Stretnutie Slovenskej národnej galérie s médiami a verejnosťou

Prečítajte si informácie zo stretnutia Slovenskej národnej galérie s médiami a verejnosťou o aktuálnych otázkach a plánoch SNG na rok 2017, na ktorom SNG informovala o pokračujúcej rekonštrukcii, návštevnosti a významných akvizíciách v minulom roku, partneroch a tiež o plánovaných výstavách.

Ako pokračuje rekonštrukcia areálu SNG?

Prioritná investičná akcia MK SR – Rekonštrukcia, modernizácia a dostavba areálu SNG – pokračuje od decembra 2015. Po roku sa začíname dostávať z „búracej“ do budujúcej fázy. Rekonštrukcia sa týka budov celého rozsiahleho areálu na Vajanského nábreží. Postupne boli odstránené interiéry, nefunkčné a zastarané zariadenia, staré konštrukcie, opláštenie budovy, ale už pred koncom roka 2016 sa začala stavať prvá novostavba. Sú zrejmé budúce vzťahy pasáží a priechodov a v najbližšom čase sa začne rozoberať posledná časť Premostenia – vtedy bude nábrežie chvíľu doslova štrbavé. Ako to už pri takýchto rozsiahlych stavbách v historickej lokalite býva, narazili sme na niektoré nečakané prekážky, ale zhotoviteľ sa operatívne situácii prispôsobuje a stavba vytrvalo napreduje. Doteraz bolo preinvestovaných 4 549 794,43 € vrátane DPH a prestavaných 11,97 % objemu financií.

Rekonštrukciu nevnímame iba ako opravu chátrajúcich budov, ale ako komplexný reštart, na konci ktorého bude moderná verejná inštitúcia 21. storočia. Našou prioritou je byť dobrým mestským rezidentom a sprístupniť čo najviac z nášho areálu, vrátane obnovy populárneho Letného pavilónu a možností, ktoré ponúkal. Pracujeme na „funkčnom“ vyžarovaní galérie, chceme sa pozrieť za galerijné steny a pozitívne vplývať na susedné ulice, kde by našli svoje miesto dizajnérske prevádzky, kaviarne, pretože by mali zabezpečený prísun konkrétnych návštevníkov. Naše plány teda pripravujeme tak, aby sme okrem prezentácie kultúrneho dedičstva a umenia (čo pokladáme za samozrejmosť) vybudovali verejný areál, ktorý by slúžil ako kultivovaná mestská alternatíva na trávenie voľného času. Sme radi, že aj predstavitelia mesta a mestských častí postupne začínajú s naším areálom a novými možnosťami, ktoré ponúka, rátať.

Alexandra Kusá,
generálna riaditeľka SNG

Aká bola úspešnosť a návštevnosť projektov v minulom roku?

V roku 2016 sa podarilo dosiahnuť celkovú návštevnosť expozícií v SNG Bratislava v počte 43 374 návštevníkov a po sčítaní s návštevnosťou expozícií vysunutých pracovísk v Pezinku, Zvolene, Ružomberku a v Strážkach stúpne toto číslo na 92 208. Oproti minuloročnej celkovej návštevnosti 82 398 je to zvýšenie o 9810 návštev. Treba zdôrazniť, že po prirátaní návštevnosti našich neplatených sprievodných a kultúrnych podujatí, ako aj výstav realizovaných mimo SNG, sa toto číslo ešte výrazne navýši.

Extrémnu úspešnosť, aj v súvislosti s návštevnosťou, zaznamenávame pri aktuálnej výstave v bratislavskom Esterházyho paláci Sen × skutočnosť | Umenie & propaganda 1939 – 1945, ktorá mapuje premeny podôb a funkcií umenia, vizuálnej kultúry a propagandy v rokoch existencie slovenského štátu (1939 – 1945). Od jej otvorenia dňa 20. októbra 2016 do 31. 12. 2016 ju videlo 12 075 návštevníkov. Výstava potrvá do 26. februára 2017.

Bohdana Hromádková,
riaditeľka marketingu a komunikácie SNG

S akými partnermi vstupuje SNG do nového roku?

Od nového roku sme začali spolupracovať s Tatra bankou, a. s., ktorá sa stala naším generálnym partnerom. S touto podporou bude môcť galéria svoju činnosť opäť rozšíriť a vylepšovať. „Podpora umenia je nosnou oblasťou sponzoringových partnerstiev Tatra banky už vyše dve desaťročia. V oblasti filantropie sa táto téma premieta už trinásť rokov do grantových programov a spoluprác našej nadácie. Veríme, že iba múdri a vzdelaní ľudia dokážu kultivovať našu spoločnosť, ktorej chceme byť ako firma dôstojnou súčasťou. Preto je pre nás cťou podporovať umelecké inštitúcie akou je Slovenská národná galéria, ktoré tieto hodnoty nielen uchovávajú a prezentujú, ale aj k umeniu vzdelávajú. Veríme, že prostredníctvom našej podpory prispejeme k rozvoju kultúrno-spoločenských a vzdelávacích aktivít a najmä rastúcej spokojnosti návštevníkov,“ vyjadril sa k novej spolupráci predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Tatra banky Mgr. Michal Liday.

Táto spolupráca sa pretaví do podpory rôznorodých aktivít SNG, galérii tiež umožní pokračovať v tradícii voľného vstupu. Vďaka tomuto odvážnemu kroku už štvrtý rok sprístupňujeme umenie širokému publiku v duchu našej dlhodobej stratégie prinášať návštevníkom čo najviac dostupných a kvalitných obsahov. Vstup na výstavy v Bratislave tak bude aj v roku 2017 zadarmo.  

Ako pokračuje digitalizácia?

V roku 2016 zabezpečovala SNG pokračovanie digitalizácie zbierkových predmetov SNG a ďalších slovenských galérií v rámci udržateľnosti národného projektu Digitálna galéria, ktorý bol financovaný v rámci operačného programu Informatizácia spoločnosti, prioritná os 2. Naďalej pracovali tri interné skenovacie pracoviská SNG – dve v priestoroch Hurbanových kasární v Bratislave a jedno skenovacie pracovisko v Kapitánskom dome vo Zvolene, kde sa primárne zabezpečovalo pokračovanie digitalizácie zbierkových predmetov ostatných galérií zúčastnených na projekte. V roku 2016 sa tak v rámci týchto pracovísk zdigitalizovalo spolu 5 453 zbierkových predmetov pre účely projektu, okrem toho boli digitalizované zbierkové predmety z vlastných zbierok aj z externých zdrojov pre potreby SNG ako napr. výstavné projekty, publikačná činnosť, marketing, vzdelávanie.

Zároveň pokračoval interný vývoj Webu umenia tímom lab.SNG. Medzi hlavné zmeny v roku 2016 patril redizajn úvodnej stránky. V súvislosti s digitalizáciou a Webom umenia odštartovala SNG ako prijímateľ grantu EHP v júni 2016 spolu s partnerom, nórskym Národným múzeom umenia Nasjonalmuseet, projekt Umenie, zbierky a dáta bez hraníc, ktorý bude ukončený v apríli 2017. Východiskom projektu je okrem Webu umenia aj nórsky online katalóg Samling, pričom cieľom oboch platforiem je otvoriť zbierky verejnosti v digitálnej podobe. SNG a Nasjonalmuseet aktuálne pokračujú vo výmene technológií a odborných zručností prostredníctvom intenzívnej spolupráce, série workshopov a úspešného podujatia Art Data Hackathon. Očakávaným výsledkom projektu je najmä rozšírenie partnerskej základne – zvýšenie počtu zúčastnených múzeí umenia.

K 31. 12. 2016 bolo v systéme centrálnej evidencie diel výtvarného umenia (CEDVU) evidovaných 102 300 záznamov zbierkových predmetov, ktoré majú uložené digitálne reprodukcie. Po prenose údajov a kontrole ich správnosti prebiehala konverzia digitálnych snímok, ktoré postupujeme na Web umenia. V roku 2017 bude SNG naďalej spravovať tento robustný informačný systém pre galérie a v plnom nasadení pokračovať v digitalizácii zbierkových predmetov svojich i ďalších galérií v podobnom objeme ako v roku 2016. Súčasťou digitalizácie by mal byť aj výskum zameraný na skvalitnenie digitalizačných procesov. Plánuje sa ďalší vývoj Webu umenia a lab.SNG bude pripravovať ďalšie aplikácie na atraktívne sprístupňovanie už existujúceho digitálneho obsahu.

Aké priority máme budúci rok?

Rok architektúry

Budúci rok sa, aj vzhľadom na to, že žijeme rekonštrukciou, chceme zamerať na architektúru. Pripravili sme intenzívny cyklus programov, ktorými vás vtiahneme do sveta architektúry. Môžete spoznávať obľúbené stavby slovenských architektov, na tematických prechádzkach sa zoznámite s kvalitnými stavbami a ich kontextom, na prezentácii publikácií zas spoznáte ich autorov a budete si môcť odniesť kúsok „architektúry“ domov.

Vydanie dvoch publikácií o architektovi Vladimírovi Dedečkovi

Prvú knihu autorsky pripravila teoretička architektúry Monika Mitášová pod názvom Vladimír Dedeček. Stávanie sa architektom. Je koncipovaná širšie a venuje sa obdobiu 40. – 50. rokov 20. storočia, keď študoval na martinskom gymnáziu a neskôr na bratislavskej Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva (FAPS SVŠT). Na jednej strane predstavuje individuálne i spoločenské impulzy a sily v akademickej aj mimoakademickej komunite výtvarníkov, sociológov a architektov na Slovensku, ktoré autora viedli k rozhodnutiu študovať architektúru a stať sa architektom. Na druhej strane poukazuje na zrod jeho vlastných postupov navrhovania v skicách a kresbách prvých stavieb ako na jednu z foriem stávania sa architektom. Prílohou tejto knihy sú tri rané architektove skicáre.

Druhú, interpretačnú publikáciu, pripravila Monika Mitášová v spolupráci teoretikom architektúry Marianom Zervanom, fotografkou Herthou Hurnaus z Viedne a s architektmi Benjamínom Brádňanským a Vítom Haladom pod názvom Vladimír Dedeček. Interpretácie architektonického diela. Táto kniha, ktorá sa venuje autorovej práci v 60. – 90. rokoch 20. storočia, obsahuje textovú, architektonickú a fotografickú interpretáciu štyroch najdiskutovanejších autorových diel v kontexte šestnástich textových analýz a fotografických interpretácií kľúčových Dedečkových diel. Spolu s prílohami bude publikácia príspevkom do diskusie nielen o Dedečkovom architektonickom diele, ale aj o možnostiach analýzy a interpretácie architektonického diela vôbec. Sprostredkúva mnohotvárne obrazy architektovho diela bez toho, aby sa usilovala uzatvoriť ich do formy klasickej monografie.

Bienále výtvarného umenia v Benátkach 2017

SNG vypísala 1. júla 2016 výberové konanie na relevantnú umeleckú osobnosť alebo skupinu, ktorá by pripravila projekt pre Pavilón Českej a Slovenskej republiky na 57. medzinárodnom bienále výtvarného umenia 2017 v Giardini v Benátkach (13. máj – 26. november 2017, preview v termíne 10. máj – 12. máj 2017). Reprezentanta mohli navrhnúť kurátori, galeristi, historici a teoretici umenia, príp. samotní umelci. Na základe výzvy bolo prihlásených 36 nominácií, pričom niektoré osobnosti boli nominované viackrát. Kľúčovým hľadiskom výberu bola schopnosť jednotlivých navrhovaných umelcov pripraviť kvalitný projekt práve pre špecifické potreby a podmienky Bienále. Odborná porota nominovala Janu Želibskú, ktorá túto nomináciu prijala.

Jana Želibská (*1941) je významná predstaviteľka generácie akčných a konceptuálnych umelcov a alternatívnej výtvarnej scény na Slovensku, ktorá stála pri zrode environmentu a objektu v 60. rokoch, akcie a konceptu v 70. rokoch, postmoderného objektu a inštalácie na konci 80. rokov a videoumenia v 90. rokoch 20. storočia. Autorka v úvahe o povahe našej súčasnosti s aktuálnym odkazom ku geniu loci Benátok konceptuálne vrství protikladné obrazy a predmety. Nová multimediálna inštalácia Labutia pieseň: Teraz využije kontrast monumentality a detailu, a ponúkne divákom skúsenosť rozmazaných hraníc fyzického a mentálneho priestoru.

Vydanie monografie Stana Filka

V roku 2017 SNG vydáva v rámci výskumu celoživotného diela Stana Filka (1937 – 2015) samostatnú slovenskú a anglickú monografickú publikáciu, ktorá bude venovaná autorovej tvorbe v 60. a 70. rokoch s presahom do neskoršieho vývinu jeho výtvarného myslenia. Rozsiahla kniha obsahuje tri nové štúdie, ktoré z rôznych perspektív predstavia a interpretujú Filkov program prvých dvoch dekád, prihliadajúc na vybrané kontexty s medzinárodnou a lokálnou umeleckou scénou (autori Aurel Hrabušický, Lucia Gregorová Stach a Dušan Brozman).

Kniha obsahuje biografiu, podrobne vypracovanú bibliografiu a zoznam konceptov, akcií a výstav Stana Filka počas celej jeho tvorivej dráhy. Vzhľadom na mimoriadny význam autora pre slovenské umenie 2. polovice 20. storočia bude výskum jeho tvorby na pôde inštitúcie pokračovať až k vyústeniu do retrospektívnej výstavy v SNG spolu s publikovaním výsledkov ďalšieho spracovania jeho tvorby od 80. rokov. Vyše tristostranová reprezentatívna publikácia s bohatou obrazovou a dokumentačnou výbavou bude doposiaľ najpodrobnejšou a najrozsiahlejšou knihou o Stanovi Filkovi.

Mlyn v Pezinku

V roku 2017 pripravujeme aj reštart jedného z našich vysunutých pracovísk – Schaubmarovho mlyna v Pezinku. Mlyn má ambíciu byť atraktívnym priestorom pre rodiny s deťmi aj dospelých návštevníkov, ktorý v sebe prepája históriu – genius loci miesta (historický mlyn je kultúrnou a technickou pamiatkou), výtvarné umenie (je súčasťou SNG), prírodu (je obklopený priestranným dvorom a starým ovocným sadom) a krajinu Malokarpatského regiónu (nachádza sa v mestskej časti Pezinka). Mlyn bude fungovať ako zážitkový, vzdelávací a voľnočasový priestor pre rôzne skupiny návštevníkov z Bratislavy, Pezinka a z okolia. Poskytne zaujímavý obsah, originálny a kvalitný program, priateľské služby pre návštevníkov. Svojím programom a aktivitami má potenciál osloviť a napĺňať viaceré oblasti záujmov individuálnych návštevníkov. Pridanou hodnotou mlyna v Pezinku je kombinácia umeleckých aktivít a podujatí v priestore Galérie insitného umenia lokalizovanom v príjemnom exteriéri so špecifickou atmosférou. Architektonicky sa na projekte bude podieľať Ing. arch. Peter Jurkovič z Ateliéru JRKVC.

Akvizície roku 2016

Akvizície 2016 | Zbierka starého umenia

Najvýznamnejšou akvizíciou do Zbierok starého umenia SNG za rok 2016 bola kolekcia kresieb maliara Ladislava Mednyánszkeho (1852 – 1919).

Slovenská národná galéria vlastní najväčšiu kolekciu Mednyánszkeho kresieb. Pravidelne sa snaží dopĺňať tie námety, ktoré buď súvisia s priestorom kaštieľa v Strážkach, prípadne s dôležitými témami autora. V roku 2016 sa podarilo do zbierky umenia 19. storočia získať konvolút 31 prác na papieri, pochádzajúcich z pôvodnej zbierky umelcovej netere Margity Czóbelovej, ktorá žila do roku 1972 v Strážkach.

Súčasťou prezentovanej kolekcie sú kresby a akvarely slovenských hradov (Trenčín, Beckov, Červený Kameň, Spišská Kapitula so Spišským hradom v pozadí). Ďalšou skupinou sú kresby doplnené o Mednyánszkeho zápisky písané gréckou abecedou, podobne ako jeho denníkové záznamy. V zbierke SNG je zastúpených veľmi málo diel z obdobia okolo a po roku 1900, preto sú obohatením dve kresby nábrežia v Budapešti, ku ktorým existujú olejomaľby v zbierke Maďarskej národnej galérie.

Z figurálnych námetov je v kolekcii portrét neznámeho vojaka a portrét mladíka menom Eduard Lebars, ktorého Mednyánszky portrétoval počas svojho pobytu vo Francúzsku. Z tohto obdobia sa na Slovensku nachádza veľmi málo zachovaných diel. Z talianskeho prostredia pochádzajú dva akvarely s námetom prímorského mesta v južnom Taliansku.

Najväčšia časť kresieb sa týka samotného priestoru kaštieľa v Strážkach a priľahlého parku. Ide o práce z raného obdobia autora, ako aj z čias, ktoré trávil Mednyánszky na tomto mieste počas návštev rodiny v priebehu 80. a 90. rokov 19. storočia. Objavuje sa tu téma železničného mosta cez rieku Poprad, zákutia parku, hospodárske časti panstva až po pohľady na Vysoké Tatry.

Katarína Beňová,
kurátorka Zbierky umenia 19. storočia

Akvizície 2016 | Zbierka moderného a súčasného umenia

Nová akvizícia Michala Moravčíka (1974 – 2016) do zbierok SNG pod názvom Universal (2010) je pamätníkom rovnomenného sektorového nábytku, ktorého pôvodné rozloženie z „rodného“ panelákového bytu autor týmto umeleckým gestom v materiálovej i tvarovej skladbe zachoval. Moravčík prenosom zostavy nábytku z bytu do galérie vytvoril samostatne stojaci monument pripomínajúci portál, triumfálny oblúk s vlastným vnútorným priestorom pre vstup diváka. Minimalizmus a monumentálnosť inštalácie narušuje fyzický vstup diváka do vnútra objektu, z víťaznej brány tak dochádza k premene objektu na piedestál, tribúnu či vyhliadkovú vežu pre iné než „univerzálnejšie“ možnosti a perspektívy pôvodne funkčného a dnes už ustupujúceho nábytku ako zástupcu našej/jeho postsocialistickej minulosti.

Moravčík spolu s generačne blízkymi výtvarníkmi (S. Mikyta, M. Piaček, P. Kovačovský) siahal po ostalgických fosíliách. V jeho osobitej verzii archeológie súkromného a verejného priestoru bol symbolom socializmu, normalizácie a moci, ale i jeho individuálnej pamäte ready-made – bežne používaný nábytok. Michal Moravčík – výrazná osobnosť strednej generácie autorov neokonceptuálnych stratégií – nastúpil na výtvarnú scénu koncom 90. rokov 20. storočia ako absolvent štúdia sochárstva na VŠVU v Bratislave (Jozef Jankovič).

Michal Moravčík minulý rok po krátkej vážnej chorobe zomrel. Jeho charakteristickým médiom bol objekt a inštalácia. Inštalácia Universal bola vystavená na skupinových výstavách v roku 2010 – 2011 Tomáš Džadoň, Michal Moravčík: Diapozitiv (Galerie U Dobrého pastýře, Brno) a v roku 2012 Sociálna sonda 2 v koncepcii Veroniky Rónaiovej (Dom umenia, Bratislava).

Vladimíra Büngerová,
kurátorka Zbierky moderného a súčasného umenia

Michal Moravčík k inštalácii Universal (2010) napísal:

„UNIVERSAL. V byte, kde som vyrastal, sme mali detskú izbu a chodbu zariadenú sektorovým nábytkom UNIVERSAL, ako i väčšina našich známych a susedov. Denne som prechádzal do detskej izby popod „víťazný oblúk“, zostavu, ktorú vymyslela moja mama. Môžem povedať, že som ju naozaj obdivoval a väčšina susedských variácií tohto nábytku mi prišla nudná a nekreatívna. UNIVERSAL sa stal fenoménom, ktorý dobyl náš obytný priestor na dlhých tridsať rokov (od roku 1971). No už v osemdesiatych rokoch upozorňovali sociológovia na unifikáciu domácností zariadených týmto nábytkom, začali sa totiž podobať jedna na druhú. Zároveň sa UNIVERSAL stal vizuálnym symbolom normalizácie na poli bytovej estetiky. Legendárny český dizajnér Jindřich Halabala, otec UNIVERSALu, by z toho určite nebol nadšený. Ideou jeho stavebnice bola dostupnosť, variabilita, praktickosť (skrine a skrinky boli hlboké, mali sme v nich takmer všetko: šaty, uteráky, topánky, lyžiarky, vysávač, kabely…), nie strata originality bytu. Po roku 2000 nastal obrat a naše domácnosti, ale i verejné inštitúcie nastúpili cestu lacnej ikeaizácie. UNIVERSAL začínal byť vzácnejší a dnes sa pomaly stáva nostalgickým zberateľským kusom. Jeho hodnotu som si začal uvedomovať, keď som sa sťahoval späť do maminho bytu, ale potreba niečo v ňom zmeniť, mi dávala súhlas na jeho odstránenie. Hľadal som spôsob, ako pretransformovať status tejto používanej veci a ako z nej urobiť živú atrakciu, pamätník, kde sa pôvodná funkcia stratí, nahradí sa obdivom a participáciou návštevníka. Ten bude môcť prejsť naživo intímnou zónou našej rodiny. Chcel som oceniť paradoxný „víťazný“ modernistický koncept, ktorý je v pozadí Halabalovej idey dostupnosti a praktickosti. Svoj zámer som jedného dňa nakreslil na papier, ktorý som nechal náhodou na kuchynskom stole. V skici sa chodbová zostava zmenila na vyhliadkový víťazný oblúk pre ľudí, bolo tam jasne vidieť človeka, ktorý stojí na UNIVERSALe ako na vyhliadke. Mama mi do skice dopísala: „Urob to! Nepoznám ťa!“. Dnes na jeho mieste stojí vešiak z IKEA.“

Text Michala Moravčíka bol publikovaný v katalógu Sociálna sonda 2 v koncepcii Veroniky Rónaiovej. Bratislava : Vydavateľstvo VEDA, 2012, s. 36.

Zdroj: tlačová správa SNG