Prečo Slovensko nemá múzeum architektúry?

Slovensko nemá na rozdiel od iných európskych krajín múzeum architektúry. Zbierky modelov, dokumentov a fotiek sú rozdrobené, niektoré kusy sa stratili. Pokusy zriadiť múzeum trvajú s prestávkami už niekoľko desaťročí. Dodnes nie sú reálne.

Nadšenci medzičasom založili Slovenské múzeum dizajnu a Slovenská národná galéria digitalizuje zbierky komory architektov, tá je však v provizóriu pred rekonštrukciou. Archívne materiály majú aj Slovenské národné múzeum, Mestské múzeum a ďalšie inštitúcie. No nezdá sa, že by sa v blízkej budúcnosti mohli ocitnúť pod strechou inštitúcie, ktorá by ich systematicky skúmala a venovala by sa propagačnej činnosti. Prečo sa v tomto odlišujeme od okolitých krajín?

Na potrebu vzniku osobitného pracoviska pre architektúru upozorňoval ešte v roku 1969 pracovník Slovenského národného múzea Ladislav Šášky. Architekt Ľubomír Mrňa, jeden z aktívnych pokračovateľov jeho myšlienky, drží v rukách Šáškyho článok z časopisu Projekt a číta:

„Okrem usporadúvania pravidelných výstav, ktoré by verejnosť systematicky a pohotovo oboznamovali so súčasným dianím v oblasti architektúry a stavebníctva, je žiaduce širokej verejnosti, ale aj odborným kruhom priblížiť vývoj našej architektúry od najstarších čias po súčasnosť formou stálej výstavy, múzejnej expozície. Realizácia tejto výstavy si podobne ako pravidelné usporadúvanie výstav vôbec vyžaduje osobitné pracovisko. Vyžaduje si oficiálne zriadenie Múzea architektúry.“

Po pivniciach zbieral cenné dokumenty

Ľubomír Mrňa obchádzal v deväťdesiatych rokoch rodiny architektov a po pivniciach a povalách zbieral cenné dokumenty. Dnes je z útlmu myšlienky zriadiť múzeum sklamaný. Ešte v roku 1982 bolo pritom múzeum blízko. Vtedajšia vláda prijala uznesenie, ktoré jeho zriadenie predpokladalo v Bratislave alebo v Žiline. Projekt zanikol pre nedostatok peňazí.

„Významnú úlohu v procese hrala Slovenská národná galéria, ktorá od roku 1986 zhromaždila 12-tisíc dokumentov z pozostalosti bezmála dvoch desiatok známych architektov. Po priškrtení finančných zdrojov a znížení počtu odborných pracovníkov skončila iniciatíva v slepej uličke. Posledný dokumentárny materiál sa nakúpil 18. 10. 1991,“ spomína architekt Mrňa a cituje zo svojho článku.

Kolekciu diel architektúry budovali súbežne v rámci Slovenskej národnej galérie kurátorky Klára Kubičková či Viera Zajková. Išlo o fond GAUUDI venovaný architektúre, úžitkovému umeniu a dizajnu. Napriek podpore vtedajšieho ministerstva kultúry, primátora mesta, Zväzu slovenských architektov (dnes Spolok architektov Slovenska) a Štátneho (výskumného) projektového a typizačného ústavu v Bratislave sa nepodarilo ani tento projekt dokončiť a neskôr sa stal súčasťou Zbierky architektúry, úžitkového umenia a dizajnu pri SNG.

Alexandra Kusá: Nie je to strategické

Riaditeľka Slovenskej národnej galérie Alexandra Kusá si myslí, že nie je strategické zakladať nové organizácie, akou by bolo aj múzeum architektúry, keď nie je možné sanovať ani existujúce. Rozvojový model galérie má za cieľ zastrešiť po rekonštrukcii rozsiahleho areálu aj oblasti dizajnu, architektúry a umeleckého remesla. Peniaze na rekonštrukciu zatiaľ Ministerstvo kultúry neposkytlo.

Je to práve SNG, ktorá okrem archivovania zbierky architektúry organizovala v ostatných rokoch aj sporadické výstavy a v súčasnosti chystá napríklad diskusie.

Slovenské múzeum dizajnu, ktoré pôvodne vzniklo zdola a dnes je samostatnou štátnou príspevkovou organizáciou pod patronátom centra dizajnu, sa vo svojej Zbierke architektúry a nábytku špecializuje prevažne na mapovanie záchranu a dokumentovanie interiérovej a výstavníckej tvorby, dizajnu konštrukčných prvkov a dizajnu nábytku, teda nie „veľkej“ architektúry.

Mohla by sa týmto príkladom inšpirovať aj architektonická obec a založiť múzeum architektúry systémom zdola? Kurátorka múzea dizajnu Lívia Pemčáková si myslí, že áno, treba však veľké odhodlanie. Zároveň uvažuje, či je zakladanie samostatného kamenného múzea v digitálnej dobe nevyhnutné. Nie je možné združiť roztrúsené zbierky architektúry vo forme databáz? Podobný proces už pomaly prebieha, ochotu spolupracovať však musia nájsť všetky orgány.

Projekty sú menšie a krátkodobé

Architektonické múzeum nemusí byť len zhromaždiskom materiálov či pracoviskom pre výskumníkov a archivárov. V zahraničí sa samostatné centrá architektúry venujú sústavnej propagácii, výskumu a publikovaniu. Spolupracujú s univerzitami, výskumnými ústavmi, komorami a inými organizáciami.

Na Slovensku zatiaľ vznikajú iba projekty menšieho rozsahu alebo krátkeho trvania, väčšinou závislé na finančnej podpore grantových organizácií. Iniciatívu po pokusoch v deväťdesiatych rokoch už nikto ráznejšie neprebral.

Ľubomír Mrňa vraví, že ak sa má niečo podariť, musia byť splnené tri základné podmienky: chcieť, môcť a vedieť. „A niektorá z nich zrejme Slovensku chýba.“

Po páde komunizmu sa Mrňa podieľal na zozbieraní prác od zhruba 50 architektov, ktorí pôsobili na Slovensku. Po rozpade Česko-Slovenska putovala zbierka z Pamiatkového úradu do igelitových vriec a previezli ju Spolku architektov Slovenska. Myšlienka na vznik múzea architektúry sa potichu vytratila. Spolu s niektorými dokumentmi.

Napísala Lívia Gažová, študentka architektúry na Estonian Academy of Arts.Tento príspevok bol publikovaný aj v Denníku N.

Titulná ilustračná fotografia: E. G. Oman, Pohľad do Premostenia SNG, 2005, web SNG