé solitéry sa musia servírovať s našľahanou šľahačkou, aby sa dostali do zorného uhla ne-architektov. Za kultivovaný počin presahujúci aktuálne spoločenské pnutie považujem objekt Divadla Poprad, v mestskej časti Veľká. Radikálny a zároveň citlivý prístup prešovského ateliéru zerozero a jasne formulované myšlienky pretavené do hmoty objektu Ika Eristaviho boli stávkou na istotu. Poprad je stále ďaleko od Bratislavy a na ojedinelý počin sa akosi pozabudlo. Máme teda čo doháňať. Bez povšimnutia, v svojom "vnútornom svete" zostala aj výpravná publikácia kunsthistorika Maroša Semančíka V objatí živlov - Architektúra Vysokých Tatier 1871-1918, ktorá detailne zmapovala secesné obdobie, kedy tatranská architektúra konkurovala nielen švajčiarskym horským strediskám. Medzi hrubou náplavkou tatranskej pseudoarchitektúry sa vyníma na jar otvorený hotel a apartmánový komplex Elements v Tatranskej Lomnici od architekta Petra Sticzaya-Gromského tvoriaceho v Prahe. Očakávaný nový šat Paláca Morava tak konečne dostal dobrého suseda. Snáď k týmto architektonickým míľnikom budú pribúdať ďalšie hodnotné realizácie v tatranskom prostredí.

Sympatickú architektonickú tvorbu má aj mladý tím architektov z ateliéru What Architects. Kultivovanou realizáciu je dom s tradičnou kompozíciou v obci Dolná Lehota pri Brezne, ktorý sa pohráva s odpoveďou na otázku, ako by mala byť kreovaná architektúra na Slovensku a inšpiratívnym dielkom je aj oceňované dielo Vinárstva S v obci Strekov, mierne inšpirované tvorbou západných susedov z Moravy.

Sila komunít a zanietencov roky supluje samosprávy a zriadené inštitúcie pri zaobchádzaní s verejným priestorom slovenských miest a ich umeleckými dielami. Po Košiciach, Piešťanoch a Bratislave systematický výskum venovaný cenným umeleckým dielam sa aj v Banskej Bystrici podarilo pretaviť do štýlovej knižnej publikácie - objavného bedekra z iniciatívy kurátorky Stredoslovenskej galérie Zuzany Majlingovej a v podobnom duchu je koncipovaná vznikajúca publikácia mapujúca výtvarné diela vo verejnom priestore Žiliny od združenia Revízia umenia. Takže bol to pozoruhodný ročník.

Nora Vranová

Udalosťou roka 2025 je pre mňa prijatie Architektonickej politiky Slovenska Vládou SR. Architektonická politika je dokument, ktorý poprvýkrát na vládnej úrovni predstavuje architektúru a vystavané prostredie ako hodnotu ovplyvňujúcu kvalitu nášho života. Slovenská komora architektov sa o prijatie takéhoto dokumentu usilovala už takmer od svojho vzniku, no podarilo sa to až po tridsiatich rokoch v spolupráci s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu, akademickou sférou a ďalšími aktérmi. Politika v štyroch častiach prináša 25 strategických cieľov a 61 opatrení, ktoré by sa mali začať napĺňať v gescii ÚÚPV už od budúceho roku. Verím, že prinesú konkrétne zlepšenia nie len pre architektov, ale najmä pre samosprávy, inštitúcie a širokú verejnosť.

Zuzana Zacharová 

Uplynulý rok ma v našej architektonickej bubline príjemne prekvapili tri veci. Za prvé to bolo zistenie počas obhliadok v rámci poroty CE.ZA.AR, že napriek nie veľmi priaznivému vývoju v oblasti kultúry, sa kvalita slovenskej architektonickej tvorby posúva pomaly ale isto vpred. Za druhé ma potešilo otvorenie priestoru TU-BA v Bratislave, v ktorom sa každý deň niečo zaujímavé deje. Po tretie ma úprimne povzbudilo, že účasť do poroty v rámci súťaže I.CON.A 25 prijal prezident TICCIH Dr. Miles Oglethorpe, čo na druhej strane zasa dokazuje, že tá naša slovenská bublina nie je až taká bezvýznamná.