Hore
Portál z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Viessmann

Climate of innovation

Ivanská cesta 30/A
Bratislava

Internorm

Okná pre pasívne domy

Galvaniho 15 B
Bratislava

Wienerberger s.r.o.

Tehelná 1203/6
Zlaté Moravce

Saint-Gobain

BIM knižnice a objekty

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Divízia ISOVER Saint-Gobain Construction Products

Dokonalá izolácia

Stará Vajnorská 139
Bratislava

Profirol s.r.o

Prielohy 1012/1C
Žilina

PREFA Slovensko s. r. o.

Štúrova 136B
Nitra

This site is protected by reCAPTCHA and the Google Privacy Policy and Terms of Service apply.
Hore
Menu
Kalendárium
Vložené
25. január 2018
0
2158

Architekt Friedrich Weinwurm: Nová cesta

Výstava v SNG vizuálne pútavým spôsobom sprostredkuje divákovi ideovú a výrazovú koncepciu Weinwurmovho diela a prezentuje jeho komplexné premýšľanie o architektúre.
Architekt Friedrich Weinwurm: Nová cesta

Trvanie výstavy: 26. január — 20. máj 2018
Otvorenie výstavy: 25. január 2018 o 18.00
Kurátorka: Henrieta Moravčíková
Odborná spolupráca: Denis Haberland (SNG)
Architektúra výstavy: Peter Moravčík
Grafický dizajn: Ľubica Segečová
Autorka fotografií: Olja Triaška Stefanović

Výstava pripomína dielo Friedricha Weinwurma (1885 – 1942), najvýznamnejšieho predstaviteľa architektonickej avantgardy na Slovensku. Prostredníctvom dokumentácie realizovaných architektonických diel približuje tematicky architektovu predstavu o architektúre novej vecnosti ako „dobe primeranom staviteľskom umení“. Ukazuje prácu architektonického ateliéru prvej polovice 20. storočia, postupy navrhovania a zobrazovacie zvyklosti. Aktuálne fotografie architektonických diel zase umožňujú precítiť desaťročiami preverenú atmosféru architektúry novej vecnosti. Súčasťou expozície je zvuková reprodukcia pôvodných textov architekta, ktoré osvetľujú jednotlivé línie Weinwurmovho uvažovania o architektúre.

Výstavu a sprievodný katalóg kurátorsky pripravila Henrieta Moravčíková (autorka výpravnej a ocenenej monografie o architektovi), architektúru výstavy navrhol Peter Moravčík, fotografie sú od Olje Triašky-Stefanović, axonometrické skice realizovaných stavieb a ich konštrukčného a dispozičného systému vytvorila Laura Pastoreková, polystyrénové modely stavieb zhotovila Danica Ščepková, kartónové študenti Fakulty architektúry STU, grafickú úpravu katalógu realizovala Ľubica Segečová, pôvodné Weinwurmove texty nahovoril Michal Hvorecký a kurátorskú spoluprácu za SNG prevzal Denis Haberland. Prezentovanú originálnu projektovú dokumentáciu zapožičali Archív Mesta Bratislavy, Archív NBS, Štátny archív Žilina so sídlom v Bytči a Štátny archív Nitra so sídlom v Ivanke pri Nitre. Dobové publikácie pochádzajú z fondu SNG, Univerzitnej knižnice v Bratislave a zo súkromných archívov.

Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Rodinný dom Weil, Bratislava, Mišíkova 1. 1936 – 1937.
Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Rodinný dom Weil, Bratislava, Mišíkova 1. 1936 – 1937. Foto: Olja Triaška Stefanović

Friedrich Weinwurm sa narodil v roku 1885 v Borskom Mikuláši v židovskej rodine. Strednú školu absolvoval na bratislavskom lýceu. Architektúru vyštudoval na TU v Berlíne a v Drážďanoch. Do Bratislavy prišiel v roku 1915 v čase doznievajúcej neskorej secesie a dekoratívneho eklektického historizmu. Vďaka svojmu vzdelaniu a skúsenostiam sa rýchlo stal vedúcou osobnosťou miestnej architektonickej scény. Za ostatných niečo viac ako 25 rokov života realizoval spolu s Ignácom Vécseiom (od r. 1924 v spoločnom ateliéri) len v Bratislave desiatky významných stavieb, čím výrazne prispel k modernému obrazu mesta a k jeho formujúcemu sa „veľkomestskému“ imidžu novej slovenskej metropoly. Okrem Bratislavy ťažiskovo pôsobil v Žiline, ale aj v ďalších lokalitách Slovenska. Jeho dielo ostalo nedokončené, pre svoj pôvod bol prenasledovaný režimom slovenského štátu. Bol väznený a počas úteku pravdepodobne pri prechode hraníc štátu zmizol bez stopy.

Friedrich Weinwurm sa sústreďoval na dve kľúčové oblasti tvorby. Na vnútorne architektonickú oblasť, kde išlo najmä o architektonickú formu, prevádzkové a priestorové vzťahy, ale aj o konštrukčnú a technickú stránku architektúry. Druhou oblasťou bola spoločenská úloha architektúry. Spočívala na riešení bytovej otázky a na s ňou súvisiacich témach, ako bolo postavenie jednotlivca, ženy a rodiny v modernej spoločnosti, kolektivizmus, plánovanie, industrializácia a štandardizácia. Témami obsiahnutými v tejto oblasti sa Weinwurm najintenzívnejšie zaoberal v súvislosti s navrhovaním obytných súborov Unitas a Nová doba.

Architekt dokázal bohatú realizačnú prax podporiť vlastnou teoretickou argumentáciou novej architektúry. K predstave staviteľského umenia oslobodeného od dekorativizmu sa hlásil hneď vo svojich prvých textoch. Taktiež racionalizácia prevádzky a tomu zodpovedajúce usporiadanie pôdorysu, rovnako ako neozdobná, účel odrážajúca forma sa v nasledujúcom období stali pevnou súčasťou Weinwurmovho ponímania architektúry. Jeho diela sa vyznačovali typizovanými pôdorysnými riešeniami, jednoduchými fasádami redukovanými na sústavu okenných otvorov nepravidelne rozmiestnených v hladkých omietkových plochách, ako aj absenciou tých formálnych prvkov, ktoré sa neskôr považovali za znaky nového funkcionalistického štýlu. Weinwurm síce vo svojich textoch deklaroval priamočiary vzťah vnútornej prevádzky a vonkajšej formy, nikdy ale nerezignoval na výtvarnú stránku tvorby, čím sa dištancoval nielen od historických slohov, ale aj od formalizmu modernej architektúry. Jeho pracovnú metódu by sme mohli nazvať redukciou. Architektonický výraz zjednodušil na základné prvky, hladkú stenu a jednoduchý okenný otvor. Metódu redukcie uplatnil aj v oblasti farebnosti a pri výbere materiálu.

 

Friedrich Weinwurm: Vila Reisner, Bratislava, Lermontovova 13. 1923 – 1925.
Friedrich Weinwurm: Vila Reisner, Bratislava, Lermontovova 13. 1923 – 1925. Foto: Olja Triaška Stefanović

Na ozrejmenie jeho zmýšľania o architektúre a metóde projektovania sme do katalógu výstavy zaradili po prvýkrát slovenský prepis ním napísaných pôvodných článkov Dobe primerané staviteľské umenie (1924) a Dnešná tvorba (1931). Svoju tvorbu charakterizoval ako „snahu vytvoriť dom s čím jednoduchším, jasnejším pôdorysom..., snahu vytvoriť fasádu z vnútra, ako výsledok pravých otvorených pohľadov a pocitov...“. Takpovediac programovým vyhlásením jeho tvorby je text Kam vedie nová cesta? (1931), v ktorom sa už nevenoval formálnej, konštrukčnej alebo priestorovej stránke architektúry, ale takmer výhradne spoločenským súvislostiam architektúry. Weinwurmove teoretické práce a pohľad jeho súčasníkov a neskorších teoretikov na jeho novátorské staviteľské umenie sú na výstave prezentované vybranými dobovými publikáciami.

Výstava vizuálne pútavým spôsobom sprostredkuje divákovi ideovú a výrazovú koncepciu Weinwurmovho diela a prezentuje jeho komplexné premýšľanie o architektúre. Oslavuje tvorbu človeka a vzdáva hold architektovi, ktorý bol až doteraz známy a vysoko cenený skôr v odborných kruhoch. Propaguje staviteľské umenie, ktoré v čase jeho zrodu a uplatnenia na Slovensku patrilo medzi vrcholné prejavy svetových trendov architektúry. Prostredníctvom analýzy najkomplexnejších budov z diela architekta má snahu objasniť revolučný prínos jeho tvorby v kontexte medzivojnového Československa. Modernosť architektúry Friedricha Weinwurma vychádzajúca z racionalizácie prevádzky a estetiky neozdobného pravdivého výrazu bola v provinčne konzervatívnej Bratislave civilizačným skokom, ktorý veľkou mierou otvoril cestu k prijatiu a uplatneniu modernej architektúry na Slovensku.

Výstavu chápeme ako impulz k novej akceptácii a k spoločensky potrebnej reflexii hodnôt medzivojnovej moderny a ako podnet na jej dôslednejšiu ochranu. Na výstave prezentujeme aj patentované oceľové okno firmy Kraus, na ktorého vytvorení sa podieľal sám architekt a ktoré sa podarilo zachrániť počas búrania časti objektu Bezručova 3, významnej funkcionalistickej pamiatky Bratislavy (A. Balán, J. Grossmann, 1932 – 1936). Realizátori výstavy nechápu Weinwurmovo dielo ako múzejný exponát alebo príležitostne z depozitu vytiahnutý galerijný artefakt či pamiatku ante mortem, ale ako stále aktuálnu živú umeleckú výpoveď, užívaním a časom overenú koncepciu a esteticky stále vyhovujúcu formu „strechy nad hlavou“.

Henrieta Moravčíková & Denis Haberland

Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Rodinný dom Graber, Bratislava, Maróthyho 4. 1933.
Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Rodinný dom Graber, Bratislava, Maróthyho 4. 1933. Foto: Olja Triaška Stefanović

Sprievodný program výstavy

Nedeľa 4. 2. | 16.00
Sunday Rest: Architekt Friedrich Weinwurm: Nová cesta

Friedrich Weinwurm (1885 – 1942) bol najvýznamnejší predstaviteľ architektonickej avantgardy na Slovensku. Vo svojich predstavách o architektúre postupne dospel až k dôležitosti jej spoločenskej úlohy. Výklad objasní to, ako do svojej práce zapájal moderné princípy štandardizácie, kolektivizmu a plánovania.

Esterházyho palác, 2. poschodie, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava

Vstup voľný

Sunday, February 4 | 4.00 p.m.
Sunday Rest: Architect Friedrich Weinwurm: The New Path

Friedrich Weinwurm (1885 – 1942) was one of the most significant representatives of the architectural avant-garde in Slovakia. His ideas of architectures gradually developed to encompass its societal importance. The talk will explain how the modern principles of building standardisation, collectivism and construction planning were introduced in his work.

Esterházy Palace, 2nd floor, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava

Free admission

Nedeľa 11. 2. | 15.00
Siesta v galérii: Architekt Friedrich Weinwurm: Nová cesta

Nedeľný výklad prevedie výstavou Friedricha Weinwurma, najvýznamnejšieho predstaviteľa architektonickej avantgardy na Slovensku a priblíži jeho dielo i úvahy o úlohe architektúry.

Esterházyho palác, 2. poschodie, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava

Vstup voľný

Štvrtok 15. 2. ½ 18.00
Kurátorský výklad: Architekt Friedrich Weinwurm

Úvodný kurátorský výklad Henriety Moravčíkovej na výstave Architekt Friedrich Weinwurm: Nová cesta predstaví dielo najvýznamnejšieho predstaviteľa architektonickej avantgardy na Slovensku.

Esterházyho palác, 2. poschodie, Nám. Ľ. Štúra 4, Bratislava
Vstupné: 4 € / 2 €

Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Obytný súbor Nová doba, Bratislava, Vajnorská ulica 50 – 96. 1932 – 1942.
Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Obytný súbor Nová doba, Bratislava, Vajnorská ulica 50 – 96. 1932 – 1942. Foto: Olja Triaška Stefanović
Friedrich Weinwurm, Ignác Vécsei: Parný a liečebný kúpeľ Grössling, Bratislava, Vajanského nábrežie 11. 1929 – 1930.
Friedrich Weinwurm, Ignác Vécsei: Parný a liečebný kúpeľ Grössling, Bratislava, Vajanského nábrežie 11. 1929 – 1930. Foto: Olja Triaška Stefanović
Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Vila Lengyel, Bratislava, Podtatranského 3, interiér Josef Hoffmann. 1928 – 1929.
Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Vila Lengyel, Bratislava, Podtatranského 3, interiér Josef Hoffmann. 1928 – 1929. Foto: Olja Triaška Stefanović
Friedrich Weinwurm  –  Ignác Vécsei: Obytný súbor Unitas, Bratislava, Šancová 21 – 63. 1930 – 1931.
Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Obytný súbor Unitas, Bratislava, Šancová 21 – 63. 1930 – 1931. Foto: Olja Triaška Stefanović
Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Vila Stein, Bratislava, Kuzmányho 5. 1932 – 1933.
Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Vila Stein, Bratislava, Kuzmányho 5. 1932 – 1933. Foto: Olja Triaška Stefanović
Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Vila Lengyel, Bratislava, Podtatranského 3, interiér Josef Hoffmann. 1928 – 1929.
Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Vila Lengyel, Bratislava, Podtatranského 3, interiér Josef Hoffmann. 1928 – 1929. Foto: Olja Triaška Stefanović
Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Vila Lengyel, Bratislava, Podtatranského 3, interiér Josef Hoffmann. 1928 – 1929.
Friedrich Weinwurm – Ignác Vécsei: Vila Lengyel, Bratislava, Podtatranského 3, interiér Josef Hoffmann. 1928 – 1929. Foto: Olja Triaška Stefanović

Súvisiace články

Pravý stĺpec
Menu
Hlavný obsahHlavný obsah
Čakajte prosím