Reflexie - rok 2025 pohľadom architekta, prvá časť (B-G)

Čo Vás v roku 2025 v oblasti architektúry na Slovensku (v stredoeurópskom priestore) najviac zaujalo?

Osobné výpovede môžu byť trochu iné, ako oficiálne hodnotenia. Ďakujeme kolegom, ktorí sa podelili so svojimi vlastnými pohľadmi na to, čo v nich rezonovalo. 

Borislav Benedek

V roku 2025 ma zaujala divadelná inscenácia, ktorú možno vnímať ako časový orloj s vlastným pôdorysom. Ide o inscenáciu Monopol v Banskej Štiavnici, odohrávajúcu sa v areáli chemickej priemyselnej školy.

Nie je to klasické divadelné predstavenie. Monopol funguje ako časopriestorový systém s nečakanými prepojeniami, v ktorom sa divák pohybuje, orientuje, stráca aj znovu nachádza.

To, čo ma na tejto inscenácii zaujalo najviac, je skutočnosť, že čas sa tu správa ako priestor a priestor ako médium rozprávania. Celý „blok“ udalostí existuje naraz – nie lineárne, ale súčasne.

Architektúra tu nie je len kulisou, ale aktívnym aktérom deja. Pohyb diváka vytvára jeho vlastnú sekvenciu, vlastnú interpretáciu, vlastný „rez“ realitou. Každý prechod, rozhodnutie či zdržanie mení výsledný zážitok.

Je to pripomenutie, že architektúra nie je len forma ani objekt, ale scenár pohybu, pamäti a rozhodnutí. A práve preto odporúčam návštevu predstavenia Monopol ako inšpiráciu, ako možno priestor myslieť, čítať a prežívať.

Lístky sa kupujú pomerne zložito – prostredníctvom stránky divadlokosmopol.sk, v presne určený deň, a bývajú vypredané v priebehu niekoľkých hodín. Napriek tomu návštevu predstavenia jednoznačne odporúčam.

Matúš Bišťan

Priestorový zážitok 1:
Wolkenturm Grafenegg od The Next Enterprise.
Už dlho som chcel vidieť tento amfiteáter v areáli zámku Grafenegg. Chcel som ho zažiť plný hudby a plný ľudí. Podarilo sa na konci leta. Jeden z večerov každoročného festivalu klasickej hudby patril Českej filharmónii a Janáčkovej symfonickej hudbe. Bol teplý večer, mesiac svietil, svetlo areálu a mesiaca odrážal plechový obklad veže oblakov. Architektúra ako ju chcete zažiť, ako rámec, ktorý umožňuje špecifické deje, ale aj ako niečo autonómne. Architektúra veže oblakov sa z rôznych perspektív mení, žiadny pohľad a výhľad nie je ten hlavný, dôležitý je subjekt, ktorý vidí a vníma.

Priestorový zážitok 2:
Villa Giulia v Ríme. 
Renesančná vila od Vignolu, Ammanatiho a Vasariho pre pápeža Júlia III. Vtedy na okraji Ríma, v prírode, blízko Tiberu, dnes v podstate v centre. Neustále sa odvíjajúci sled priestorov a medzipriestorov. Intenzívny pocit z pobytu v exteriéri, ktorý je vždy rámovaný architektúrou. Polkruhová arkáda, viacúrovňové nymfeum, záhrady. Podobný princíp vnímania ako Wolkenturm. Neexistuje hlavný najdôležitejší pohľad a perspektíva, ale neustále na seba nadväzujúce prostredia. Renesanciu som bol zvyknutý vnímať cez objav perspektívy a objektivizovaný pohľad s jasnou pozíciou pozorovateľa a úbežníkom. Áno, Vignolova vila má prednú renesančnú fasádu, ale to čo sa odohráva za ňou je blízke súčasnému chápaniu architektúry.

Intelektuálny zážitok:
Mal som možnosť rozprávať sa s Karolom Gregorom a rozhovor aj zaznamenať. Karol Gregor je prešovská legenda, originálny architekt s veľkou autoritou. Priatelia z ateliéru Doxa mi hovorili ako veľmi ich ovplyvnil - roky učil kompozíciu na fakulte architektúry v Košiciach. Gregor spolu s ďalšími z jeho generácie túto školu v 90-tych rokoch zakladali. Predmet Kompozícia bol prvý dotyk s tvorbou pre študentov, niečo ako prípravný kurz architektúry. Počúval som ako hovorí o architektúre a bolo zrejmé, že má dar pomôcť človeku sústrediť sa na to, čo robí. Klásť si jednoduché, ale dôležité otázky. Naučiť sa mať rád architektúru. Vnímať ju ako niečo, čo nám môže veľa povedať o svete aj o sebe. Vidieť to, čo robíme aj v širšom kultúrnom a spoločenskom kontexte. 

Martin Červienka 

V roku 2025 ma zaujala rastúca aktivita v oblasti architektonických súťaží. Objavuje sa viac príležitostí naprieč mierkou – od menších expozičných projektov až po veľké verejné zadania typu SAV či Planetárium. Tento trend vnímam ako posun smerom k širšiemu zapojeniu architektov a k väčšej diverzite prístupov.

Za najvýraznejšiu realizáciu roku považujem Knižnicu v Prešove, ocenenú CEZAARom. Atypický systém zakladania kníh a spôsob práce s priestorom posúvajú typológiu knižníc na Slovensku a projekt ukazuje, že aj verejné budovy môžu vzniknúť s dôrazom na kvalitu a nový typ užívateľského zážitku.

Menej pozitívne vnímam zrušenie dvoch veľkých súťaží, ktoré spôsobilo neistotu v procese a otvorilo diskusiu o stabilite a kontinuite pri verejných investíciách. Neberiem to však ako krok späť, skôr ako pripomenutie, že systém súťaží je stále citlivý na politické zmeny a potrebuje pevnejšie nastavenie.

Michal Diviš

Potešuje ma nárast požiadaviek na riešenie verejných zákaziek formou alternatívnych konštrukčných systémov, ako je drevostavba. Nemusím na tomto mieste vyzdvihovať benefity a pridanú hodnotu tohto konštrukčného materiálu. Verejná osveta a edukácia týmto smerom začína žať svoje prvé ovocie. Chceme byť pripravení na tieto výzvy a podrobná analýza a podpora výskumu generuje komplexné riešenia v tvorbe udržateľnej architektúry s kvalitným vstupom do verejného prostredia. V tomto ohľade som spokojný, že okrem súkromného sektoru malých rezidenčných stavieb, teda rodinných domov, sa pridávajú aj stavby s verejne spoločenským záujmom a tie budú presvedčujúcim faktorom nastaveného trendu tvorby kvalitnej architektúry a životného prostredia. Aj medzi mojimi univerzitnými študentami stavebného smeru, rezonuje drevo ako výzva, avšak determinanty požiarno-bezpečnostných noriem nás zatiaľ držia pri zemi. Ak však aj normatívne zachytíme svetový trend a upravíme legislatívu, máme sa na čo tešiť. Potom už len odvážnych a osvietených klientov, ktorí podstúpia túto dobrodružnú cestu s nádhernou odmenou.

Matúš Dulla 

Vzniklo určite zasa veľa dobrého. Niekedy sa to trochu príliš predbieha v strojenej inakosti. A sú z toho dosť plytké inakosti. Ako bratislavské preteky v stavaní vyšších a vyšších veží, pardon towers, v novom centre. Mne sa zdá vôbec najlepšou práve tá najnižšia z nich, čo ju YIT postavili tento rok v rámci bloku Zwirn. Projektoval to Compass. Jasný motív, spojenie dvoch okien na výšku ako to robieval Belluš, jemný asymetrický posun a dotiahnutie motívu členenia fasády aj na najvyššie technologické poschodie – aby nevyzeralo ako zabudnuté lešenie. No a skvelé prirodzené premietnutie šikmých línií nárožia do tvarov budovy. Nie jalovo formálne, ako to nakreslil Boeri naproti.

Tomáš Guniš

Naša profesia a vlastne celý stavebný trh je prostredím, ktoré má dosť presne stanovené mantinely legislatívou – niekde horšie, niekde lepšie spracovanou (a hlavne implementovanou). Legislatívne prostredie, zákony a smernice, či už slovenské alebo európske, sú pre mňa jednou z najdôležitejších tém roku 2025 a zdá sa, že podobne to bude aj v roku 2026.

Máme nový stavebný zákon a hoci sme radi, že sme sa ho konečne dočkali, viacerí z nás od neho možno očakávali viac. Detské choroby s ktorými sa stretávam pri jeho vykonávaní sú prirodzenou súčasťou jeho zavádzania do praxe. Dúfam, že čoskoro pominú a investorom, architektom aj úradníkom na stavebných úradoch tento zákon nakoniec predsa len uľahčí život.

So zvedavosťou očakávam, aký dopad bude mať zavedenie prvej architektonickej politiky Slovenska, ktorá je v tomto čase takisto horúcou témou.

No a z „veľkej" európskej politiky bude pre nás určite dôležitou implementácia novej smernice EPBD o energetickej hospodárnosti budov, ktorá môže byť veľkou príležitosťou na zlepšenie stavu našich budov – ak ju však správne budeme aplikovať.

Zatiaľ ešte možno nevieme vyhodnotiť vplyv všetkých týchto zmien na náš každodenný stavbársko – architektonický život. Nechcem byť cynický, ale dúfam že to tentokrát nebude tak, ako v legendárnom výroku Viktora Černomyrdina: „Хотели как лучше, а получилось как всегда" (Chceli sme to najlepšie a dopadlo to ako vždy)