Reflexie - rok 2025 pohľadom architekta, tretia časť (M-R)

Čo Vás v roku 2026 v oblasti architektúry na Slovensku (v stredoeurópskom priestore) najviac zaujalo?

Osobné výpovede môžu byť trochu iné, ako oficiálne hodnotenia. Ďakujeme kolegom, ktorí sa podelili so svojimi vlastnými pohľadmi na to, čo v nich rezonovalo. 

Petra Marko 

Veľmi ma teší, že vznikajú mestské projekty, ktoré sa dostali medzi najlepšie na CE ZA AR 2025. Bistro Ferdinand získalo ocenenie a spolu s ním boli nominované aj Skatepark v Sade Janka Kráľa a bezbariérová lávka na Železnej studničke – ktorá je pre mňa dôkazom, že inklúzia vo verejnom priestore má stále väčšie povedomie.

Sme hrdí na otvorenie prvého centra architektúry a mestského plánovania TU-BA, ktoré vedie MIB. Za necelé dva mesiace tu bolo už takmer 40 podujatí, od prednášok a okrúhlych stolov až po programy pre deti. Stála výstava v priestore približuje mesto cez mapy a dáta. 

TU-BA sa stala členom Európskej siete architektonických inštitúcií a vysoký záujem o program už dnes ukazuje silný potenciál aktívnej participácie a spoločného premýšľania o tvorbe lepšej Bratislavy. Môžete nás navštíviť na Štúrovej 4 sedem dní v týždni.

A napokon, návšteva Carlosa Morenu na jar na konferencii Start with Children nám zvedomila globálny impakt jeho konceptu 15-minútového mesta a utvrdila nás v tom, že čo je dobré pre deti, je dobré pre všetkých. Aj vďaka samitu sa Bratislava stáva inšpiratívnym miestom pre stredoeurópsky región.

Peter Moravčík 

Tento rok do výkonu našej profesie vstúpili dve nové legislatívne skutočnosti.

Od 1. apríla stavebný zákon a s ním nový legislatívny modus operandi. Pamätáte si ešte na hektický prvý kvartál, kedy bolo treba postíhať „po starom" všetky DéÚerká? Ešteže sa razom nezrušila aj možnosť starej cesty. Celkom by ma zaujímalo, koľkým kolegom sa podarilo podať ich zámer „po novom" a akú s tým majú skúsenosť.

A na záver roka som ostal v nemom úžase z inej legislatívnej bomby – schválenia Architektonickej politiky Slovenska. Prvá radosť  spočíva v tom, že po dlhých rokoch snaženia sa to nakoniec podarilo. Druhé potešenie je samotný text. Pekné, zmysluplné a aktuálne formulácie o všetkom, čo súvisí s lepšími podmienkami pre budovanie vystavaného prostredia okolo nás. Hoci  na prvý pohľad ide  o nezáživný úradný text, odporúčam prečítať. V skutočnosti je to vzrušujúce čítanie s nádychom manifestu. Architektúra  - a s ňou aj naša profesia, sú v nej jednými z hlavných postáv. Ďakujem všetkým, čo stáli pri zrode, aj tým, čo dotiahli štafetu do cieľa. Good luck, APS!

Martin Paulíny 

Zaujala ma kniha o umení vo verejnom priestore a časť novej slovenskej stavebnej legislatívy, ktorá s ňou súvisí. Knižka vyšla v banskobystrickom vydavateľstve Literárna bašta, má názov – Šiel som po meste a na ulici stálo – a dokumentuje verejné výtvarné diela v Banskej Bystrici, z obdobia rokov 1948–1989. Predstavuje sochy, plastiky, reliéfy, kinetické objekty, pomníky, pamätníky, či zaujímavé detské ihriská. Autorkou je historička umenia a kurátorka Zuzana Majlingová. Text knihy dopĺňajú fotografie Jána Viaza a vďaka nim publikácia slúži aj ako vizuálny sprievodca po dielach, ktoré sú často ohrozené zabudnutím alebo zánikom. Pre milovníkov architektúry, urbanizmu a verejného priestoru kniha pripomína, aký význam má umenie formujúce našu kultúrnu identitu v mestskom prostredí.

Po rokoch faktického nezáujmu o verejný priestor sa teraz otvára možnosť nadviazať na tvorbu verejného umenia systémovým spôsobom. Nový Zákon o výstavbe, platný od apríla 2025, prináša viacero zmien v postupe povoľovania stavieb a dôležitou novinkou pri verejných stavbách bude, že verejný subjekt, teda štát či obec, je povinný vyčleniť 0,5 % z predpokladanej hodnoty stavby (max. do 500 000 €) na obstaranie a umiestnenie diela verejného umenia. Týmto sa de facto obnovuje princíp, ktorý – hoci v inom politickom a kultúrnom kontexte – fungoval v minulosti: umenie integrované do verejnej architektúry. Čo to znamená v praxi? Verejné budovy (napríklad školy, kultúrne domy, úrady, nemocnice, iné objekty budované štátom či obcami) budú musieť počítať s menším rozpočtom určeným na výtvarné či iné umelecké dielo.

Legislatívna zmena má silný potenciál zvýšiť prítomnosť umenia vo verejnom priestore. Otvorené zostáva, akým spôsobom sa bude výber diel realizovať. Legislatíva určuje len povinnosť vyhradiť rozpočet. Detaily výberu (čo, kto, ako) budú pravdepodobne predmetom ďalších predpisov alebo regulácií. Osobne by som bol za nejakú formu odborného (súťažného) výberu a posúdenia diel. Obávam sa, že bez kvalitného výberu sa môže táto dobre mienená legislatíva stať generátorom ďalšieho vizuálneho smogu.

Drahan Petrovič 

Počas porotovania na tohtoročnú Cenu Dušana Jurkoviča, po návšteve jednej z nominácií – rodinného domu Banánka v Banke pri Piešťanoch, som do publikácii k cene napísal nasledovné:

„Niekedy fotky ani zďaleka nedokážu vystihnúť atmosféru domu. Toto je prípad Banánky... Piatkové jesenné zamračené ráno. Už príchod autom ku domu, pomerne dlhou úzkou cestou, je postupnou transformáciou ruchu mesta do pokoja miesta. Prechádzame vstupnou chodbou do otvorenej kuchyne s obývačkou. Členovia poroty sa rozostavia po oboch jej stranách. Nik nerozpráva, nik sa chvíľu na nič nepýta. Najprv priehľad do záhrady, sálavé teplo od krbu. Čakáme na odsunutie dvoch enormne veľkých zasklených stien. Teraz dom a záhrada v jednom. Presné naplnenie predstáv majiteľa domu o tom ako chce stráviť tretiu tretinu života. Absolútna svetová extratrieda. Nezabudnuteľný zážitok".

A teda, ak som mal doteraz štyri slovenské domy, ktoré majú pre mňa svetovú úroveň – pamätník SNP, rozhlas, televíznu vežu na Kamzíku a krematórium, tak som rád že tam môžem pridať aj jeden súčasný – Banánku.

Branislav Puškár

Nesmierne ma ako dekana Fakulty architektúry a dizajnu teší, že počas uplynulého roka naša výnimočná budova navrhnutá jedným z nestorov architektonického vzdelávania na Slovensku, profesorom Bellušom, prešla významnou rekonštrukciou. Okrem zrenovovaných interiérov nám bude slúžiť nová moderná infraštruktúra a napríklad aj nová strecha s pochôdznou terasou, zeleňou a fotovoltikou. Rekonštrukcia bežala za plnej prevádzky – s veľkou mierou trpezlivosti a tolerancie všetkých zamestnancov a študentov. Napriek sťaženým podmienkam sa našim študentom a pedagógom v uplynulom roku podarilo získať množstvo úspechov a ocenení, a vytvoriť kvalitné projekty a publikácie. Ak mám z nich vybrať jeden výnimočný počin, tak je to kniha profesorky Jany Pohaničovej o prvom dekanovi Fakulty architektúry a dizajnu, architektovi pamiatkárovi profesorovi Pifflovi, ocenená cenou SAS Martina Kusého. Publikácia je dôstojnou poctou zakladateľskej generácii a zároveň inšpiratívnym čítaním pre súčasných pedagógov, študentov aj absolventov. Nadobúda osobitný význam v súvislosti s blížiacim sa 50. výročím založenia Fakulty architektúry a dizajnu a 80. výročím začiatku architektonického vzdelávania na Slovensku, ktoré si budeme pripomínať počas celého budúceho roka.

Anton Reitzner

Od apríla v ateliéri veľmi intenzívne prežívame všetky nedostatky, nedôslednosti a hlúposti nového stavebného zákona. Uvedenie novej legislatívy do života je v akejkoľvek oblasti pochopiteľne komplikovaným procesom, no miera nedomyslenosti a nepochopenia náväzností nového stavebného zákona predčila aj tie najhoršie sny. Nepripravenosť stavebných úradov na novozavedené procesy, neskoré schválenie vykonávacích vyhlášok, skomplikovanie procesov a bezohľadné odmietanie (či neschopnosť) vysvetľovať nové postupy zo strany úradov rozdelilo architektonickú obec na optimistov veriacich, že išlo len o banálnu lajdáckosť pri tvorbe zákona - a pesimistov, ktorí vzhľadom na odbornú spôsobilosť zákonodarcov nikdy neverili v lepší výsledok...

Eva Rohoňová

Sú tri veci, ktoré ma v uplynulom roku výraznejšie zaujal či priamo zasiahli.

Prvou z nich je ochota a vôľa ľudí v regiónoch venovať sa edukácii v oblasti architektúry pre širokú verejnosť. V tomto roku vznikol nový tím festivalu Deň architektúry na Slovensku, ktorého som súčasťou. Vidím tak odborníkov, ktorí často na úkor vlastného voľného času a neraz aj vlastných financií chcú ukázať verejnosti to kvalitné v ich mestách. V kontexte súčasnej spoločenskej situácie, ktorú vnímam najmä cez nedostatok empatie a porozumenia, ide pre mňa o mimoriadne silný zážitok. Ukazuje sa, že záujem o kultiváciu prostredia a verejnej diskusie stále existuje, len je menej viditeľný.

Druhou, dúfam že dobrou správou, je plánovaná rekonštrukcia Piešťanského Domu umenia v nasledujúcom roku. Ide o budovu, ktorej architektúru sa spolu s Líviou Gažovou snažíme už niekoľko rokov popularizovať. Verím, že aj samotná rekonštrukcia prebehne pod drobnohľadom už vzdelanej verejnosti a, samozrejme, aj odborných kruhov, a stane sa príkladom citlivého prístupu k hodnotnej modernej architektúre.

Ako negatívny posun vnímam zmenu v spoločenskom nastavení voči cyklistom. Každým dňom mám silnejší pocit, že cyklisti sú v mestách čoraz viac vnímaní ako narušitelia pokoja. Mám na mysli najmä tých, ktorí sa bicyklom presúvajú za každodennými povinnosťami — ktorí si túto často nebezpečnejšiu formu presunu volia v dobrej viere, že tým odľahčia doprave, znížia emisie a budú dobrým príkladom pre svoje deti aj okolie. Ešte pred pár rokmi som mala pocit, že v tomto smere bude naša spoločnosť dnes už ďalej. Akoby sa však proces vývinu zastavil, alebo sa dokonca zhoršil.