BRATISLAVSKÝ DUNAJSKÝ PARK

Predstavenie vízie

Charakter Dunaja v Bratislave a jeho hydromorfologické a hydraulické parametre umožňujú, aby mala Bratislava okrem pekných nábrežných promenád aj rozsiahle riečne brehy a záplavové územia prírodného charakteru, vhodné na rekreáciu, pobyt a pohyb ľudí pri rieke a v jej blízkosti.

Skupina odborníkov, znalcov Dunaja, architektov a urbanistov, prírodovedcov, vodohospodárov a ochrancov prírody, sformulovala víziu Bratislavského dunajského parku.

Východisková situácie

Možnosti využitia prírodných podmienok Dunaja v Bratislave sú unikátne a revitalizačné opatrenia potrebné pre naplnenia ich potenciálu, v súlade s modernými trendmi, budú pomerne jednoduché a lacné. Existujúce vzdutie vodného diela Gabčíkovo od Starého mosta smerom po prúde, umožňujú opätovné oživenie niekoľkých ramien a ich prepojenie s hlavným tokom Dunaja.

Víziou je jedinečné a rozsiahle územie pri rieke s estetickými prírodnými a prírode blízkymi brehmi na miestach kde to umožňujú morfologické a hydraulické podmienky a niekoľko ramien prepojených s hlavným tokom Dunaja. Prístup a pohyb ľudí v území bude možný náučnými, turistickými, či cyklochodníkmi a po Dunaji a ramenách aj vodnými trasami pre rekreačné vodácke aktivity. Miera úpravy a charakteru územia bude rôzna od upraveného parku, cez mestskú pláž a športové areály až po chránené územie. Predpokladá sa integrácia miest rôzneho charakteru so zachovaním ich súčasných funkcií.

Tento želaný stav bude možné dosiahnuť postupne. Prvým krokom bude deklarovanie záujmu mesta a verejnosti a dotvorenie vízie s pomocou koncepčných materiálov a štúdií, ktoré víziu konkrétne rozpracujú. Dôležitým krokom bude koordinácia mesta s príslušnými štátnymi inštitúciami, najmä so správcom toku, s ďalšími aktérmi v území a s verejnosťou, aby vízia konečného výsledku bola široko akceptovaná a podporovaná.

Deklarácia iniciátorov myšlienky Bratislavského dunajského parku

Dunaj, so svojimi brehmi, lužnými lesmi, plážami, ramenami a ostrovmi, je pre Bratislavu, jej obyvateľov a návštevníkov, strategickým a zásadným prírodným prvkom a nositeľom identity.

Pre Bratislavu, ako hlavné mesto a centrum regiónu s presahom hraníc, má Dunaj, jeho prírodný charakter a zdravý riečny ekosystém, dôležitý význam pre životné prostredie, pre kvalitu života ľudí a udržateľný hospodársky rozvoj.

Verejnosť má eminentný záujem aby sa údržba, správa a environmentálny manažment Dunaja a jeho brehov vykonávali v súlade s najnovšími progresívnymi odbornými poznatkami a postupmi, ktoré zaručia, že kvalita prírodného prostredia Dunaja a jeho brehov sa nebude naďalej zhoršovať, ale zlepšovať. Predstavitelia iniciatívy majú záujem spolupracovať s príslušnými inštitúciami, predovšetkým so samosprávou a so správcom toku, tak, aby sa prijali revitalizačné opatrenia, ktoré v čo najväčšej možnej miere zachovajú a obnovia prírodný charakter toku, obnovia a zachovajú ramená rieky, obnovia prírodný charakter brehov, nahradia necitlivé brehové opevnenia estetickou a prírode blízkou alternatívou, umožňujúcou zdravý život riečneho ekosystému a príjemný prístup ľudí k rieke.

Skutočnosti ktoré viedli iniciátorov k potrebe zadefinovať toto územie ako park:

• Dunaj je so svojimi brehmi, lužnými lesmi, plážami, ramenami a ostrovmi, pre Bratislavu, jej obyvateľov a návštevníkov strategickým a zásadným prírodným prvkom a nositeľom identity
• Súčasné poznatky o unikátnosti a zraniteľnosti ekosystému Dunaja
• Narastajúci záujem verejnosti o pobyt, oddych a rekreáciu na brehoch Dunaja
• Aktuálne negatívne príklady nevhodného manažmentu toku a brehov Dunaja, vedúce k zbytočnému poškodeniu prírodného prostredia a zhoršeniu kvality života verejnosti
• Dĺžka dunajských brehov a rozsah území ktoré sú pre návštevu a pobyt ľudí pri rieke atraktívne sa neustále zmenšuje
• Toto územie je súčasťou koryta Dunaja, slúži na prevádzanie veľkých vôd, po väčšinu času je jeho využitie na účely parku veľmi vhodné a jeho občasné zaplavenie je z hľadiska prírodného parku aj žiadúce
• Súčasným progresívnym trendom v urbanizme, v manažmente vodných tokov a v protipovodňovej ochrane, je ochrana, obnova, revitalizácia a vytváranie prírodných priestorov pri riekach
• Toto územie, ktoré je verejným priestorom, sa ako park stále využíva, aj keď nie s plne využitým potenciálom, okamžite je teda potrebné ho ako park aj chápať a správať sa tak k nemu
• Dunaj v Bratislave ešte aj dnes vyniká druhovým bohatstvom rýb (viac ako 50 druhov), stav mnohých populácií je však kritický, pretože sa v dôsledku nevhodných brehových úprav a regulácií nemajú kde rozmnožovať

Príklady reálneho poškodenia prírodného prostredia Dunaja z nedávnej minulosti:

• Necitlivá technokratická zmena obľúbenej prírodnej pláže Lido na neestetický a neprístupný breh (1980-te roky 20. storočia)
• Narušenie cenného a stabilného prírodného brehu chráneného územia Soví les a jeho nahradenie necitlivým a nevhodným obhádzaním lomovým kameňom (prvá dekáda 21. storočia!)

Aktuálne príklady reálneho poškodenia prírodného prostredia Dunaja zo súčasnosti:

• Necitlivé opevnenie ľavého dunajského brehu pri Vlčom hrdle neďaleko ostrova Kopáč (zima 2018 !). Stovky metrov brehu prírodného charakteru, ktoré boli dôležitou súčasťou ekosystému rieky a obľúbeným miestom pobytu ľudí tohto mesta pri rieke, tu boli premenené na zdevastovaný mŕtvy breh obsypaný kameňmi v celej dĺžke, napriek tomu že takéto opatrenie nebolo potrebné (vnútorný oblúk, malé rýchlosti prúdenia, hrádza vzdialená 400 m) a použitá forma opevnenia je nevhodná.
• Devastačný výrub stromov na ľavom brehu Dunaja medzi Čunovom a Dobrohošťou (zima a jar 2018 !). Holorub stromov na brehu Dunaja a v jeho inundačnom území má na desaťročia katastrofálne ekologické následky, bol vykonaný v rozpore s elementárnymi zásadami ekologického manažmentu vodného toku a z hľadiska protipovodňovej ochrany bol neadekvátny a nevhodný.

Aktuálny príklad bezprostredného ohrozenia prírodného prostredia Dunaja:

• V starom koryte Dunaja, v širšom regióne Bratislavy, sa pripravuje kontroverzný zámer na prehradenie Dunaja niekoľkými vodnými dielami s otáznym účelom, ktoré by premenili prúdiaci úsek Dunaja na stojaté zdrže. Ochrancovia prírody, biológovia, ekológovia, ale aj vodohospodárski odborníci, vodáci a rybári upozorňujú na rozsiahle negatívne dôsledky takéhoto zámeru.

Bratislavský dunajský park v základných bodoch:

• Záplavové územie Dunaja tvoriace unikátny prírodný priestor
• Celý slovenský úsek pravého brehu Dunaja
• Ucelený úsek dĺžky 20 km od rakúskej po maďarskú hranicu
• Predpokladá sa integrácia miest rôzneho charakteru so zachovaním ich súčasných funkcií
• Jednoduché revitalizačné úpravy
• Prepojenie troch ramien s Dunajom (Ovsišťské rameno, Starohájske rameno, Jarovské rameno)
• Revitalizácia brehov na vybraných miestach
• Sprístupnenie pre ľudí: pozdĺžne spojenie po chodníkoch pri Dunaji, priečne vstupy do územia  k miestam prírodného Dunaja
• Turistické, náučné, bežecké a cyklo chodníky, vodácke trasy
• Zásadné zlepšenie podmienok pre rybie spoločenstvá
• Možnosť vstupu priamo do Dunaja na čo najväčšom počte miest
• Výchovný prvok – možnosť priamej osobnej skúsenosti, že rieka nie je nepriateľ, ale životodarné prostredie
• Park prispeje k adaptácii na zmenu klímy – zlepší sa odtok cez inundačné územie, obnovia sa vodné plochy a mokrade, umožní sa ľuďom prístup do prostredia s príjemnejšou klímou v letných horúčavách
• Možné rozšírenie aj na ľavý breh Dunaja
• VEĽMI JEDNODUCHO REALIZOVATEĽNÉ aj postupne po etapách

Iniciátori myšlienky Bratislavského dunajského parku:

Ing. arch. Vladimír Hrdý
Ing. arch. Matúš Janota
prof. RNDr. Vladimír Kováč, CSc.
Mgr. Andrej Kovarik
Ing. Martin Mišík, PhD.
Mgr. Andrej Somora
doc. Ing. Andrej Škrinár, PhD.