Reflexie - rok 2024 pohľadom architekta, tretia časť (L-Ž)

Čo Vás v roku 2024 v oblasti architektúry na Slovensku (v stredoeurópskom priestore) najviac zaujalo?

Osobné výpovede môžu byť trochu iné, ako oficiálne hodnotenia. Ďakujeme kolegom, ktorí sa podelili so svojimi vlastnými pohľadmi na to, čo v nich rezonovalo. 

Igor Lichý 

Asi nebudem sám, koho zaujala výstava Vladimír Dedeček - minulosť a prítomnosť v SNG (Kurátorka Monika Mitášová a architekti expozície Benjamín Bradňanský a Vít Halada). Úžasné modely fragmentov budov v nezvyklej mierke - adekvátnej priestoru a veľkosti autora, skladacie modely s návodmi na použitie, rozprávanie samotného autora, ale aj artefakty zo „starej“ budovy SNG. Výstava má nielen odborný rozmer, ale aj potenciál spopularizovať, na prvý pohľad, neatraktívnu modernistickú architektúru z éry socializmu v očiach širšej verejnosti. Expozícia by si svojou kvalitou zaslúžila aj reinštaláciu v niektorej zo zahraničných galérií. Verím, že časom prídu na rad aj iní autori neskorej moderny, alebo aj postmoderní tvorcovia z konca 80-tych rokov.

Sklamaním pre mňa bolo neudelenie CEZAAR-a projektu „Prvá fáza revitalizácie Námestia slobody v Bratislave“ (Autori: Ateliér: 2021 s.r.o., Laboratórium architektúry krajiny). Nemá zmysel sa sa tu rozpisovať nad kvalitami a významom tohto projektu. Kategória Fenomény architektúry je priam stvorená na ocenenie počinu tohto typu. Nie je to prvýkrát, čo porota na CEZAAR-ovi svojím rozhodnutím šokovala. Natíska sa mi otázka, či porota zostavená z tvorivých architektov je schopná uvažovať nad dielami svojich kolegov s dostatočným nadhľadom a či by nebolo v prospech veci, keby v porote mali väčšie zastúpenie nezávislí kritici architektúry.

Branislav Puškár

Ako dekana Fakulty architektúry a dizajnu STU ma teší veľký záujem o štúdium na našej fakulte. Ponúkame atraktívne študijné programy, čo nám umožňuje vyberať si prvákov z tých najkvalitnejších stredných škôl. V roku 2024 sa nám podarilo vytvoriť dva nové študijné programy, ktoré svojou koncepciou sledujú najnovšie európske trendy. Sú to Urbanizmus, pripravovaný v spolupráci s Ekonomickou univerzitou v Bratislave, a Umenie vo verejnom priestore. Významné je, že okrem toho že rastieme kvantitatívne, darí sa nám rásť aj kvalitatívne. Dôkazom toho, že naši študenti a pedagógovia sú „svetoví“, sú tri mimoriadne ocenenia, ktoré naša fakulta získala za posledných 12 mesiacov. Prvým obrovským úspechom je zisk prvého miesta a titulu TOP European University of 2023-24, ktoré naša fakulta dosiahla v konkurencii 1363 univerzít v rankingu Inspireli. Druhým veľkým úspechom je séria ocenení záverečnej práce diplomanta Tomáša Rausza z vertikálneho ateliéru BIG – získal s ňou 1.miesto v celosvetovej súťaži Young Architects Competition, Cenu Slovenskej Rektorskej Konferencie za umenie a Cenu profesora Lacka za najlepšiu slovenskú diplomovú prácu v oblasti architektúry. Tretím svetovým úspechom je 1.miesto v súťaži Buildner pre študentov Andrejčáka a Bíma z vertikálneho ateliéru Šimkovič/Filová. Tieto ocenenia prác našich študentov nás z hľadiska hodnotenia kvality vzdelávania a hodnotenia kvality ateliérových prác posúvajú medzi špičkové školy architektúry v Európe. Sú jasným dôkazom, že za kvalitným vzdelaním nepotrebujú naši stredoškoláci vycestovať za hranice Slovenska.

Anton Reitzner 

Pozitívne a povzbudzujúco vnímam objektívny rast kvality architektonických súťaží na Slovensku, aj keď ich počet tento rok neláme rekordy. Za úspechy považujem pravidelné vysoké umiestnenia slovenských architektonických ateliérov v súťažiach v susednom Česku, napríklad prvé miesto ateléru Doxa v Pardubiciach, alebo tretie miesto ateliérov Sadovsky & Architects a GUTGUT v Opave. Menej ma potešil ignorantský prístup štátneho vyhlasovateľa súťaže voči víťazom vo Valalikoch. Rozpaky a neistotu architektov vyvoláva pretrvávajúca neprehľadnosť v platnosti či neplatnosti častí starého Stavebného zákona a ustanovení nového Zákona o výstavbe, absencia metodiky a vykonávajúcej vyhlášky toho nového a neodborná organizácia tranformácie na novú stavebnú legislatívu. Neodbornosť, arogancia a hlúposť je dnes bohužiaľ leitmotívom fungovania verejných inštitúcií.

Uplynulý rok vnímam ako nesmierne kontroverzný a smutný, hanba z nekultúrneho diania v našej kultúre výrazne zatienila akékoľvek úspechy v architektonickej tvorbe. Verím, že rok 2024 bol iba „chybou v programe“, a že budúci rok o takomto čase nebudeme dnes ťažko skúšanej kultúre s takmer fatálnou diagnózou čitať nekrológ písaný v azbuke. Držme si palce.

Katarína Terao Vošková

Čo sa mi páči?
Všetky počiny združenia Čierne diery - ich výstavy, publikácie a vôbec všetky aktivity na záchranu kultúrneho dedičstva na Slovensku, ktoré robia už niekoľko rokov. Čierne diery robia takú skvelú propagáciu zanedbávanému dedičstvu, že dokážu osloviť široko spektrum -- od odborníkov až po laikov.

Čo sa mi nepáči?
Nepáči (a dovolím si povedať, že ma hnevá) politika Ministerstva kultúry a počiny novej ministerky. Ich nekompetentné rozhodnutia, ktoré vedú k likvidácii dobre nastaveného systému v oblasti manažmentu ochrany pamiatok na Slovensku, ako aj k likvidácii  systému finančnej podpory aktivít na ochranu dedičstva a na priamu obnovu pamiatok.

Nora Vranová

Uplynulý rok toho pre kultúrnu obec veľa dobrého nepriniesol, preto ma vždy úprimne poteší, keď nám niekto niečo závidí. Napríklad kolegovia z Českej komory architektov nám závidia - čuduj sa svete - bytovky nominované na CE ZA ARa. Popri iných mediálne diskutovanejších témach v súvislosti s cenou za architektúru SKA trochu zaniklo, aký kvalitatívny skok spravili bytové domy na Slovensku za posledné obdobie a že bolo pre porotu mimoriadne ťažké rozhodnúť sa len pre jednu z nich. Snáď trochu pomohol aj #domavarchitektúre.

Kolegovia z Maďarskej komory zas neskrývajú obdiv k množstvu súťaží, ktoré každoročne SKA overuje. Viem, mohlo by to byť aj lepšie, najmä čo sa týka podpory orgánov štátnej správy. Tu zas môžeme závidieť my Čechom ich ministrov, ktorí verejne deklarujú význam architektonických súťaží pre rozvoj spoločnosti.

A do tretice, všetci nám závidia brutalistické dedičstvo modernej architektúry druhej polovice 20. storočia. Titulným objektom prierezovej výstavy SOCMODERNIZM, ktorá práve prebieha v poľskom Krakove je bratislavský Most SNP. Medzi 400 exponátmi z takmer všetkých postsocialistických krajín a krajín bývalej Juhoslávie je významné množstvo diel zo Slovenska – počnúc už spomínaným mostom, cez budovu Rozhlasu, SPU v Nitre, Pamätník SNP, mostíky na Štrbskom plese až po utopický Heliopolis od VALu. Exponáty na výstavu zapožičala Slovenská národná Galéria, ktorej budova je sama jedným z nich.

Rudolf Žákovský

Neprehliadnuteľný je zámerne dusivý a paralyzujúci zápach, linúci sa  v posledných mesiacoch roka z Harmincovej TatraBanky. Ale aj to, že kredit profesie a poctivej architektúry rastie aj reflexiou v rámci i mimo architektonických kruhov. Stojí na hĺbke výskumu a skvelej prezentácii, ako napr. výstava Dedeček v SNG, cyklus filmov, prednášok a kníh Architektura (ČSSR) 58-89 tímu okolo Vladimíra 518, neúnavnej činnosti Čiernych dier a ďalších "mimolimitných" aktivít. A tak verím, že sa dočkáme dobrej tvorivej atmosféry aj v roku 2025. ARCHINFO má v tomto pohybe nenahraditeľné miesto.