Architekt Michal Sedláček o súťaži na Zimný prístav: Záujem presahuje Bratislavu a Slovensko

Pozn. red.: súhrnný článok s výsledkami a návrhmi zverejníme až počas novembra pri vyhlásení výsledkov súťaže.

Zatiaľ pripájame aktuálnu tlačovú správu MIB:

Jedenásť porotcov a porotkýň medzinárodnej súťaže k Zimnému prístavu minulý týždeň zasadlo, aby bez poznania autorov vybrali zo 123 prijatých urbanistických návrhov sedem najlepších, ktoré postúpia do druhého kola. V druhom kole budú vybrané tímy pracovať s odporúčaniami poroty aj s výsledkami participácie. Ktorá vízia Zimného prístavu napokon zvíťazí, sa dozvieme v novembri 2026.

Medzinárodná súťaž návrhov sa v odbornej praxi považuje za najlepší spôsob, ako získať kvalitný projekt. Pre takto veľké a komplexné projekty je kľúčové mať k dispozícii skúsených expertov a dostatok know-how. Preto sa vlastník územia bratislavského Zimného prístavu, Verejné prístavy pod Ministerstvom dopravy SR, rozhodol v prípade projektu transformácie prístavu pre medzinárodnú urbanistickú súťaž návrhov. Tá prebiehala v organizácii Metropolitného inštitútu Bratislavy anonymne od 23. februára 2026 a v prvom kole priniesla 123 návrhov z 33 krajín z celého sveta.

Premena prístavu: výzva a príležitosť

Premena lokality dnešného nákladného prístavu v Bratislave bude pre jeho vlastníkov výzvou, nielen z hľadiska urbanizmu, ale aj protipovodňovej ochrany, využitia vody, industriálnych pamiatok či krajiny. Preto organizátor, vyhlasovatelia aj medzinárodný panel porotcov vítajú veľkú účasť v súťaži, ktorá predpokladá široké spektrum urbanistických riešení. Ako hodnotí porota kvalitu doručených návrhov a čo si pri nich všíma?

Michal Sedláček, predseda poroty, český architekt pôsobiaci celosvetovo a niekdajší hlavný architekt Brna:

„Záujem v medzinárodnej súťaži presahuje Bratislavu a Slovenskú republiku. Ja sám som ako porotca nikdy toľko návrhov v súťaži nezažil. Početnosť predpokladá, že vyberieme naozaj fantastický návrh pre Bratislavu. Čo ma zaujímalo, je vzťah prístavu, vody a budov, ktorý je výnimočný. Väčšina vnútrozemských miest nemá prístav.“

Catherine Burd, podpredsedníčka poroty, britská architektka pôsobiaca v oblasti strategického plánovania, kultúrneho dedičstva a tvorby kvalitných verejných priestorov:

„123 je obrovské číslo, no zároveň sa dá pomerne rýchlo rozoznať, ktoré návrhy majú skutočný potenciál a môžu fungovať. Sú to podľa mňa najmä také, ktoré ponúkajú veľmi dobrú hierarchiu verejného priestoru. Teda premyslené plánovanie, ktoré uvažuje, ako napojiť túto novú štvrť na zvyšok mesta a ako komunikovať s vodou.“

Peter Gero, slovenský architekt a urbanista pôsobiaci v Nemecku, spoluautor HafenCity v Hamburgu a garant vízie rozvoja Zimného prístavu:

„Veľká účasť v súťaži je pre mňa potvrdením, že aj ďaleký svet vidí dôležitosť Bratislavy, jej ekonomický aj prírodný potenciál, ktorý si miestni možno ani tak neuvedomujú. Pri hodnotení si všímam najmä kvalitu verejných priestorov a prepojenosť urbanizmu s riekou.“

Paco Bunnik, holandský architekt a hlavný urbanista Amsterdamu:

„Kvalita návrhov je vo všeobecnosti veľmi vysoká. Niektoré sú pomerne radikálne, iné sú umiernenejšie a dobre navrhnuté. Pre mňa je mimoriadne dôležité, aby sa priestor dokázal prispôsobiť kultúrnemu aj občianskemu programu a vytvoril demokratický priestor, ktorý môže mesto Bratislava objavovať. Možno nejde ani o to nájsť plán, ktorý pôsobí dokončene, ale skôr taký, ktorý v sebe má určitú ideu, ktorú možno rozvinúť v ďalšej fáze návrhu.“

Linda Obršálová, česká architektka a urbanistka pôsobiaca v oblasti architektúry verejných stavieb, mestského plánovania a tvorby verejných priestorov:

„Pri hodnotení som sa sústredila na celkovú urbanistickú koncepciu, víziu, ktorú návrhy prinášajú, a možnosti, ktoré mestu ponúkajú, či už z hľadiska krajinárskeho návrhu, atmosféry alebo práce s tým, čo už v priestore je.“

Petra Marko, architektka a riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy, ktorý je organizátorom súťaže:

„Transformácia Zimného prístavu je pre Bratislavu jednou z kľúčových rozvojových tém. Víziou je sprístupniť toto jedinečné územie ľuďom a prepojiť jeho priemyselné dedičstvo s novými kvalitnými verejnými priestormi. Mimoriadny záujem o medzinárodnú súťaž potvrdzuje význam tejto lokality, ako aj dôslednú prípravu, od kvalitného zadania cez zloženie medzinárodnej poroty až po dvojkolový proces hodnotenia. Súťaž dáva veľkú šancu priniesť do Bratislavy urbanizmus svetovej úrovne a transformáciu územia, ktorá bude prínosom pre celé mesto.“

Vybraných sedem tímov bude počas nasledujúcich mesiacov detailne rozpracovávať návrhy. Okrem zadania budú mať k dispozícii aj pripomienky porotcov a porotkýň a názory verejnosti, ktoré vzišli z participácie.

Čo si praje verejnosť

Metropolitný inštitút Bratislavy sa snaží aj o zapájanie verejnosti do projektov premeny mesta. Poznať názory a potreby ľudí pri premene ich mesta je kľúčové.

„Téma budúcnosti Zimného prístavu rezonuje, čo je viditeľné aj cez veľký záujem verejnosti o participáciu k súťaži. Vytvorili sme viacero možností na zapojenie, od prechádzok v priestore prístavu, o ktoré bol mimoriadny záujem, cez dotazník až po tematické diskusie v priestoroch TU-BA, kde bola možnosť s jednotlivými záujemcami prebrať témy viac do hĺbky,“ vysvetlil Juraj Hurný, riaditeľ Sekcie participácie a mestských štúdií MIB.

Komentovaných prehliadok Zimného prístavu sa počas dvoch dní zúčastnilo 160 ľudí, fokusových skupín 38 ľudí a online dotazník v stanovenom termíne vyplnilo 578 obyvateľov a obyvateliek. Veľká časť z nich býva v dochádzkovej vzdialenosti od Zimného prístavu.

Z dotazníkov a rozhovorov s obyvateľmi a obyvateľkami vo všeobecnosti vyplynulo, že sa zaujímajú o budúci osud tohto územia a záleží im na tom, ako sa Zimný prístav bude ďalej rozvíjať.

Z podnetov vyplynulo deväť princípov, ktorými by sa mala nová štvrť v prístave riadiť:

1. Parky ako inkluzívny priestor s malým množstvom obmedzení
2. Dunajská promenáda ako nekomerčný priestor s divokým charakterom
3. Oázy pokoja naprieč územím pre každodenný relax
4. Voda, ktorej sa dá dotknúť a ktorú sa dá zažiť
5. Šport ako rekreácia pre wellbeing
6. Priorita pohybu po štvrti chôdzou a na bicykli
7. Zachovanie charakteru štvrte a vyzdvihnutie histórie
8. Umiestnenie atrakcie, ktorá pritiahne návštevníkov
9. Priestor pre každodennú kultúru

Obyvatelia najčastejšie vyjadrovali túžbu, aby priestor nebol sterilný a nepôsobil elitársky, ale prístupne. Aby sa po ňom mohli ľudia pohybovať bez nutnosti kúpiť si niečo. Najviac sa respondenti v dotazníku obávali, že v území vzniknú príliš husto zastavané a mohutné zóny, ktoré budú navyše uzavreté a určené len exkluzívnym skupinám.

Juraj Šujan, hlavný architekt Bratislavy, reaguje:

„Zimný prístav vnímame ako jedinečnú lokalitu v dotyku s centrom mesta, ako aj s prístavnými bazénmi i hlavným tokom Dunaja. Intenzita navrhnutej zástavby bude tomu zodpovedať a od severozápadnej hrany územia, nadväzujúcej na nové bratislavské administratívno-obchodné centrum, bude smerom k rieke postupne klesať. Podľa požiadaviek mesta, vízie nášho metropolitného inštitútu i súťažných návrhov postupujúcich do druhého kola pôjde o štvrť so zmiešanými funkciami, vrátane materských škôl, základnej školy či multifunkčnej budovy pre kultúrne aktivity širokej verejnosti. Navzájom prepojená štruktúra verejných priestorov vrátane parkov zároveň sprístupní novú mestskú štvrť a jej nábrežné hrany obyvateľom a návštevníkom Bratislavy.“

Zhoda medzi respondentmi nepanovala na tom, či v území majú alebo nemajú byť vysoké budovy. Časť verejnosti vidí Zimný prístav ako pokračovanie downtownu, teda územie vhodné pre výstavbu mrakodrapov. Druhá časť verejnosti očakáva kompaktnú zástavbu s nižšou výškou a aktívnym parterom. Všetci Bratislavčania sa však zhodli, že v Zimnom prístave by malo vzniknúť výnimočné, príťažlivé a dostupné miesto pri Dunaji, ktoré tu bude pre nich. Podrobnosti z participácie budú súčasťou záverečnej správy, ktorá bude zverejnená čoskoro.

Viac informácií o súťaži:
https://zimnypristav.mib.sk/