Hore
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Gerhardt Braun Slovakia k.s.

Pivničné kobky

Drobného 27
Bratislava

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

SCHÜCO International KG, o. z. Slovensko

Okná, dvere a fasády

Tomášikova 17
Bratislava

KOMA Modular s.r.o.

Říčanská 1191
Vizovice

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Reynaers systems spol. s r.o.

Prievozská 2/ A
Bratislava

Sto Slovensko, s.r.o.

Stavať zodpovedne

Pribylinská 2
Bratislava

2N® Indoor Compact

2N® Indoor Compact je vnútorná odpovedacia...

2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (výrobca)
2N TELEKOMUNIKACE, a.s. (distribútor)

MINIMAL / MAXIMAL – kovanie v minimalistickom dizajne

Material & Technology s.r.o. – M&T (výrobca)
Material & Technology s.r.o. – M&T (distribútor)

CITY moduly

Designový mestský mobiliár v merítku drobnej...

KOMA Modular s.r.o. (výrobca)
KOMA Modular s.r.o. (distribútor)

POSUVNÉ DVERE HI-FINITY

Ultra tenký design posuvných dverí HI-FINITY...

Reynaers systems spol. s r.o. (výrobca)
Reynaers systems spol. s r.o. (distribútor)

PANORAMA CELOPRESKLENÉ OKNO HX 300

OTVORENÉ. SVETLÉ. VOĽNÉ.
Veľkoplošné...

Internorm (výrobca)
Internorm (distribútor)

Povrchové temperovanie betónového jadra

Princíp temperovania betónového jadra spočíva...

REHAU s.r.o. (výrobca)
REHAU s.r.o. (distribútor)

Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
14. august 2018
0
483

Dá sa zatvoriť rušná ulica v centre mesta pre autá?

Reálny experiment na Mickiewiczovej ulici v Bratislave potvrdil, že áno.
Dá sa zatvoriť rušná ulica v centre mesta pre autá?

O tom, ako sa to udialo píše Lívia Gažová a Milota Sidorová. 

Mickiewiczova ulica tvorí prirodzené pešie pokračovanie korza na Obchodnej ulici, no kvôli extrémne rušnej doprave, nebezpečným prechodom, úzkym chodníkom a nekvalitným verejným priestorom je nepríjemné chodiť po nej pešo. Ulicou denne prejde okolo päťtisíc áut. Príklad podobnej ulice sa určite nájde aj vo vašom meste. Mickiewiczovu sme na deň uzavreli, aby sme poukázali na potrebu riešenia celej zóny medzi hranicami historického Starého a Nového mesta s radiálou Obchodná - Americké námestie. Prečítajte si, čo sme sa naučili a inšpirujte sa odborníkmi a odborníčkami na mestské priestory.

Festival WhatCity? na Mickiewičke, ktorý organizovalo združenie Punkt, mal za cieľ ukázať potenciál ulíc a priestorov, ktoré kvôli mohutnej doprave prehliadame. Netýkal sa len jednej ulice, volal po priestoroch pre všetky skupiny obyvateľov aj po koncepčných riešeniach pre celú zónu. Súčasťou street festivalu bol bohatý program, do ktorého sa zapojilo celé susedstvo, odborný workshop a konferencia v netradičnom formáte rozhovorov jeden na jedného. Podujatie priamo nadviazalo na aktivity ITB Development, Green Foundation a ďalších lokálnych iniciatív. Mickiewiczova a časť Kollárovho námestia sa na jeden deň uzatvorila pre automobilovú dopravu - nahradil ju jeden dlhý stôl pozývajúci k dialógom, stánky, jedlo a zábava.

Môže sa na našich uliciach ešte stále odohrať futbalový turnaj?
Môže sa na našich uliciach ešte stále odohrať futbalový turnaj?Foto: Marek Jančúch

Pred festivalom sme v susedstve robili aj niekoľkomesačný prieskum, susedské stretnutia a debaty nad mapou s obyvateľmi i odborníkmi. Zistili sme, že v posledných rokoch v tejto zóne pribudlo množstvo občianskych, profesných či investorských iniciatív. Doslova každá ulica tu má svoje občianske združenie. Pôsobia v nich ľudia, ktorí aktívne vytvorili množstvo štúdií, organizujú spoločenské a susedské akcie, skúšajú pilotné projekty či dokonca sami investujú do rekonštrukcie a údržby verejných priestorov. Všetci sa zamýšľajú nad tým, ako by mala vyzerať ich štvrť a volajú po zmene. Ako by mala samospráva reagovať na takéto občianske aktivity? Ako by mali postupovať susedské iniciatívy, ktorých cieľom je skvalitnenie verejných priestorov vo svojej štvrti?

Festival WhatCity? na Mickiewičke na deň uzavrel jednu z najrušnejších bratislavských ulíc.
Festival WhatCity? na Mickiewičke na deň uzavrel jednu z najrušnejších bratislavských ulíc. Foto: Marek Jančúch

Deň pred festivalom WhatCity? na Mickiewičke sme usporiadali medzinárodný workshop zameraný na riešenie zóny medzi Obchodnou a Krížnou ulicou. Výstupy z workshopu si môžete pozrieť tu. Pozvali sme viac ako päťdesiat zástupcov aktívnych občanov, súkromného sektora, mesta a odborníkov zo zahraničia, aby diskutovali o možnostiach spolupráce zainteresovaných strán, o spolufinancovaní utlmovania dopravy a zmeny verejných priestorov. O tom, ako môžu ulice a námestia zóny byť opäť bezpečnými a efektívnymi dennými cestami pre chodcov a cyklistov a ako môžu úradníci a politickí predstavitelia radnice využiť potenciál aktivít obyvateľov a investorov. Tu je pár príkladov.

Hlavný architekt Ľubľany, mesta podobného Bratislave, hovorí, ako sa mu podarilo premeniť hlavnú ulicu na zónu zdieľaného pohybu.
Hlavný architekt Ľubľany, mesta podobného Bratislave, hovorí, ako sa mu podarilo premeniť hlavnú ulicu na zónu zdieľaného pohybu. Foto: Marek Jančúch

Janez Koželj: Príklad Slovinskej ulice v centre mesta Ľubľana

V Ľubľane, meste veľmi podobnom Bratislave sa iniciatívam na skvalitnenie verejných priestorov darí najmä kvôli podpore zo strany samosprávy. Cesta k nim však nebola jednoduchá a podstatným krokom bolo obsadenie pozície hlavného architekta mesta skúseným profesorom Koželjom. Jeden z jeho najodvážnejších projektov, konverzia Slovinskej cesty, hlavnej mestskej triedy, zásadne zmenila obraz, zážitok i dynamiku celého mesta. Cieľom revitalizácie bolo zvýšenie bezpečnosti chodcov a redukcia dopravných konfliktov.

Slovinská cesta v Ľubľane. Foto: Dekleva Gregorič Arhitekti
Slovinská cesta v Ľubľane. Foto: Dekleva Gregorič ArhitektiFoto: Dekleva Gregorič Arhitekti

Rovnako ako Bratislava, aj Ľubľana prešla svojím obdobím rozširovania ciest a bezbrehej podpory automobilovej dopravy. Situácia sa zmenila po vytvorení plánu udržateľnej mobility a vyrovnaného dopravného modelu. Podľa neho má byť tretina ciest v meste realizovaná chôdzou a bicyklom, tretina MHD a tretina individuálnou automobilovou dopravou.

Na Slovinskej ceste sa najprv realizovali drobné zásahy, ktoré slúžili ako test širších a komplexnejších riešení. Predpokladom pre realizáciu bolo vybudovanie mestského okruhu a obchvatu centra. Následne sa začalo s veľkou informačnou kampaňou, vrátane špecializovaných prezentácií o výhodách projektu, provizórnych a dočasných úprav a architektonických a odborných workshopov a pozývania verejnosti do plánovania. Finálne riešenie vzišlo z architektonickej súťaže. Cesty zúžili a povolili len pre prejazd MHD, vysadili nové stromoradie, zredukovali reklamu a podporili vonkajšie aktivity. Dosiahli spoluprácu stakeholderov.

Transformácie Slovinskej ulice v centre Ľubľany na zdieľaný priestor pre verejnú dopravu a chodcov.
Transformácie Slovinskej ulice v centre Ľubľany na zdieľaný priestor pre verejnú dopravu a chodcov. Foto: Dekleva Gregorič Arhitekti

Projekt bol komplexný a sprevádzali ho veľké obavy zo strany politikov a verejnosti. Nakoniec sa však preukázal ako úspešný a pochvaľovala si ho verejnosť, vrátane vodičov MHD. Priniesol rozvoj života, a to aj komerčného. Zvýšená kvalita verejného priestoru priťahuje súkromných podnikateľov a developerov, ktorí sa teraz snažia o zlepšenie biznisu formou krajších fasád a výkladov. S nárastom pešej plochy a rastúcej kvality verejného priestoru pribudli aj turisti. V súčasnosti podobné zmeny pokračujú v uliciach, ktoré nadväzujú na centrum, regenerácia mesta je totiž nekonečný proces. Prehováranie dopravných a policajných autorít o prínose pilotných projektov ultmovania dopravy a zvyšovania kvality verejných priestranstiev ostáva najvyššou politickou prioritou hlavného architekta Koželja.

Hana Foltýnová Brůhová rozprávala o skúsenostiach z mesta Litoměřice.
Hana Foltýnová Brůhová rozprávala o skúsenostiach z mesta Litoměřice. Foto: Marek Jančúch

Hana Foltýnová Brůhová: Inovatívna samospráva Litoměřice

V meste Litoměřice, ktoré sa opakovane umiestňuje v rebríčkoch inovatívnych samospráv, dbajú na komunikáciu s verejnosťou. Základnou platformou je tzv. Fórum, kde občania sami definujú každoročne desať najväčších problémov mesta. K prioritným témam sa usporiadavajú verejné pracovné stoly a debatuje o probléme s príslušným pracovníkom z mesta. Následne sa hlasuje o najväčších problémoch. Každoročná frekvencia Fóra umožňuje mestu prezentovať posun na príkladoch riešení konkrétnych otázok z minulosti.

Foto: Marek Jančúch

Pri realizácii pilotných projektov, ako je napríklad krátkodobé uzavretie ulice, treba myslieť na územnoplánovacie, dlhodobé hľadisko a širší aspekt, ktorý by mali práve piloty pomôcť naštartovať. Niekedy však situácia v samospráve neotvára priestor plánom, ktoré by podporila vyššia autorita. I v takom prípade je však nutné premyslieť plán dlhodobého smerovania lokality a postupne o ňom hovoriť so samosprávou, administratívou a získavať pre neho politickú podporu. Pri pilotných projektoch dopravného utlmovania treba argumentovať peším pohybom, odvolávať sa na pešie trasy.

Ak sú pilotné projekty krátke, napríklad trvajú len týždeň, majú na verejnosť skôr negatívny dopad a každého hnevajú. Ak pilot trvá dlhšie, ľudia si naň navyknú a vnímajú ho pozitívnejšie. Pilotné projekty, ktoré pracujú so znížením parkovacích miest, by mali pracovať postupne. Po vzore Kodane sa každý rok uberajú v meste 2 percentá parkovacích miest a toto číslo nie je citeľné. Rovnaký prístup postupnej redukcie parkovacích miest s úspechom uplatnili i v Ľubľane.

Martin Šotola, organizátor kultového podujatia Zažít město jinak o svojich skúsenostiach z Prahy.
Martin Šotola, organizátor kultového podujatia Zažít město jinak o svojich skúsenostiach z Prahy. Foto: Marek Jančúch

Martin Šotola: Potenciál pouličných festivalov a dočasných aktivít

Hlavný koordinátor festivalu Zažít město jinak, počas ktorého sa na uliciach konajú susedské festivaly, vysvetlil, že za desať rokov sa im podarilo vytvoriť veľkú spoločenskú objednávku. V roku 2017 bolo v Prahe uzatvorených až 92 ulíc a tento model sa úspešne presúva aj do iných miest. Festival je organizovaný zospodu, vďaka dopytu v daných lokalitách. Organizátori pomáhajú s administratívou, ale program si už tvoria komunity samé. Takýmto spôsobom sa darí lepšie prihliadať na potreby lokality. Podujatie pomáha lepšie zorganizovať susedov a umožňuje vzájomné kontakty, ale môže aj poukázať na problematické miesta. Spočiatku oslovovali známych miestnych aktívnych ľudí na uliciach a keď sa festival stal známym, pripájali sa lokality samé.

Jeden veľký stôl sa stal priestorom na rozhovor počas festivalu WhatCity? na Mickiewičke.
Jeden veľký stôl sa stal priestorom na rozhovor počas festivalu WhatCity? na Mickiewičke. Foto: Marek Jančúch

Zdeněk Ent: Spolupráca a prípravné práce

Základom úspechu projektu kultivácie pražských brehov Soutok Vltavy, bola identifikácia partnerov, ktorých oslovili. Proces začal prednáškami priamo v území, čím sa ľudia so záujmom o tému prepojili, následne vypracovali sociogeografický prieskum formou dotazníkov, štruktúrovaných rozhovorov spolu s ekonomickým prieskumom. Vo výsledku vznikli mapy vzťahov v území, identifikovali dôležitých hráčov, ale vytvorili aj analýzu ekonomický plánov. Cieľom, okrem iného, bolo sieťovanie a zosúladenie zámerov.

Zahraniční odborníci na komentovanej prechádzke územím.
Zahraniční odborníci na komentovanej prechádzke územím. Foto: Marek Jančúch

Napríklad na Kollárovom námestí v Bratislave sa síce podarilo identifikovať aktérov, ale proces spolupráce sa zatiaľ nedostal do formovania vízie pre priestor. Hoci väčšina aktérov prejavila mimoriadny záujem o skvalitnenie verejného priestoru námestia a utlmenie dopravy, necíti sa na aktívne vystupovanie. Miestna samospráva nie je aktívnym partnerom v zmene. Vzniká však klaster inštitúcií, kde je otvorená možnosť spoločných akcií či koordinácie.

Ako sa zasadiť o zmenu vo vašom susedstve

Energia nahromadená v susedských aktivitách zväčša nemá v systéme samosprávy oporu. Vytvorením relevantných výstupov však môžete vytvoriť silné argumenty, ktorými by sa mesto malo zaoberať. V prvom rade prizvite odborníkov a urobte podrobný prieskum aktérov v území. Kto vlastne sme a aké máme záujmy? Dobrou metódou sú štruktúrované rozhovory s aktérmi v území. Ak premýšľate nad pilotným projektom, uzavretím časti ulice či slávnosťou na námestí, je dobré, ak sú súčasťou príprav aj stretnutia. Dobrá komunikácia obrusuje hrany a antipatie medzi rôznymi skupinami. Pre pilotné projekty, ktorých cieľom je odskúšať fungovanie opatrení ako eliminácia dopravy alebo umiestnenie cyklotrás, platí heslo: rýchla akcia, najlepšia akcia. Zamerajte sa na rýchlu zmenu mestského dizajnu, nízkonákladové aktivity, ideálne bez vstupu samosprávy. Osvedčenou metódou na oživenie verejných priestorov je i pojazdný stánok s kávou či polievkou. Street art umenie má tiež výrazný dopad za relatívne nízke náklady. Komunitné podujatie je zložitejšie na organizáciu, môže však tiež mať efekt. Aj bez väčších programových zásahov môžete oživiť uličný partner – podporujte malé prevádzky. Ďalšou možnosťou je pripraviť program, ktorý pôsobí ako stmeľovač ľudí. Vhodné sú verejné prednášky, či komentované prechádzky. Projekty správne načasujte s ohľadom na voľby a politickú náklonnosť. Niekedy je, naopak, dobrou stratégiou začať bez aktívneho vstupu samosprávy či politikov.

Foto: Marek Jančúch

Pri pilotných projektoch sledujte ich dopady, ktoré môžu poslúžiť ako silné argumenty. Medzi sledované parametre patria: spomalenie automobilovej dopravy, vzrastajúci počet a kvalita prostredia pre chodcov, viac detí a seniorov na ulici, nižší počet áut, dopravných kolízií či zlepšenie plynulosti MHD. Tento argument vnímajú aj politici a obyvatelia veľmi pozitívne.

Ako na pilotné projekty vo vašom susedstve

  • Menšie a časté aktivity sú dobrým nástrojom, ak chceme, aby si na zmeny zvykli susedia a širšia verejnosť, médiá a politici
  • Pred realizáciou a komunikáciou pilotného projektu alebo čiastkových opatrení je potreba mať rámec pre finálny stav a širší kontext
  • Robte drobné zmeny kontinuálne ako dlhodobý proces. Nájdite efektívny systém organizácie a financovania.
  • Spolupráca s občianskymi skupinami, mimovládnymi organizáciami je veľmi výhodná, pretože poskytujú kontakt s obyvateľmi, médiami a často majú programové, či produkčné kapacity
  • V argumentácii deklarovať bezpečnosť a zdravie najmä pre deti. Komunikovať pozitíva, nie negatíva, zamerať sa na pozitívne aspekty zmien, nielen negatívne
  • Rozširovať prvky v území, ako dôvod odstránenia áut (stojany, zeleň, mobilná zeleň, terasa, lavičky, pocket garden)
  • Čo najrýchlejšie odstrániť parkujúce autá z chodníka
  • Angažovať v pilotných projektoch viac miestnych i verejnosti, aby zažili zmenu na vlastnej koži ako svoj benefit
Peší pohyb je na Mickiewiczovej sťažený a kvôli prekážkam a smogu i nepríjemný.
Peší pohyb je na Mickiewiczovej sťažený a kvôli prekážkam a smogu i nepríjemný. Foto: Marek Jančúch

Ako komunikovať pilotné projekty

Ak  chcete na istý čas uzavrieť ulicu, verejnosť, politici a médiá majú zvyčajne jedinú otázku – ako na to doplatia vodiči. Odpovede si treba poriadne pripraviť. Otázky parkovania a dopravy sú veľmi výbušné, podporujú negatívne reakcie medzi ľuďmi i na sociálnych sieťach a politici preto do projektov nechcú vstupovať. V debatách však odporúčame pracovať práve s poslancami, pretože treba chápať, že oni nie sú odborníci a často nerozumejú, že majú moc niečo zmeniť a nerozumejú ani komplexnosti problému. Vzdelávajte svojich poslancov, práca s nimi je kľúčová.

Negatívne aspekty je lepšie nekomunikovať, prípadne znížiť mieru pozornosti, ktorá k nim smeruje a využiť vhodné formulácie. Je vhodné sústrediť sa na komunikáciu výhod a pozitív rôznym užívateľským skupinám: chodcom, cyklistom, deťom, starým ľuďom. Negatívne reakcie sa ale určite objavia. Nové správanie sa v priestore je otázkou zvyku, treba preto len vydržať. Existuje aj možnosť o pilotných projektoch nekomunikovať, najmä ak ide o piloty malého rozsahu, ktoré si ľudia ani nestihnú všimnúť a rovno si na ne zvyknú. Mnoho odborníkov považuje za jednu z najlepších foriem presviedčania situácie, keď ľudia zažijú nečakanú situáciu. Susedské festivaly či krátkodobé uzávierky sú preto dôležitými katalyzátormi zmeny spoločenského vnímania smerom k pozitívnemu.

Ako povedal Janez Koželj, viceprimátor a hlavný architekt Ľubľany: „Musíte to skúšať, všetko a všade. Najdôležitejšie je vymeniť pochybnosti a váhanie za aktivitu. Nečakajte na primátorov. Aj iniciatívy zdola a participatívne prístupy sú dnes modelmi, ktoré fungujú. Nikdy nebudete mať k dispozícii ideálne podmienky a okolnosti. Musíte vychádzať len z toho, čo máte. Je stále veľmi veľa možností, ako zmeniť veci k lepšiemu.“

Námestie deviatich áut pred budovou Alžbetky a Hurbanovými kasárňami má veľký potenciál, Slúži ako parkovací ostrovček.
Námestie deviatich áut pred budovou Alžbetky a Hurbanovými kasárňami má veľký potenciál, Slúži ako parkovací ostrovček. Foto: Marek Jančúch

Opatrenia pre zónu od Kollárka až po Krížnu

Ako sa môže zóna medzi turistickým historickým centrom a Novým mestom stať opäť príťažlivou pre ľudí? Ako môžu ulice a námestia zóny byť opäť bezpečnými a efektívnymi dennými cestami pre chodcov a cyklistov a pomôcť tak znižovať zbytočnú automobilovú prevádzku? Ako sa môže zeleň a mestský mobiliár opäť navrátiť do oblastí prirodzených pohybov občanov? Ako môžu úradníci a politickí predstavitelia radnice využiť potenciál aktivít obyvateľov a investorov a spoločne tak konečne pretaviť vízie na dlhodobo želanú realitu?

Skupina odborníkov pri prehliadke zóny Obchodná – Americké námestie.
Skupina odborníkov pri prehliadke zóny Obchodná – Americké námestie. Foto: Marek Jančúch

Z rozhovorov o ďalšom smerovaní činnosti občianskych iniciatív v okolí Mickiewiczovej (napríklad združenia okolo Obchodnej ulice, Hurbanových kasární, Radlinského, Kmeťovho námestia, Avionu, Blumentálu, ale aj developerské a iné projekty) vyplynula potreba čo najskôr prepojiť stakeholderov v oblasti a deklarovať spoločné a odlišné ciele i motivácie. Kľúčovým je spojiť zdroje a zabezpečiť profesionálneho manažéra či tím ľudí, ktorý by bol platený zo združených zdrojov. Tím by menežoval fyzické zmeny v území a tvoril premostenie medzi samosprávou a stakeholdermi v území. Iniciatívy by sa mali snažiť získavať mediálnu, politickú a verejnú podporu na skvalitnenie verejných priestorov zo strany samosprávou a inicovať plán zapojenia projektov a ich koordinácie na systematickej úrovni. Najdôležitejšie ale ostáva, aby si tieto aktivity prijala za svoje i samospráva.

Workshop „Spojenie Starého a Nového Mesta – Stratégie pre rozšírenie živého centra Bratislavy“ zorganizovalo občianske združenie Punkt a nadácia Green Foundation ako súčasť podujatia WhatCity? na Mickiewičke, ktorého hlavným partnerom bola spoločnosť ITB Development.

Pozrite sa, ako to na Mickiewiczovej 19. mája vyzeralo.

88
Youtube

Spracovala: Lívia Gažová a Milota Sidorová, o.z. Punkt

Autor článku

Lívia GažováSKPiešťany

Poloha na mape

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím