Aké výstavy pripravuje SNG v roku 2017?

Adamčiak, začni!

Retrospektívna výstava Milana Adamčiaka (1946 – 2017)

24. 3. — 4. 6. 2017

Esterházyho palác – 3. poschodie, Bratislava
Kurátori: Lucia Gregorová Stach, Michal M. Murin

Samostatná výstava neo-avantgardného umelca Milana Adamčiaka (1946-2017), ktorého náhle úmrtie zasiahlo slovenskú kultúrnu scénu v týchto dňoch, predstaví v hlavných črtách jeho tvorbu od polovice 60. rokov po súčasnosť.

Adamčiak ako muzikológ zhodnotil inšpirácie novou hudbou a podnety čerpal nielen od Johna Cagea, ktorý bol pre neho kľúčovou postavou, ale pracoval vo vnútri širokej delty medzinárodných nových tendencií a osobností povojnovej avantgardy. Svoj autentický intermediálny program postavil na prieniku vedy, hudby, poézie a vizuálneho umenia. Výstava, ktorej koncepcia vznikla ešte v úzkej spolupráci s autorom, predstaví viaceré tematické a mediálne okruhy ako experimentálna poézia, nová hudba, grafické partitúry, objekty a autorské  hudobné nástroje. Ako si želal autor, prehliadka bude multimediálna a priamo v nej sa budú konať sprievodné podujatia (diskusie, živé vystúpenia, hudobné interpretácie a performancie). K výstave vyjde publikácia – bibliofília venovaná konceptuálnemu umeniu a hudbe, na ktorej sa autorsky podieľal aj Milan Adamčiak.

Nech šije! Móda na Slovensku 1945 – 1989

7. 4. – 20. 8. 2017

Esterházyho palác – 2. poschodie, Bratislava
Kurátorky: Zuzana Šidlíková (SMD) a Viera Kleinová (SNG)

Spoluorganizátor: Slovenské múzeum dizajnu, Bratislava

Výstava Nech šije! mapuje slovenskú módu v období rokov 1945 – 1989.

Fungovanie módneho „stroja“ v podmienkach reálneho socializmu prebiehalo pod nástojčivým diktátom totalitnej ideológie – výstava tak sleduje prísne strážené cesty a zákruty, ktorými sa tichý diktát módy napĺňal v odevnej tvorbe a aj v jej propagácii, prezentácii a konzumácii.

Má ambíciu prekračovať plytké brehy spomienkového optimizmu a zároveň búrať isté stereotypy. Predstavuje domácu odevnú produkciu – od družstevne organizovaných podnikov zameraných na individualizovanú, zákazkovú módu, cez masívny segment konfekčnej výroby až po ateliérovú tvorbu odevných dizajnérov hlásiacich sa o slovo od začiatku 80. rokov 20. storočia.

Vyhľadáva návrhárov a tvorcov, doposiaľ ukrytých v anonymite, objavuje invenčné domáce módne médiá, ale aj módnu fotografiu známych i menej známych slovenských autorov. Prevedie návštevníka zabudnutým svetom pojazdných predajní odevov, výstavníckou subkultúrou obchodov a veľtrhov, rozsvieti catwalk s montérkovým, ale aj mondénnym defilé „pokrokovej“ ženy.

Výstavu dopĺňa publikácia Zuzany Šidlíkovej Stratená móda: Odevná kultúra na Slovensku v rokoch 1945 – 1989.

Drsná škola
Súčasná slovenská grafika účtuje s dejinami 

23. 6. – 8. 10. 2017

Esterházyho palác – 3. poschodie, Bratislava
Kurátorka: Alexandra Kusá

Súčasná grafika je v dejinách slovenského výtvarného umenia téma s dlhou a premenlivou tradíciou.

Pripravovaná výstava sa zameriava na „skupinku“ dnešných štyridsiatnikov, spriaznených voľbou drsného štýlu nadväzujúceho na tradície rytia a rýpania (technického aj tematického). Ako ukážu autorské kolekcie, v tomto prípade možno dokonca hovoriť o osobitnej generačnej výpovedi.

Výber z diela autorov ako Pavol Čejka, Tomáš Klepoch, Emil Drličiak budeme inštalovať v spoločnosti staršieho umenia, grafickej klasiky, ale aj Brunovského školy.

Majster z Okoličného a umenie Spiša okolo roku 1500

8. 9. – 26. 11. 2017

Esterházyho palác – 2. poschodie, Bratislava
Kurátor: Dušan Buran

Majster bývalého mariánskeho oltára z františkánskeho kláštora v Okoličnom pri Liptovskom Mikuláši patril k najlepším maliarom stredoeurópskej neskorej gotiky a spolupracoval s významnými spišskými sochármi vrátane Majstra Pavla z Levoče.

Na rozdiel od Majstra Pavla ostáva jeho dielo pomerne neznáme – tak doma, ako aj v zahraničí. Väčšina obrazov Majstra z Okoličného sa pritom vyznačuje atraktívnou syntézou nizozemskej neskorej gotiky (krajina s architektúrou, selektívny záujem o popisné detaily) s talianskou renesanciou (psychologizujúce výrazy postáv, jemné lazúry atď.). Umelec udržiaval výkonnejší ateliér, z ktorého pochádza niekoľko ďalších vynikajúcich diel, dnes zväčša v cirkevných majetkoch (dva bočné oltáre v Smrečanoch, 1510) alebo maľby bočného Oltára Navštívenia Panny Márie v Dóme sv. Alžbety v Košiciach (1516).

Sám oltár, ktorý dal anonymnému maliarovi meno, bol rozobratý ešte v 18. storočí, jeho jednotlivé časti sa zachovali v niekoľkých zbierkach na Slovensku, v Poľsku a v Maďarsku. Slovenskej národnej galérii sa v roku 2010 podarila akvizícia jednej tabule – Ukrižovanie – pochádzajúcej priamo zo spomínaného oltára. Ukončenie jej reštaurovania (Petra Hoffstädterová, 2017) sa stalo priamym podnetom na usporiadanie výstavy.

Formát expozície bude pre mnohých návštevníkov možno trocha netradičný. Pôjde o analytickú výstavu na jednom poschodí Esterházyho paláca, ktorá bude obsahovať cca 40 – 50 gotických artefaktov – oltárne triptychy, tabule, skulptúry a grafické listy. Avšak rovnakú dôležitosť ako originálom pripisujeme prezentácii nových poznatkov vyplývajúcich z reštaurovania oltárnych tabúľ či stavebno-historických výskumov priamo v Okoličnom. Témou výstavy budú taktiež umeleckohistorické a technologické kapitoly (problém materiálov, podmalieb, atribúcií, genézy štýlu, oeuvre ateliéru a pod.) návštevníkom sprístupnené prostredníctvom nových médií (virtuálne architektonické rekonštrukcie, dokumentácia procesu reštaurovania, animácie využitia grafiky v tabuľovej maľbe).

K výstave bude vydaný katalóg s niekoľkými esejami k architektúre kláštorného kostola, jeho pôvodnému oltáru, ale tiež k šľachtickým rodom Okoličianskych a Smrečianskych. Doplnia ich aj príspevky reštaurátorov či dendrológov. Publikáciu uzavrie komentovaný katalóg vystavených diel, resp. všetkých dostupných obrazov Majstra z Okoličného.

Bazovský

27. 10. 2017 – 31. 1. 2018

Esterházyho palác – 3. poschodie, Bratislava
Kurátor: Aurel Hrabušický

Výtvarné dielo Miloša Alexandra Bazovského (1899 – 1968) ako jedného zo zakladateľov modernej slovenskej maľby bolo už mnohokrát predstavené na výstavách a v publikáciách. Ale Bazovský ako fotograf bude mať na pôde SNG prvú samostatnú výstavu. Ako fotografujúci výtvarník mal síce medzi umelcami na Slovensku predchodcov (Ladislav Mednyánszky, Gustáv Mallý), bol však prvým, ktorý dokázal byť moderným výtvarníkom a moderným fotografom súčasne. Fotografický aparát používal (najviac v 30. – 40. rokoch 20. storočia) namiesto skicára, jeho pomocou budoval akúsi vizuálnu databázu motívov, ktoré sa neskôr objavili v jeho výtvarných dielach. Fotoaparát používal jednoducho ako jeden z ďalších výtvarných prostriedkov a komponoval priamo v jeho hľadáčiku. Vďaka tomu existujú viaceré tematické aj kompozičné paralely medzi jeho zábermi a niektorými kresbami a obrazmi.

Bazovského zaujímali nielen tradičné vidiecke témy – v tomto smere bol akýmsi drsnejším a dokumentaristicky viac dôsledným náprotivkom Karla Plicku, ale aj rôzne prejavy moderného životného štýlu: šport, turistika, cestovanie. Často portrétoval aj svojich priateľov, najviac azda umelca s tragickým osudom – Arnolda Petra Weisza-Kubínčana.

Bazovský svoje snímky nepublikoval, až na výnimky sa nezachovali ani fotografické zväčšeniny z nich. Pomerne rozsiahly súbor negatívov sa však nachádza v Archíve umenia SNG a ten sa stal základom pripravovanej výstavy.

Architekt Friedrich Weinwurm 

15. 12. 2017  – 1. 3. 2018

Esterházyho palác – 2. poschodie, Bratislava
Kurátori: Denis Haberland (SNG), Henrieta Moravčíková (Ústav stavebníctva a architektúry SAV)

Výstava pripomenie dielo Friedricha Weinwurma (1885 – 1942), najvýznamnejšieho predstaviteľa architektonickej avantgardy na Slovensku.

Prostredníctvom dokumentácie realizovaných aj nerealizovaných architektonických diel priblíži architektovu predstavu o „dobe primeranom stavebnom umení“. Prezentovanými dielami osvetlí pojem spoločensky angažovanej architektúry. Ukáže prácu architektonického ateliéru prvej polovice 20. storočia, štruktúru objednávok, postupy navrhovania a zobrazovacie zvyklosti. Sprítomní dobovú predstavu o architektúre novej vecnosti.

Zahraničné spolupráce 2017

Poklady baroka | Medzi Bratislavou a Krakovom
Treasures of the Baroque | Between Bratislava and Kraków

10. 2. – 23. 4. 2017

Národné múzeum v Krakove a Slovenská národná galéria v Bratislave

National Museum Kraków and Slovak National Gallery Bratislava

Kurátorka: Katarína Chmelinová (SNG)

Výstava Národného múzea v Krakove s takmer 150 exponátmi z viac než dvoch desiatok inštitúcií je prvou skutočne obsiahlou prezentáciou barokového umenia z územia dnešného Slovenska v Poľsku. Ojedinelú šancu na predstavenie týchto pamiatok v nezvyčajne širšom rozsahu poskytla celková rekonštrukcia Slovenskej národnej galérie. Práve umelecké artefakty z jej stálych expozícií a fondov tvoria jadro výstavy sprevádzanej poľsko-anglickým katalógom. Aby však dali poľskému publiku adekvátne reprezentatívny obraz vývoja barokového umenia z časti bývalého mnohonárodnostného Uhorska zodpovedajúcej dnes Slovensku, boli tieto ešte doplnené vybranými pamiatkami z ďalších     17 slovenských a viacerých zahraničných štátnych i súkromných zbierok.

V základnom chronologickom rámci od raného až po neskorý barok sú tu predstavené rôzne tematické okruhy. Návštevník tiež získa obraz o troch hlavných umeleckých oblastiach z dnešného Slovenska v 17. i 18. storočí. Poklady baroka nie sú však len popularizujúcou prehliadkou pamiatok uvedeného štýlu z územia dnešného Slovenska. Ich zámerom je tiež pritiahnuť pozornosť k umeleckým väzbám oblastí dnešného Poľska, ktoré, paradoxne, k blízkosti krajín dodnes neboli cielene skúmané. Dôraz prezentácie je pritom položený na diela vrcholného a neskorého baroka 18. storočia, keď sa kultúrne kontakty zintenzívnili. Návštevník tak bude mať možnosť výnimočne vidieť nielen známe vzácne artefakty v nových kontextoch, ale aj dosiaľ len ojedinele prezentované či verejnosti vôbec neprístupné diela z depozitov a súkromných majetkov.

Zdroj: tlačová správa SNG